História ignaciánskej chudoby
Vývoj chudoby až do smrti sv. Ignáca
a) Ignác počas svojho obrátenia na lôžku v Loyole rozpoznal, že po hriešnom živote, ktorý viedol, musel robiť pokánie. Podstatným znakom tohto pokánia bola, čo najviac možná a slobodne vybratá chudoba, podľa modelu alebo príkladu sv. Františka a sv. Dominika. (por. Autobiografia 7) Duchovné skúsenosti z Manresy mu ponúkajú vidieť chudobu pod trochuČítať viac »História ignaciánskej chudoby
Jednota „priateľov v Pánovi“ a jednota „Spoločnosti Ježišovej“ (1. Časť)
Priatelia v Pánovi
Výraz „Priatelia v Pánovi“, ktorý mal v dejinách Spoločnosti Ježišovej veľký úspech, je priamo od sv. Ignáca. Napísal ho 24. júla 1537 Juanovi de Verdolay, aby mu oznámil príchod „deviatich jeho priateľov v Pánovi“ do Benátok. Z toho štyria boli Španieli, dvaja Francúzi, dvaja Sabojčania a jeden Portugalec. Títo sa neskôr rozptýlili po Taliansku. Dôvodom bolo čakanie na príležitosť odcestovať do Jeruzalema. Všetci títo magistri boli vzdelaní vČítať viac »Jednota priateľov v Pánovi a jednota Spoločnosti Ježišovej (1. časť)
Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (záver)
Láska – viera – spravodlivosť – sociálne dimenzie lásky – agapé – Srdce Ježišovo
50. Láska a viera
Božia láska predchádza našu vieru a nezávisí od nej. To, že Kristus za nás zomrel „keď sme boli ešte hriešnikmi“, dokazuje, že Boh nás miluje /122/. Na druhej strane teologálna láska predpokladá našu vieru, a len v láske nachádza viera plnosť. V kresťanstve totiž nič nezáleží na tom, či si obrezaný alebo neobrezaný. Tu rozhoduje viera, ktorá sa prejavuje láskou /123/. Viera dáva zmysel našej láske, kým láska robí našu vieruČítať viac »Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (záver)
Juan Alfonso de Polanco
Medzi ľuďmi prvej jezuitskej generácie, ktorí žili vedľa zakladateľa, sú dve dôležité osoby, ktoré rozvinuli myslenie sv. Ignáca: Nadal a Polanco. O Nadalovi napísal Polanco v roku 1553: „Má veľa poznania o našom Otcovi Učiteľovi Ignácovi, pretože mu veľa rozprával a zdá sa, že má pochopeného a preniknutého jeho ducha, viac ako iní, ktorých by som poznal v Spoločnosti.“ Nadal bol človekom hlbokej inteligencie, bádateľ a kritik. Bol intelektuálne formovaný, keď sa vložil do rúk sv. Ignáca v novembri 1545. Už dovŕšil 38 rokov a bol doktorom teológie. Sv. Ignác ho starostlivo vyškolil v spôsobe modlitby, vysvetlil mu dôvody Inštitútu, vyškolil ho v Konštitúciách a v spôsobe vládnutia. Neskôr sa Nadal namáhal čo najúprimnejšieČítať viac »Juan Alfonso de Polanco
Sv. Peter Kanízius (1521–1597), kňaz a cirkevný učiteľ
V základných dokumentoch jezuitskej rehole čítame, že bola založená na to, „aby sa venovala najmä obrane a šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí v kresťanskom živote a v kresťanskej náuke…” (porov. Apoštolský list Júliusa III. Exposcit debitum, č. 1). Tento cieľ rehoľa uskutočňovala hneď od počiatku v širokom rozsahu tak v kresťanskej Európe, ako aj vo vzdialených misiách. V Európe sa v tom období odohrával dramatický zápas o základné pravdy kresťanskej viery a o základné zásady kresťanského života medzi katolíckou cirkvou a novými protestantskými hnutiami. Dôležité etapy tohto zápasu sa odohrávali na pôdeČítať viac »Sv. Peter Kanízius, kňaz a cirkevný učiteľ