O spôsobe nášho konania
Pane, keď uvažujem o „našej svojráznosti“, objavujem, že ideál nášho spôsobu konania je tvoj spôsob konania. Z toho dôvodu dvíham svoje oči k tebe (Hebr 12, 2), oči viery vidia tvoju tvár, ako sa javíš v evanjeliu. Som jeden z tých, o ktorých svätý Peter hovorí: „Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy“ (1 Pt 1, 8). pokračuj v čítaní…
„O očisťovaní Panny Márie a obetovaní Ježiška píše sv. Lukáš”
(Lk 2,22-24.27-29.38)
2. februára slávime sviatok Obetovania Pána a zároveň v Cirkvi prežívame deň zasväteného života. Ponúkam vám impulz na modlitbu podľa prvého bodu meditácie sv. Ignáca (DC 268).
Prvý bod: Ježiška prinesú do chrámu, aby ho predstavili ako prvorodeného Pánovi a obetujú za neho „pár hrdličiek alebo dva holúbky“.
Druhý bod: Simeon prišiel do chrámu a „vzal ho do svojho náručia a velebil Boha: Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji…“
Tretí bod: Anna „prišla ta a velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema“.
Očisťovanie Panny Márie (Lk 2, 22a.24)
Pôrod, rovnako ako iné normálne sexuálne javy (Lv 15), boli považované medzi židmi ako strata životnej sily pre človeka, ktorý prostredníctvom istých obradov, musel obnoviť svoju integrálnu silu a s ňou jednotu s Bohom, ktorý je prameňom života (Lv 12). Hoci pôrod Márie bol vo všetkom panenský, ona v poslušnosti k Bohu sa podrobila tomuto spoločenskému obradu (Lk 2, 24) a pripravovala sa tak, aby čistá vstúpila do Chrámu a obetovala v ňom svojho Syna.
Pár hrdličiek a dva holúbky bola obeta chudobných (Lv 12,6.8). Mária nemohla ani nechcela priniesť inú obetu ako tú, ktorá zodpovedala chudobným. Hoci jej pravá obeta bolo Dieťa, ktoré sa pripravovala predstaviť.
Každý kresťan potrebuje nepretržité a stále vzrastajúce duchovné očistenie, aby prenikol viac v Krista, náš Chrám; a ako hovorí modlitba sviatku Obetovania Pána, aby mohol s čistým srdcom predstúpiť pred Pánovu tvár.
Kniha Exodus nám ponúka pohľad na Mojžišov život: na jeho povolanie, poslanie a osobné skúsenosti s Bohom. Uvediem päť príkladov:
Narodenie a mladosť Mojžiša.
Zaujímavá bola situácia v pozadí. Predovšetkým prosperita Hebrejov v Egypte (Ex 1, 1-9), utláčanie Hebrejov zo strany Egypťanov (Ex 1, 8-22) a aktivita egyptského faraóna, ktorý vyhlásil zákon proti Hebrejom – zavraždiť všetkých malých chlapcov (Ex 1, 15-22). Na pozadí týchto udalostí Boh pripravuje narodenie Mojžiša v hebrejskej rodine (Ex 2, 1-3). Tajomné pôsobenie Boha však pokračuje ďalej. Keď Mojžišovi hrozí nebezpečenstvo straty života (Ex 2, 3-4), Boh posiela svoju pomoc cez ľudí, ktorí Mojžiša zachránia (Ex 2, 5-10). Pôsobenie Boha je diskrétne, je tajomné aj v prvých rokoch jeho mladosti, počas ktorých ho pripravuje na jeho budúce povolanie a poslanie. Mojžiš poznáva egyptskú kultúru, zvyky a obyčaje, poznáva jazyk Egypťanov.
Povolanie Mojžiša.
Je evidentné, že Boh má s Mojžišom svoj plán. Po tajomnom pôsobení a sprevádzaní Mojžiša v mladosti prichádza na rad osobné stretnutie pri horiacom kríku (Ex 3, 1-6). Mojžiš má prvú osobnú skúsenosť s Bohom, ktorý ho volá (Ex 3, 6), a ktorý mu zjavuje svoje meno (Ex 3, 13-22). Volanie Boha je veľmi osobné. Volá Mojžiša jeho menom (Ex 3, 4). Zaujímavosťou je, že Boh pozná celú Mojžišovu minulosť, a predsa ho volá a mení jeho životné plány. Cieľom povolania je misia, poslanie (Ex 3, 7-12). Osobné povolanie však vyvoláva zo strany Mojžiša isté námietky či výhrady (Ex 4, 1-16), ktoré sa mnohokrát objavujú aj u iných biblických postáv. V tomto povolaní, podobne ako u iných, môžeme vidieť skutočnosť, že Boh nikdy nezostane nevšímavý voči poslaniu (Ex 3, 12) a osobe (Ex 4, 12), ktorú povolal.
Mojžiš na Sinaji.
Mojžiš má okrem osobnej skúsenosti pri povolaní aj ďalšie. Má privilégium osobne komunikovať s Bohom. Boh pozýva Mojžiša na Sinaj (Ex 19, 16-20). Je to veľký dar. V dialógu s Bohom Mojžiš dostáva dary, nielen pre seba, ale aj pre celý Boží ľud. Jedným z darov je dar Desatora (Ex 20, 1-20).
Mojžišova modlitba.
Kniha Exodus pokračuje v opisovaní Mojžišových osobných skúseností s Bohom aj cez modlitbu. V modlitbe sa odkrýva jeho hlboký osobný vzťah k Bohu, jeho odvaha, ktorú vkladá do modlitby. Mojžiš prosí Boha za svoj ľud (Ex 32-33), Mojžiš žiada Boha (Ex 32, 7-10; Ex 32, 30-32). Jeho modlitba je otvorená, jasná a úprimná (Ex 32, 7-11; Ex 32, 30-32). Nie je však monológom, pretože Boh jeho modlitbu počúva a odpovedá na ňu (Ex 33, 17).
Videnie Boha.
Mojžišova skúsenosť s Bohom je mystická. Videnie je jedným zo spôsobov komunikácie s Bohom. Udalosť Mojžiša je v Biblii špeciálna, pretože videl tvar alebo formu Boha, a mohol sa s Bohom rozprávať z tváre do tváre (Ex 34, 1-10; Num 12, 8; Dt 34, 10). Môžeme povedať, že sa jedná o prijatie obrazov, ktoré majú vždy charakter subjektívny, osobný. Mojžiš však predtým prežíval túžbu, aby videl Boha (Ex 33, 18). To je celkom zaujímavé. Stretnutie s Bohom Mojžišovi prinieslo aj vonkajšiu premenu – zažiarila mu tvár (Ex 34, 29-34). Všetci Izraeliti to videli.
Dnes sa veľa hovorí o zmysle života. Najmä mladí ľudia si kladú otázky o svojej existencii: Prečo sme na svete? Čo je to život? Aký bude jeho koniec? Čo po smrti? Ako je to vôbec s tajomstvom smrti? Prečo ma Boh povolal do života?
Ak chceme nájsť odpoveď na tieto otázky, musíme siahnuť hlboko do našej histórie a vyhľadať stránky Svätého Písma, kde sa o tejto skutočnosti hovorí:
Gn 1, 1n – Otec povoláva do života – kniha Genezis 1, 1n – existencia každého človeka je plodom tvorivej Otcovej lásky, jeho plodného Slova ….A Boh povedal ….. a stalo sa….Ukazuje sa tu úžasná sila Božieho slove, ktoré tvorí nový život a povoláva do života. Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby (Gn 1, 26) – slávnostná reč Boha, ktorý povoláva človeka do života a ukazuje človeka hneď v jeho plnej dôstojnosti. U iných stvorení to Boh neurobil takýmto slávnostným spôsobom. Ak chceme hovoriť o povolaní do manželstva, kňazstva, či rehoľného života, ktoré je niekde na vrchu pyramídy, musíme sa zahľadieť na úplný začiatok, kde tajomstvo života a povolanie do života vzniká. Nie je náhoda, že človek vznikol, ale je to prejav hlbokej lásky Boha a jeho Slova, ktoré je plné lásky. Láska dáva zmysel životu a k nej sme aj povolaní. Od samého začiatku.
Láska a život je obsahom aj evanjelia, ktoré nám Ježiš priniesol vo svojom posolstve. Evanjelium je radostná zvesť o živote – už na úsvite spásy sa správa o narodení Dieťaťa ohlasovala ako radostná zvesť: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 – 11). Narodenie Krista nám odhaľuje zmysel každého ľudského narodenia. Ježiš hneď na začiatku svojho poslania hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10).
Povolanie do života je teda prvým volaním pre človeka. pokračuj v čítaní…
Aj do tejto sekcie Vám prinesiem už čoskoro hodnotné články.
