Peter Faber SJ – muž túžob a svätého nepokoja

Svätý Pavol nám hovorí, ako sme to počuli: «Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka» (Flp 2,5-7). My jezuiti chceme byť označení Ježišovým menom, bojovať pod zástavou jeho kríža, a toto znamená mať rovnaké zmýšľanie ako Kristus. Znamená to myslieť ako on, milovať ako on, hľadieť ako on, kráčať ako on. Znamená to robiť to, čo robil on, s rovnakým zmýšľaním, s cítením jeho Srdca. Kristovo srdce je srdcom Boha, ktorý sa z lásky zriekol seba samého. Každý z nás jezuitov, kto nasleduje Ježiša, mal by byť pripravený zriecť sa seba samého. Sme povolaní k tomuto poníženiu sa, k...

Čítaj viac

modlitba k sv. Petrovi Faberovi SJ

Bože, večný Pane všetkých vecí, nech je zvelebené tvoje sväté Meno za všetky diela tvojej lásky, pretože zahŕňaš dobrodeniami svoje deti a ponížených korunuješ víťazstvom. Prosíme ťa s vierou: zapáľ aj v nás ten oheň lásky, ktorý pohýnal svätého Petra Fabera slúžiť bratom ako vysluhovateľ milosrdenstva a odpustenia. Ty, ktorý si ho pripojil ku kňazskej modlitbe tvojho Syna za to, aby tvoj ľud nažíval v pokoji a bol dokonalý v jednote, vlej nám do duše toho ducha miernosti, ktorý bol jemu vlastný, aby sme spolu s ním obsiahli tú blaženosť, ktorou si ho ovenčil. Urob nás pripravenými zmierovať nesvorných prekonávajúc nezhody silou tvojej láskavosti a daj, aby sme podľa príkladu a na príhovor tohto prvého spoločníka svätého Ignáca vo všetkých veciach hľadali...

Čítaj viac

modlitba k Najsvätejšej Trojici

  Najsvätejšia Trojica! Základné tajomstvo a pôvod všetkého! „Ktože ťa videl a môže o tebe rozprávať? A ktože ťa môže zvelebovať, aká si od počiatku?“[1] Pociťujem, že si taká vznešená, tak ďaleko odo mňa, ty tajomstvo tak hlboké, že musím volať z hĺbky môjho srdca „svätý, svätý, svätý“. Čím viac sa mi zjavuje tvoja neprístupná veľkosť[2], tým viac pociťujem svoju malosť a ničotu[3], lež skúmajúc hlbšie priepasť tejto ničoty, stretám ťa v samom základe mojej bytosti: intimior intimo meo. [4] Ty ma miluješ, ty ma tvoríš, aby som sa neobrátil v ničotu, ty pracuješ skrze mňa, pre mňa, so mnou v tajomnom zjedinení lásky. Keď sa staviam pred teba, odvažujem sa pozdvihnúť svoju modlitbu a prosiť ťa, aby som ťa poznal, hoci dobre viem, že pre človeka vrcholom...

Čítaj viac

Princíp a fundament a láska k blížnemu

Cieľ Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly – zvíťaziť nad sebou a usporiadať svoj život…(DC 21). Čo teda človek musí robiť? Existenciálna otázka. Čo musím robiť? Odkiaľ prichádzam? Prečo existujem? Aký je skutočný dôvod existencie človeka? Odpoveď na tieto otázky je situované v PF (DC 23) – existenciálna odpoveď, ktorá odpovedá nielen na existenciu človeka, ale aj na existenciu vecí. Dôležitá formulácia, ktorá v sebe zahŕňa celý obsah DC. Človek je stvorený, aby miloval blížneho – toto dáva individuálny a sociálny zmysel pre človeka. Je to najlepší spôsob ako zvíťaziť nad sebou. V Evanjeliu čítame ako sa vykladač Zákona priblížil k Ježišovi a pýtal sa ho: “Ktoré je prvé – najväčšie – zo všetkých prikázaní?” Odpoveď Ježiša bola: milovať...

Čítaj viac

ignaciánsky svätopôstny čas

Ako budeme počuť v Evanjeliu na Popolcovú stredu, svätospôstna skúsenosť získava konkrétnu podobu v almužne, modlitbe a pôste (Mt 6, 1-18). Takto sa pripravujeme na slávenie Veľkej Noci, milujúcej obety Ježišovej lásky a robíme to na základe našej ignaciánskej tradície. Almužna je symbolické gesto mojej lásky blížnemu: „láska sa musí viac vložiť do skutkov, než do slov“ (DC 230). Sv. Ignác tiež rozvíja sériu odporúčaní o rozdeľovaní almužien, veľmi osobitný zvyk jeho doby, ktoré dnes môžeme preložiť ako „kritériá solidarity“. Ignác sa usiluje o to, aby sme si dobre vybrali, s poctivým a čestným úmyslom, kto alebo ktorí budú adresátmi našej lásky. „Ak ja dávam almužnu príbuzným alebo priateľom alebo osobám, ku ktorým cítim sympatie … prvá (vec, ktorú si...

Čítaj viac