Princíp a fundament a láska k blížnemu

Cieľ Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly – zvíťaziť nad sebou a usporiadať svoj život…(DC 21). Čo teda človek musí robiť? Existenciálna otázka. Čo musím robiť? Odkiaľ prichádzam? Prečo existujem? Aký je skutočný dôvod existencie človeka? Odpoveď na tieto otázky je situované v PF (DC 23) – existenciálna odpoveď, ktorá odpovedá nielen na existenciu človeka, ale aj na existenciu vecí. Dôležitá formulácia, ktorá v sebe zahŕňa celý obsah DC. Človek je stvorený, aby miloval blížneho – toto dáva individuálny a sociálny zmysel pre človeka. Je to najlepší spôsob ako zvíťaziť nad sebou. V Evanjeliu čítame ako sa vykladač Zákona priblížil k Ježišovi a pýtal sa ho: “Ktoré je prvé – najväčšie – zo všetkých prikázaní?” Odpoveď Ježiša bola: milovať...

Čítaj viac

ignaciánsky svätopôstny čas

Ako budeme počuť v Evanjeliu na Popolcovú stredu, svätospôstna skúsenosť získava konkrétnu podobu v almužne, modlitbe a pôste (Mt 6, 1-18). Takto sa pripravujeme na slávenie Veľkej Noci, milujúcej obety Ježišovej lásky a robíme to na základe našej ignaciánskej tradície. Almužna je symbolické gesto mojej lásky blížnemu: „láska sa musí viac vložiť do skutkov, než do slov“ (DC 230). Sv. Ignác tiež rozvíja sériu odporúčaní o rozdeľovaní almužien, veľmi osobitný zvyk jeho doby, ktoré dnes môžeme preložiť ako „kritériá solidarity“. Ignác sa usiluje o to, aby sme si dobre vybrali, s poctivým a čestným úmyslom, kto alebo ktorí budú adresátmi našej lásky. „Ak ja dávam almužnu príbuzným alebo priateľom alebo osobám, ku ktorým cítim sympatie … prvá (vec, ktorú si...

Čítaj viac

univerzálne poslanie spoločnosti ježišovej

Sv. Ignác píše vo svojich Duchovných cvičeniach: „Mojou vôľou je získať celý svet.“ (DC 95, por. DC 102) Celý svet je zahrnutý do ignaciánskej spirituality. Ignác chce, aby sme videli celý svet, všetky miesta. Sám Večný Kráľ chce získať pre Božie Kráľovstvo celý svet. Apoštolát Spoločnosti Ježišovej je teda univerzálny. Je to niečo dynamické. Obsahuje v sebe disponibilitu, ochotu ísť kdekoľvek, na rozličné miesta, do ktorejkoľvek krajiny. Na tomto sa zakladá aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi. Táto črta charizmy Spoločnosti Ježišovej vychádza z jeho Duchovných cvičení. Páter Hieronym Nadal raz povedal: „Svet je náš dom.“ V podobnom duchu sa vyslovil páter Peter Hans Kolvenbach, bývalý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej: „Stabilné kláštory nám nestačia,...

Čítaj viac

šiesta prosba. meditácia o dvoch zástavách (dc 139)

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ (1Pet 5, 8-9) Keď prídeme k tomuto bodu Exercícií, stratégia zlého ducha pozostáva v tom, že exercitant sa buď zmýli alebo v cieli alebo v apoštolských prostriedkoch nasledovania, alebo sa mu minimálne usiluje narušiť radosť. Sv. Ignác túto skutočnosť veľmi dobre opisuje v štvrtom pravidle rozlišovania pre Druhý týždeň DC: „Vlastnosťou zlého ducha, ktorý sa pretvára na anjela svetla (pavlínske vyjadrenie – 2Kor 11, 14), je vniknúť do nábožnej duše (vstúpiť s tým, čo sa nábožnej duši páči) a vyjsť so sebou (vystúpiť so svojím, so zlom, o ktoré sa usiluje). Totiž, vnukať dobré a sväté myšlienky, zodpovedajúce takejto spravodlivej duši,...

Čítaj viac

Osoba lídra – Sloboda

Vnútorná sloboda je jedno z ovocí Duchovných cvičení. Nadobúda sa počas modlitieb a spytovania svedomia, majúc na zreteli vlastné pocity (afekty), usporiadané alebo nie, a prosiac Pána, aby nás napravil v neusporiadaných túžbach tým, že sa usilujeme o vyváženie prirodzených nekonštruktívnych sklonov s túžbami a situáciami, ktoré ich napravia. Táto vnútorná sloboda má odozvy v tom, čo jednotlivec cíti, čo si želá, myslí, navrhuje, hovorí alebo robí. Toto všetko môže byť usporiadané vzhľadom na poslanie, prežívané zdravo a  integrujúcim  a šťastným spôsobom. Alebo môže sa vyskytnúť citový chaos, ktorý spôsobí utrpenie v samotnom človeku alebo u iných. Sloboda je úloha, o ktorej treba uvažovať, a na ktorej treba pracovať celý život. V ľudskom správaní sa, sloboda k...

Čítaj viac