Princíp a fundament a láska k blížnemu

Cieľ Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly – zvíťaziť nad sebou a usporiadať svoj život…(DC 21). Čo teda človek musí robiť? Existenciálna otázka. Čo musím robiť? Odkiaľ prichádzam? Prečo existujem? Aký je skutočný dôvod existencie človeka? Odpoveď na tieto otázky je situované v PF (DC 23) – existenciálna odpoveď, ktorá odpovedá nielen na existenciu človeka, ale aj na existenciu vecí. Dôležitá formulácia, ktorá v sebe zahŕňa celý obsah DC. Človek je stvorený, aby miloval blížneho – toto dáva individuálny a sociálny zmysel pre človeka. Je to najlepší spôsob ako zvíťaziť nad sebou. V Evanjeliu čítame ako sa vykladač Zákona priblížil k Ježišovi a pýtal sa ho: “Ktoré je prvé – najväčšie – zo všetkých prikázaní?” Odpoveď Ježiša bola: milovať...

Čítaj viac

šiesta prosba. meditácia o dvoch zástavách (dc 139)

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ (1Pet 5, 8-9) Keď prídeme k tomuto bodu Exercícií, stratégia zlého ducha pozostáva v tom, že exercitant sa buď zmýli alebo v cieli alebo v apoštolských prostriedkoch nasledovania, alebo sa mu minimálne usiluje narušiť radosť. Sv. Ignác túto skutočnosť veľmi dobre opisuje v štvrtom pravidle rozlišovania pre Druhý týždeň DC: „Vlastnosťou zlého ducha, ktorý sa pretvára na anjela svetla (pavlínske vyjadrenie – 2Kor 11, 14), je vniknúť do nábožnej duše (vstúpiť s tým, čo sa nábožnej duši páči) a vyjsť so sebou (vystúpiť so svojím, so zlom, o ktoré sa usiluje). Totiž, vnukať dobré a sväté myšlienky, zodpovedajúce takejto spravodlivej duši,...

Čítaj viac

Metodológia kontemplatívnej modlitby v druhom týždni Duchovných cvičení sv. Ignáca

 Úvod. Sv. Ignác z Loyoly je veľkým učiteľom modlitby. Takmer vo všetkých svojich dielach sa vyjadruje o modlitbe; ponúka množstvo odporúčaní, ako sa modliť, ako viesť dialóg či rozhovor s Bohom. Najznámejšia je však jeho knižočka Duchovné cvičenia, v ktorej nám predstavuje viacero spôsobov modlitby, zostavených na základe svojich vlastných skúseností. Medzi ne patria predovšetkým: úvaha, rozjímanie, opakovanie, použitie zmyslov, tri spôsoby modlitby, osobitné a všeobecné spytovanie svedomia a kontemplácia, ktorej sa budeme v nasledujúcich riadkoch osobitne venovať. Kontemplácia podľa Ignáca je spôsob priblíženia sa k tajomstvu Krista prostredníctvom dlhšieho pozorovania konkrétnej udalosti: vidieť osoby, počúvať slová, pozorovať skutky. V kontemplácii zaujíma...

Čítaj viac

piata prosba. kontemplácia vtelenia (dc 104)

„Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6) Vo februári 1524, počas intenzívnej chladnej zimy, vracajúc sa z Jeruzalema, Ignác kráča z Benátok do Genovy, prekračujúc nepriateľské línie. On sám opisuje svoj stav slovami: „Nenosil som viacej šiat než jedny gate z hrubej látky dlhé až po kolená a bosé nohy s topánkami a kazajku z čiernej látky, otvorenú dierami na chrbte a krátke jemné šaty.“ Strážnici ho zadržali, pretože si mysleli, že bol vyzvedačom, prehľadali ho a hoci sa dožadoval šiat pre veľkú zimu a z úcty, nechali ho zviazaného v košeli a kapitánskej čiapke. „Na tejto ceste“, pokračuje hovoriac, „som mal akoby videnie, ako viedli Krista, ale to nebolo videnie ako iné. Viedli ma troma hlavnými ulicami; kráčal som celkom...

Čítaj viac

štvrtá prosba. kontemplácia večného kráľa (dc 91)

„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9, 37-38) Kontemplácia „Volanie časného kráľa pomáha kontemplovať život večného kráľa“ (DC 91) je plánovaná na deň oddychu, v rámci obnovy, venujúc jej jednu hodinu ráno a jednu hodinu pred obedom alebo pred večerou. Slúži ako vstup, aby sme prečítali medzi riadkami celý zmysel Ježišovho života. Ignác vyzýva exercitanta, aby nebol hluchý na jeho volanie a aby sa vyznačil v službe jeho záležitosti. Najskvelejším momentom Ignácovej kariéry bol vstup cvalom do Pamplony. Bolo to deväť rokov, čo Navarra bola anektovaná kastílskou korunou v prospech Ferdinanda Katolíckeho, na čom mal podiel aj jeho starší brat. Avšak Francúzi zhromaždili oddiely tým, že využili...

Čítaj viac

tretia prosba. kontemplácia pekla. (dc 65)

„Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.«“ (Mt 25, 41-43) 7. marca 1544 vo svojich 53 rokoch si Ignác zapíše nasledujúcu skúsenosť. Podľa jeho zvyku, robil si rôzne kajúcnosti (kajúce pobožnosti) v piatky, a tým sa pokúšal zmieriť sa s Božími Osobami. Zmieri sa s tým, že vyzná, že je dieťa a žiada, aby ho Boh viedol – sprevádzal po ceste jeho vôle. Vyvodzuje, že potrebuje dovolenie, aby hľadel na nebo a v tomto rozvažovaní sa zaplaví slzami úcty, poklony a rešpektu voči Bohu....

Čítaj viac