Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca Viac menej je isté, že Duchovné cvičenia našli svoju aktuálnu formu v rokoch štúdia v Paríži (1528-1534), a že definitívny text sa dokončil okolo roku 1548. Hlavné idey, čiže podstatný základ Duchovných cvičení sa však točí okolo duchovných skúseností, ktoré sv. Ignác prežil v Loyole a v Manrese. Prakticky toto sú miesta, kde má svoj základ aj koncepcia chudoby v DC. Duchovné cvičenia často hovoria o chudobe, ale iba nepriamo, v kontexte rôznych meditácií, ktoré Ignác do nich vložil. Chudobu je teda potrebné chápať v celkovom kontexte DC. Podstata a cieľ Duchovných cvičeniach sv. Ignáca Čo je vlastne podstatou DC? Odpoveď na túto otázku môžeme objaviť v dvoch anotáciách, v dvoch poznámkach 1 a 21. Prvá poznámka...

Čítaj viac

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik „A prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič.“ (por. Mk 6, 8 ) „Chudobný pútnik“, to je podpis na konci jedného z najstarších listov sv. Ignác, ktorý sa zachoval. Tento list písal Ignác Inés Pascual 6. decembra 1525. Keďže Ignác mal kontakt s chudobnými na svojej ceste, rovnako on sám sa stal chudobným. Nielenže im pomáhal, ale situácia chudobných formovala tiež jeho život, život chudobného pútnika. Ignác veľmi rýchlo od svojho obrátenia hľadal solidárnu identifikáciu s tými najnúdznejšími, a to najmä tým, že sa s nimi delil o svoj život. Bezpochyby prvým vyjadrením tejto vnútornej premeny bolo darovanie svojich šiat chudobnému a oblečenie si šiat žobráka. Ignác o tom píše vo svojej Autobiografii takto: „V...

Čítaj viac

Sv. Ignác a účinná solidarita

Sv. Ignác a účinná solidarita Kontakt Ignáca s chudobnými má pečať charizmy, ktorá zvýrazňuje jeho duchovnú cestu od vrcholného momentu pri rieke Cardoner: „pomáhať“. Totiž, pútnik Ignác hľadá vždy efektívnosť, bez toho, aby sa obmedzil na vnútorné pocity alebo na podnety inšpirované iba k niektorým. Zo začiatku jeho konanie môže byť vnímané veľmi jednoduchým spôsobom, pretože s mnohými chudobnými mal len krátke vzťahy. Približuje nám to hlavne Autobiografia, v ktorej Ignác opisuje ako sa podelil s peniazmi a inými dobrami, ako navštevoval chorých, ako pomáhal ľuďom, ktorí boli zneužívaní: „So silným vetrom odzadu za päť dní a nocí urobili sme cestu z Barcelony do Gaety, pravdaže nie bez veľkého strachu všetkých cestujúcich z rozbúreného mora. V celom tom kraji...

Čítaj viac

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Chudoba a život pokánia v Manrese Sv. Ignác zamýšľal ostať v Manrese len „niekoľko dní“. Jeho pobyt sa tam však predĺžil na 11 mesiacov od marca 1522 do februára 1523. Na začiatku v Manrese našiel ubytovanie v útulku chudobných, v útulku sv. Lucie. Bol to útulok pre starých a chudobných v predmestí za hradbami. (Autobiografia 18) Ako sv. František, odteraz Ignác chcel byť „v dome“ s chudobnými a núdznymi, odkázanými na pomoc od druhých. V protokole o procese beatifikácie niekoľkí svedkovia hovoria, že Ignác sa vrátil znovu do Montserratu a prežíval tam v jaskyni čas svojho pokánia a veľkého odriekania. To znamená spojitosť medzi pokáním a chudobou. Ak je toto pravda, súvislosť medzi pokáním a chudobou počas tejto etapy jeho života, zostane ešte viac podčiarknutá....

Čítaj viac

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Montserrate

Chudoba pútnika v Montserrate Autobiografia sv. Ignáca nám ponúka príležitosť pochopiť aj Ignácovu chudobu. Je vynikajúcim prameňom pozrieť sa aj na túto časť jeho charizmy. Na konci februára 1522 opustil Ignác rodné miesto, pravdepodobne sprevádzaný svojím bratom a dvoma sluhami. Jeho prvým cieľom bolo navštíviť svätynu v Aránzaze, kde si chcel vykonať modlitbovú vigíliu k Panne Márii. Spolu so svojím sprievodom strávil celú noc v modlitbe. Potom sa rozlúčil so svojím bratom a pokračoval v ceste do Navarrette, aby sa tam domáhal dlhu, ktorý mal voči nemu vojvoda Navarretu. Peniaze následne rozdelil: jednu čiastku osobám, ku ktorým sa cítil zaviazaný a druhú venoval na zreštaurovanie obrazu Panny Márie. Potom prepustil aj ostatných dvoch sluhov, ktorí ho...

Čítaj viac

Význam chudobných v ignaciánskej spiritualite

Chudobní, peniaze a autority Obraz chudobných sa často objavuje v Autobiografii sv. Ignáca. V nej zároveň môžeme nájsť aj dva dôležité postoje Ignáca, ktoré ho charakterizujú v jeho putovaní. Prvým dôležitým postojom je jeho cit k chudobným a vnímanie ich životnej situácie, v ktorej sa nachádzajú a druhým je jeho osobný postoj k peniazom a autoritám. Počas putovania sa Ignác často vcítil do situácie chudobných, a toto ho pohýnalo k solidarite s nimi. Nebolo to len praktické milosrdenstvo, ktoré prejavoval, ale v koreni tohto postoja bola blízkosť Ignáca k chudobným a jeho citlivosť. Osobitne to môžeme vidieť v situácii, keď Ignác opisuje ako daroval istému žobrákovi šaty v predvečer sviatku Zvestovania Panny Mária. Ignác píše ako bol tento žobrák neskôr obvinený...

Čítaj viac