Preskočiť na obsah

Služba chudobným

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Viac menej je isté, že Duchovné cvičenia našli svoju aktuálnu formu v rokoch štúdia v Paríži (1528-1534), a že definitívny text sa dokončil okolo roku 1548. Hlavné idey, čiže podstatný základ Duchovných cvičení sa však točí okolo duchovných skúseností, ktoré sv. Ignác prežil v Loyole a v Manrese. Prakticky toto sú miesta, kde má svoj základ aj koncepcia chudoby v DC. Duchovné cvičenia často hovoria o chudobe, ale iba nepriamo, v kontexte rôznych meditácií, ktoré Ignác do nich vložil. Chudobu je teda potrebné chápať v celkovom kontexte DC.Čítať viac »Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

„A prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič.“ (por. Mk 6, 8 )

„Chudobný pútnik“, to je podpis na konci jedného z najstarších listov sv. Ignác, ktorý sa zachoval. Tento list písal Ignác Inés Pascual 6. decembra 1525. Keďže Ignác mal kontakt s chudobnými na svojej ceste, rovnako on sám sa stal chudobným. Nielenže im pomáhal, ale situácia chudobných formovala tiež jeho život, život chudobného pútnika. Ignác veľmi rýchlo od svojho obrátenia hľadalČítať viac »Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

Sv. Ignác a účinná solidarita

Sv. Ignác a účinná solidarita

Kontakt Ignáca s chudobnými má pečať charizmy, ktorá zvýrazňuje jeho duchovnú cestu od vrcholného momentu pri rieke Cardoner: „pomáhať“. Totiž, pútnik Ignác hľadá vždy efektívnosť, bez toho, aby sa obmedzil na vnútorné pocity alebo na podnety inšpirované iba k niektorým. Zo začiatku jeho konanie môže byť vnímané veľmi jednoduchým spôsobom, pretože s mnohými chudobnými mal len krátke vzťahy. Približuje nám to hlavne Autobiografia, v ktorej Čítať viac »Sv. Ignác a účinná solidarita

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Chudoba a život pokánia v Manrese

Sv. Ignác zamýšľal ostať v Manrese len „niekoľko dní“. Jeho pobyt sa tam však predĺžil na 11 mesiacov od marca 1522 do februára 1523. Na začiatku v Manrese našiel ubytovanie v útulku chudobných, v útulku sv. Lucie. Bol to útulok pre starých a chudobných v predmestí za hradbami. (Autobiografia 18) Ako sv. František, odteraz Ignác chcel byť „v dome“ s chudobnými a núdznymi,Čítať viac »Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Montserrate

Chudoba pútnika v Montserrate

Autobiografia sv. Ignáca nám ponúka príležitosť pochopiť aj Ignácovu chudobu. Je vynikajúcim prameňom pozrieť sa aj na túto časť jeho charizmy. Na konci februára 1522 opustil Ignác rodné miesto, pravdepodobne sprevádzaný svojím bratom a dvoma sluhami. Jeho prvým cieľom bolo navštíviť svätynu v Aránzaze, kde si chcel vykonať modlitbovú vigíliu k Panne Márii. Spolu so svojím sprievodom strávil celú noc v modlitbe. Potom sa rozlúčil so svojím bratom a pokračoval v ceste do Navarrette, aby sa tam domáhal dlhu, ktorý mal voči nemu vojvoda Navarretu. Peniaze následne rozdelil: jednu čiastku osobám,Čítať viac »Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Montserrate