šiesta prosba. meditácia o dvoch zástavách (dc 139)

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere.“ (1Pet 5, 8-9) Keď prídeme k tomuto bodu Exercícií, stratégia zlého ducha pozostáva v tom, že exercitant sa buď zmýli alebo v cieli alebo v apoštolských prostriedkoch nasledovania, alebo sa mu minimálne usiluje narušiť radosť. Sv. Ignác túto skutočnosť veľmi dobre opisuje v štvrtom pravidle rozlišovania pre Druhý týždeň DC: „Vlastnosťou zlého ducha, ktorý sa pretvára na anjela svetla (pavlínske vyjadrenie – 2Kor 11, 14), je vniknúť do nábožnej duše (vstúpiť s tým, čo sa nábožnej duši páči) a vyjsť so sebou (vystúpiť so svojím, so zlom, o ktoré sa usiluje). Totiž, vnukať dobré a sväté myšlienky, zodpovedajúce takejto spravodlivej duši,...

Čítaj viac

piata prosba. kontemplácia vtelenia (dc 104)

„Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6) Vo februári 1524, počas intenzívnej chladnej zimy, vracajúc sa z Jeruzalema, Ignác kráča z Benátok do Genovy, prekračujúc nepriateľské línie. On sám opisuje svoj stav slovami: „Nenosil som viacej šiat než jedny gate z hrubej látky dlhé až po kolená a bosé nohy s topánkami a kazajku z čiernej látky, otvorenú dierami na chrbte a krátke jemné šaty.“ Strážnici ho zadržali, pretože si mysleli, že bol vyzvedačom, prehľadali ho a hoci sa dožadoval šiat pre veľkú zimu a z úcty, nechali ho zviazaného v košeli a kapitánskej čiapke. „Na tejto ceste“, pokračuje hovoriac, „som mal akoby videnie, ako viedli Krista, ale to nebolo videnie ako iné. Viedli ma troma hlavnými ulicami; kráčal som celkom...

Čítaj viac

štvrtá prosba. kontemplácia večného kráľa (dc 91)

„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9, 37-38) Kontemplácia „Volanie časného kráľa pomáha kontemplovať život večného kráľa“ (DC 91) je plánovaná na deň oddychu, v rámci obnovy, venujúc jej jednu hodinu ráno a jednu hodinu pred obedom alebo pred večerou. Slúži ako vstup, aby sme prečítali medzi riadkami celý zmysel Ježišovho života. Ignác vyzýva exercitanta, aby nebol hluchý na jeho volanie a aby sa vyznačil v službe jeho záležitosti. Najskvelejším momentom Ignácovej kariéry bol vstup cvalom do Pamplony. Bolo to deväť rokov, čo Navarra bola anektovaná kastílskou korunou v prospech Ferdinanda Katolíckeho, na čom mal podiel aj jeho starší brat. Avšak Francúzi zhromaždili oddiely tým, že využili...

Čítaj viac

tretia prosba. kontemplácia pekla. (dc 65)

„Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.«“ (Mt 25, 41-43) 7. marca 1544 vo svojich 53 rokoch si Ignác zapíše nasledujúcu skúsenosť. Podľa jeho zvyku, robil si rôzne kajúcnosti (kajúce pobožnosti) v piatky, a tým sa pokúšal zmieriť sa s Božími Osobami. Zmieri sa s tým, že vyzná, že je dieťa a žiada, aby ho Boh viedol – sprevádzal po ceste jeho vôle. Vyvodzuje, že potrebuje dovolenie, aby hľadel na nebo a v tomto rozvažovaní sa zaplaví slzami úcty, poklony a rešpektu voči Bohu....

Čítaj viac

druhá prosba. meditácia o vlastných hriechoch (dc 55)

„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi.“ (Jn 8, 7-8) Letu orla sa podobá kajúca skúsenosť Ignáca, ktorá tvorí pozadie tejto aktuálnej prosby. Ešte stále v rekonvalescencii, po výstrele z dela v Pamplone, si Ignác všíma pohromu svojho minulého života a toľkú potrebu robiť pokánie. (por. Autobiografia 9) Videnie obrazu Panny Márie s Dieťaťom mu spôsobuje odpor, doslova hnus z minulého života: „Keď som sa raz v noci zobudil, videl som celkom jasne obraz Panny Márie s Ježiškom. Keď som sa dlhý čas naň díval, dostal som nesmierne veľkú útechu a prenikla ma taká veľká ošklivosť nad celým mojím minulým životom a zvlášť nad telesne zmyselnými vecami, že sa mi zdalo, ako keby sa mi zotreli z duše všetky predstavy, ktoré...

Čítaj viac

prvá prosba. rozjímanie troma duševnými schopnosťami (dc 48)

„Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?“ (Lk 13, 7) Sv. Ignác začína Prvý týždeň s provokačnou meditáciou o hriechu, ktorá poskytuje exercitantovi možnosť zamyslieť sa nad tým, že sa dopustil vážnych chýb, omylov, priestupkov a hriechov. Ignác ich takto vnímal vo svojom čase. Páter Polanco  neskôr o Ignácovi povedal: „Ignác bol mužom viery, hoci nie celkom žil v zhode s ňou, ani  si nedával pozor na hriechy, osobitne bol samopašný v hrách a vo veciach, čo sa týka žien, ako aj čo sa týka vzbúr a zbraní“ a ospravedlňuje ho tým, že „toto bolo zvyčajným zlozvykom a neresťou“. V 24-rokoch svojho života sa Ignác bránil tým, že si vykonal cirkevnú tonzúru, vyhol sa tak súdnemu procesu pre...

Čítaj viac