Postoj sv. Ignáca z Loyoly k Cirkvi (DC 352)

„Pre pravdivé chápanie, ktoré v bojujúcej Cirkvi musíme mať, nech sa zachovávajú nasledujúce pravidlá“. (DC 352) Sv. Ignácovi veľmi záležalo, aby všetci kresťania mali a nadobudli si pravdivé „chápanie“ o tajomstve Cirkvi. Osobitne si to želá pre tých, ktorí prežili duchovné cvičenia a odchádzajú z duchovných cvičení. Už v „Druhej poznámke“ venuje tejto skutočnosti pozornosť, píše: „Osoba, ktorá dáva inej spôsob a poriadok, aby rozjímala alebo kontemplovala, musí verne rozpovedať históriu kontemplácie alebo meditácie, prejdúc body iba krátkym a súhrnným vysvetlením…“ (DC 2)  Teda ide o „chápanie“, ktoré pôsobí ako isté kritérium kresťanského rozlišovania, čo sa týka viery, liturgie a života. Toto „chápanie“ musí byť pravé – pravdivé alebo autentické, ako...

Čítaj viac

3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)

Niekoľko skúseností Ignáca s Cirkvou Na konci knižočky Duchovných cvičení sv. Ignác vložil Pravidlá o dobrom zmýšľaní o Cirkvi. Sú v podstate posledným tzv. dokumentom, ktorý Ignác do nich vložil. Životný kontext týchto Pravidiel sa nachádza v celkovom súhrne Ignácovho života a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.  Prvým momentom jeho nového vzťahu k Cirkvi boli životopisy svätých, ktoré čítal počas rekonvalescencie, životopis Ježiša Krista. Druhým momentom bolo jeho putovanie, najmä jeho túžba ísť do Svätej zeme, ktoré je vždy úzko spojené s jeho obrátením (Autobiografia 9-12) a silnými vonkajšími prejavmi pokánia. Jeho putovanie je spojené s niekoľkými zastaveniami. Odchádza z Loyoly, navštevuje svätyňu Panny Márie v Aránzase a cestuje do Navarette,...

Čítaj viac

2. Sv. Ignác a svätí

Ignácov vzťah k Cirkvi naberá novú dimenziu v čase jeho obrátenia, ktoré sa začína v otcovskom dome v Loyole, prostredníctvom čítaní Vita Christi a Flos sanctorum, knihy o živote svätých v ľudovej reči. (Autobiografia 5) Ide o zbierku najkrajších životopisov svätých od dominikána Jakuba de Voragine. Úvod pre španielsky preklad napísal cistercián Vagad. V úvode prirovnáva svätých k zoradeným šíkom „Božích rytierov“, bojujúcich za záujmy „večného kniežaťa Ježiša Krista“. Ignác tak vstupuje do kontaktu s ľuďmi, ktorí mnoho storočí a rozdielnym spôsobom boli príkladom pre cirkevný život. Títo ľudia, títo svätí, títo „Boží rytieri“ Ignácovi, prostredníctvom týchto životopisov, odovzdávali enormne bohaté možnosti ako žiť naplno kresťanský život, omnoho väčšie ako sa...

Čítaj viac

1. Prvé puto s Cirkvou

Duchovné cvičenia sv. Ignáca obsahujú aj pravidlá o Cirkvi (DC 352-370): „aby sme naozaj tak zmýšľali, ako treba, v bojujúcej Cirkvi, zachovajme nasledujúce pravidlá“. (DC 352) V pozadí alebo v kontexte týchto „Pravidiel o Cirkvi“ sa nachádza spojenie života sv. Ignáca a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo. Autobiografia, toto malé dielo sv. Ignáca od jeho obrátenia až po príchod do Ríma je najdôležitejším prameňom pre pochopenie celého Ignácovho života a platí to aj pre „Pravidlá o Cirkvi“. Autobiografia nám približuje, že sv. Ignác bol mužom Cirkvi, ktorý znovu objavuje svoj život ako cestu, aby sa priblížil k Cirkvi. Z jeho detstva a mladosti vieme málo. Narodil sa v Loyole a tam a prežil aj svoje detstvo. Obdobie dospievania a mladosti prežil...

Čítaj viac