Najvýznamnejšiu skúsenosť pre založenie Spoločnosti Ježišovej mal svätý Ignác v malej kaplnke La Storta na svojej ceste do Ríma. V tejto mystickej milosti jasne videl, „že Otec ho pridružil ku Kristovi, svojmu Synovi“. (Autobiografia 96) V La Storte Otec pridružil Ignáca ku svojmu Synovi, nesúcemu svoj kríž, a Ježiš… Čítať viac »Kráčať s Ježišom k chudobným a marginalizovaným
Ďalším spoločným aspektom, ktorý sme našli u spoločníkov na Montmartre, prijatého tiež od sv. Ignáca ako časť jeho duchovného zážitku odovzdaného svojim učeníkom a nasledovníkom, je otvorenosť vzhľadom na budúcnosť, ktorú Božia prozreteľnosť bude postupne zjavovať cez vnútorné pohyby Božieho ducha a udalosti. Znamená to intenzívny duchovný život v postoji rozlišovania a princíp rozlišovania vložený do Božej vôle, zjavenej cez jehoČítať viac »Spiritualita SJ a Montmartre (3) – V postoji rozlišovania
Druhou črtou spirituality na Montmartre, na ktorej sa dohodli všetci spoločníci, a ktorá sa udržala a zostala definitívna, bola črta ich životného štýlu. Vybraný štýl v sebe zahŕňal apoštolskú službu
v chudobe a pokore.
Jeden po druhom, pred alebo po urobení kompletných duchovných cvičení pod vedením sv. Ignáca a vedení jeho nadšením, usilovnosťou a príkladom, sa rozhodli celkomČítať viac »Spiritualita SJ a Montmartre (2) – V chudobe a pokore
Páter Manuel Ruiz Jurado píše, že Spoločnosť Ježišova sa zrodila v Ríme. Tu sa ukázala vo svetle so všetkými svojimi vlastnými charakteristikami. Zrod alebo príprava však prebiehali dlhšie predtým. Verejne vyšla na svetlo v roku 1540, ako nový náboženský rád, pripravený bojovať v Cirkvi pod zástavou kríža, slúžiac iba Pánovi a byť k dispozícii jeho Vikárovi na zemi, Rímskemu biskupovi.
Zaujímavé miesto pri zrode Spoločnosti Ježišovej zohráva Montmartre a hlavne duch Montmartre, kde môžeme objaviť niekoľko základných čŕt spiritualityČítať viac »Spiritualita SJ a Montmartre – Oduševnená láska
Svätý Pavol nám hovorí, ako sme to počuli: «Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka» (Flp 2,5-7). My jezuiti chceme byť označení Ježišovým menom, bojovať pod zástavou jeho kríža, a toto znamená mať rovnaké zmýšľanie ako Kristus. Znamená to myslieť ako on, milovať ako on, hľadieť ako on, kráčať ako on. Znamená to robiť to, čoČítať viac »Peter Faber SJ – muž túžob a svätého nepokoja