Ignacianská spiritualita

materiály a podnety pre duchovný život

Prehliadať príspevky v kategórii: Pravidlá rozlišovania v DC

Štvrté pravidlo: opis duchovnej neútechy (DC 317) Sv. Ignác o duchovnej neúteche „Štvrté pravidlo. O duchovnej neúteche. Volám neútechou všetko protikladné k tretiemu pravidlu, tak ako temnotu duše, znepokojenie v nej, náchylnosť k nízkym a pozemským veciam, nepokoj z rôznych pobúrení a pokušení, podnecujúci k nedôvere, bez nádeje, bez lásky, tým že sa úplne cíti ťažkopádnou, vlažnou, smutnou a akoby odlúčenou od svojho Stvoriteľa a Pána. [...]

Významné formy útechy v živote sv. Ignáca z Loyoly Autobiografia a Denník sv. Ignáca opisujú mnohé významné formy útechy. Ide predovšetkým o osvietenia, videnia, slzy, ľahkosť stretnúť Boha v zbožnosti, pokoj a lásku. Zaujímavé je to v Denníku, v ktorom sv. Ignác zachytáva dar sĺz, ktorý takmer vždy sprevádza všetky jeho ostatné milosti a útechy.

Tretie pravidlo: Opis duchovnej útechy (DC 316) „Tretie pravidlo sa týka duchovnej útechy: volám útechou, keď sa v duši vyvoláva nejaké vnútorné hnutie, s ktorým prichádza duša do vzplanutia v láske k svojmu Stvoriteľovi a Pánovi, a rovnako aj vtedy, keď žiadnu stvorenú vec na zemskom povrchu nemôže milovať samu o sebe, ale v Stvoriteľovi všetkých vecí. Rovnako aj vtedy, keď prelieva slzy, [...]

Taktika duchov s ľuďmi zmýšľajúcimi duchovne „1 Druhé pravidlo. Osoby, ktoré sa horlivo usilujú očistiť sa od svojich hriechov a v službe Boha, nášho Pána, postupujú od dobrého k lepšie­mu, stáva sa všetko naopak ako v prvom pra­vidle. 2 V tomto prípade vlastnosťou zlého ducha je hrýzť (obťažovať so škrupuľami), zarmucovať (spôsobovať smútok) a klásť prekážky tým, [...]

„Prvé pravidlo. Osobám, ktoré kráčajú z jedného ťažkého hriechu do druhého, nepriateľ zvyčajne predkladá zdanlivé rozkoše podnecujúc ich, aby si predstavovali zmyselné radosti a rozkoše, aby lepši vydržali a rástli vo svojich nerestiach a hriechoch. V tých istých osobách však dobrý duch pôsobí opak: znepokojuje ich a spôsobuje im mravným súdom rozumu hryzenie svedomia.“ (DC 314)