Preskočiť na obsah

DUCHOVNÉ CVIČENIA

Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (3. časť)

Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (3. časť)

Sv. Ignác: Jeruzalem a sväté miesta

Po toľkých peripetiách, ktoré sprevádzali Ignáca od Barcelony, vidíme Ignáca ako napokon sa doplavil do Svätej zeme. Ignácovi sa tak naplnil sen, ktorý mal ešte z Loyoly a Manresy, aby mohol navštíviť historické miesta Ježiša Krista. Od prvého momentu po vylodení zostali všetci pútnici pod jurisdikciou františkánov, ktorí boli poverení strážením Svätej zeme od 1342. Na cestu smerom k Jeruzalemu sa vydali na malých osliciach. Takto sa všetci pútnici približovali k vytúženému miestu. Dve míle pred vstupom do svätého mesta, povedal Diego Manes, s veľkou zbožnosťou, pútnikom, aby si pripravili svedomie a strážili ticho, to preto lebo o chvíľu mali uvidieť sväté mesto. (por. Autobiografia 44) Pre kresťanského pútnika bol tento momentČítať viac »Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (3. časť)

Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (1. časť)

PEDRO ARRUPE S.J: V LÁSKE ZAKORENENÍ A ZALOŽENÍ

/Túto rozpravu predniesol O. Arrupe ako generálny prestavený Spoločnosti na záver ignácovského kurzu, usporiadaného Ústredím ignácovskej spirituality v Ríme dňa 6. februára 1981./

1. Už po tretíkrát prijímam pozvanie Ústredia ignácovskej spirituality, aby som predniesol záverečný príhovor pri ročnom ignácovskom kurze. V roku 1979 som hovoril o „našom svojráze“ a vlani /1980/ o „trojičnej inšpirácii ignácovskej charizmy“ /SCV XIII, str. 55-110/. V obidvoch prípadoch som sa snažil, aby som prispel k štúdiu prameňov inšpirácie našej charizmy: túto cestu naznačuje Druhý vatikánsky koncil rehoľným inštitútom, keď ich pobáda, aby pracovali na svojej „prispôsobenej obnove“ /1/. Prvá rozprava „O našom svojráze“ sa začínala ignácovskou charizmou a razila si cestu rozličnými smermi a bola jej aplikáciou na zmenené podmienky našej doby /2/, kým druhá „O trojičnej inšpirácii“, aj keď tiež vychádzala z Ignácovej charizmy, smerovala hore až k vrcholnému bodu: k trojičnej dôvernosti. Dnes by som chcel preniknúť až k jadru tejto vznešenej ignácovskej skúsenosti: ku skutočnosti, že Boh je Láska/3/. Lebo to je podľa mojej mienky konečný súhrn a syntéza všetkého, čomu sa Ignác naučil v tej privilegovanej trojičnej dôvernosti, ku ktorej bol Čítať viac »Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (1. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

VI. Trvalé hľadanie

Až doteraz šlo o otázku, týkajúcu sa prvkov ignácovskej charizmy, ktorej trojičná inšpirácia sa dá overiť. Lež môže to stačiť? Vieme, že Ignác bol obdarený milosťou vliatej kontemplácie najhlbších tajomstiev Trojice: tajomstva jednoty podstaty a trojosti Osôb, tajomstva vzájomného prenikania, tajomstva zrodenia Slova a vychádzania Ducha Svätého, tajomstva pôsobenia Božieho ad extra. Tieto tajomstvá sa iba vyslovujú buď tak, že sa výslovne zaznamenávajú vnútri Denníka, alebo tak, že ich možno ľahko dedukovať z toho, čo tento uvádza. Lebo Ignác vo svojich duchovných poznámkach nerobí ani teológiuČítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Viac menej je isté, že Duchovné cvičenia našli svoju aktuálnu formu v rokoch štúdia v Paríži (1528-1534), a že definitívny text sa dokončil okolo roku 1548. Hlavné idey, čiže podstatný základ Duchovných cvičení sa však točí okolo duchovných skúseností, ktoré sv. Ignác prežil v Loyole a v Manrese. Prakticky toto sú miesta, kde má svoj základ aj koncepcia chudoby v DC. Duchovné cvičenia často hovoria o chudobe, ale iba nepriamo, v kontexte rôznych meditácií, ktoré Ignác do nich vložil. Chudobu je teda potrebné chápať v celkovom kontexte DC.Čítať viac »Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Modlitba

Modlitba

Ignácov život je presiaknutý stále trvajúcou modlitbou. Neustála modlitba pre neho znamená, že ho Boh vo všetkom priťahuje, a že je na neho upriamený: „Hľadať a nachádzať Boha vo všetkých veciach.“ V „Zápiskoch zo života pútnika“ (Autobiografia) priznáva svoju ľahkosť spojiť sa s Bohom ….. je teraz väčšia ako kedykoľvek predtým v celom jeho živote. Vždy a v každú hodinu, keď chce nájsť Boha, aj ho nachádza.“ ( Autobiografia 99 ). Nie dlho trvajúce modlitby sú špecificky ignaciánske, ale stále vnútorné úsilie kontaktovať sa s Bohom. Raz píše, že keby bola modlitba najvyššia, ako jediný spôsob spojenia sa s Bohom, potom by bola každá modlitba,Čítať viac »Modlitba