Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Koncept chudoby v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Viac menej je isté, že Duchovné cvičenia našli svoju aktuálnu formu v rokoch štúdia v Paríži (1528-1534), a že definitívny text sa dokončil okolo roku 1548. Hlavné idey, čiže podstatný základ Duchovných cvičení sa však točí okolo duchovných skúseností, ktoré sv. Ignác prežil v Loyole a v Manrese. Prakticky toto sú miesta, kde má svoj základ aj koncepcia chudoby v DC. Duchovné cvičenia často hovoria o chudobe, ale iba nepriamo, v kontexte rôznych meditácií, ktoré Ignác do nich vložil. Chudobu je teda potrebné chápať v celkovom kontexte DC.

Podstata a cieľ Duchovných cvičeniach sv. Ignáca

Čo je vlastne podstatou DC? Odpoveď na túto otázku môžeme objaviť v dvoch anotáciách, v dvoch poznámkach 1 a 21. Prvá poznámka hovorí, že Duchovné cvičenia sú všetky spôsoby ako si pripraviť a naladiť dušu, aby sa pozbavila všetkých nezriadených náklonností, a aby po ich zbavení sa, hľadala a našla Božiu vôľu v usporiadaní vlastného života, na spásu svojej duše (por. DC 1). To je prvá podstata DC. Avšak poznámka 21 ešte viac približuje podstatu a cieľ DC sv. Ignác, táto poznámka hovorí, že sú na to, aby sme zvíťazili nad sebou a usporiadali svoj život bez rozhodovania sa v nejakom afekte, ktorý by bol  neusporiadaný.

Toto usporiadanie svojho vlastného života, ktoré sa v DC hľadá, sa realizuje vo vytrvalom kontemplovaní Krista. Ježiš Kristus je totiž centrom celých Duchovných cvičeniach sv. Ignáca, je vrcholom a cieľom exercícií a ponúka sa nám hlavne v meditáciách O Dvoch zástavách a Volanie Kráľa. Už páter Nadal zdôraznil, naznačil centrálny význam DC, ktorý spočíva predovšetkým v týchto kontempláciách. Ignác si ich robil v Manrese. Páter Nadal preto hovorí: „Tu, v Manrese, Náš Pán prichystal dar Exercícií pre Ignáca a viedol ho takým spôsobom, aby sa totálne odovzdal službe Bohu a pre spásu duší. A toto mu ukázal Boh – predovšetkým, hlboký návrh pre jeho srdce, v dvoch kontempláciách Volanie Kráľa a O Dvoch zástavách.“

Od tohto centrálneho významu týchto dvoch kontemplácií sa lepšie vysvetľuje podstata a cieľ jeho Cvičení. Duchovné cvičenia však nie sú iba radom (sledom) kontemplácií, ani schémou duchovného života, ale ich význam sa lepšie rozumie od ich cieľa a to je „voľba“ Božej vôle, ktorú je možné nájsť v atmosfére pokoja a transformácii života podľa normy Ježiša Krista. Práve preto centrálnym bodom Exercícií je kontemplácia „Volanie Kráľa“, ktorá nás volá, aby sme participovali na boji medzi Kristom a Satanom, dnes môžeme povedať, aby sme participovali na boji Cirkvi proti zlu. Cieľom tejto voľby je nasledovanie Pána, ukrižovaného a víťazného. Tento pohľad na Krista nám ponúka aj kľúč k tomu, aby sme lepšie pochopili chudobu v Exercíciách. Ignác v nich nerozvíja teóriu o chudobe, ale kladie predovšetkým pred oči exercitanta Krista chudobného, ako vzor a príklad.

Príprava koncepcie chudoby v Princípe y Fundamente

Na začiatku je veľmi dôležité položiť si otázku: Je pripravený koncept chudoby v Princípe a Fundamente? V texte sa nespomína ani jedno slovo o Kristovi, ale spomína sa úcta a služba Bohu a spása, či zdravie duše, ktorá sa tam rodí z postoja indiferencie, istej slobody od pozemských vecí, ktoré sú však stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ a ten je uvedený v úvode Princípu a Fundamentu (por. DC 23).

Dnes je vo veľkej miere prijímaný návrh, že text Princípu a Fundamentu môže byť správne pochopený, ak vychádza z celkovej štruktúry Exercícií, totiž, od ich centra, ktoré tak teologicky ako aj na základe osobnej skúsenosti Ignáca, spočívajú na dvoch kontempláciách Volaní Kráľa a O Dvoch Zástavách, ktoré súvisia s voľbou. Ako dôkaz tohto sa môže naznačiť, na prvom mieste, že formula Princípu a Fundamentu, sa vracia vo viacerých dôležitých krokoch Exercícií, napríklad pri prípravnej modlitbe na začiatku kontemplácií (por. DC 46, 55, 65) a pri voľbe (por. DC 179, 169). Preto sa zdá, že podstatnou úlohou Princípu a Fundamentu je prichystať toho, kto si ide urobiť voľbu na priamu vôľu. Preto je dobré najprv exercitantovi vysvetliť anotácie – poznámky 1, 20, 5 a 4 a potom mu ponúknuť Princíp a Fundament. Od toho totiž závisí jeho interpretácia, predovšetkým interpretácia jeho cieľa, ktorým je voľba.

Vnútorná spojitosť medzi Princípom a Fundamentom a voľbou, sa ukazuje ešte viac zreteľná ak porovnávame ich obsah. V Princípe a Fundamente sa rozlišujú tri kroky: 1) zdravie alebo spása duše; 2) indiferencia; 3) magis. Presne tieto tri kroky alebo jednotky môžeme znovu nájsť vo voľbe (por. DC 179, 169). Teraz niet pochýb o tom, že v kontexte voľby – „magis“ kríža znamená súhlas s Kristom chudobným a pokorným. Z toho sa môže vyvodiť, že tiež v Princípe a Fundamente sa chce naznačiť to isté. Zároveň v tomto kontexte by sme mohli objaviť aj tri stupne pokory. V tomto zmysel sa môže hovoriť o príprave na prijatie konceptu chudoby v Princípe a Fundamente. V rovnakej miere, v ktorej Princíp a Fundament je orientovaný na súhlas s Kristom, na „magis“ kríža, tak v rovnakej miere je orientovaný aj na voľbu chudoby. Keď sv. Ignác v Princípe a Fundamente vyžaduje indiferenciu pred chudobou a bohatstvom, so súčasnou pripravenosťou na voľbu, ktorá nás privádza k cieľu, pre ktorý sme stvorený, už má na mysli Krista chudobného a jeho volanie nasledovať ho. Možno až príklady indiferencie, ktoré môžeme vidieť v Princípe a Fundamente, totiž chudoba, strata cti – potupa a krátky život, boli vybrané vzhľadom na príklad Krista. To znamená, že Ignác bral do úvahy Krista chudobného a pokorného. V každom prípade sa však kríž v princípe a Fundamente ešte nespomína. Zjavuje sa až v priebehu duchovných cvičení. Podobne sa rozvíja aj koncept chudoby v nich.

Kľúč pre pochopenie ignaciánskej chudoby

Kulminujúci bod a bod zmeny nasmerovania v prvom týždni je slávnostný rozhovor o milosrdenstve (por. DC 53). Môžeme povedať, že v srdci kajúcnika – exercitanta sa rozlieha hlas – volanie Kráľa.

a) Volanie Kráľa – kontemplácia Volanie Krista Kráľa utvára „Princíp a Fundament“, ktorý sa rozvíja neskôr v exercíciách. 1) Krátka analýza kontemplácie o Kráľovi: Cieľ tejto kontemplácie – nejedná sa, ako prvý cieľ, o apoštolské dobýjanie, ako by sa to mohlo zdať v podobenstve o pozemskom kráľovi a vyhlásení akejsi krížovej prípravy. Pozornosť však už v tomto podobenstve, v tomto porovnaní, sa sústreďuje na to, že sa kladie dôraz na súhlas so štýlom života pozemského kráľa (por. DC 93). Ešte nie je tak jasné želanie, ktoré môžeme objaviť v druhej časti. Je isté, že na začiatku sa hovorí: „Mojou vôľou je dobyť celý svet a získať všetkých nepriateľov“ (por. DC 95). Ale v druhom podobenstve pokračuje: „preto, kto by chcel prísť ku mne, musí pracovať so mnou, pretože nasledujúc ma v bolestiach a utrpení, bude ma nasledovať aj v sláve“ (por. DC 95). Tu sa jedná podstatne o to, ísť s Ježišom, o nasledovanie Krista a o poznanie toľkých prác o hlade, o smäde, o horúčave a zime, o poznanie toľkých potúp a urážok, ako o tom hovorí sv. Ignác v bode 116. Toto celé sa jasne odvíja od obetovania, ktoré urobia niektorí, ktorí sa budú chcieť viac prejaviť a  ukázať sa, či vyznamenať sa v službe svojho „Večného Kráľa a Univerzálneho Pána“.Títo teda nielenže ponúknu svoje osoby na prácu, ba viac, aj proti svojej vlastnej zmyselnosti a proti svojej telesnej láske a láske k svetu, urobia obetovanie väčšej vážnosti a významnejšieho momentu.“ (por. DC 97) Modlitba, ktorá nasleduje už nehovorí o nijakom úmysle, ku ktorému Kristus volá, ale iba o napodobňovaní Krista v znášaní všetkých potúp a všetkých urážok a všetkej chudoby tak prítomnej ako duchovnej (por. DC 98). Preto cieľ kontemplácie o Kráľovi je volanie exercitanta k nasledovaniu Krista. Byť spolu s Ježišom v námahách a vyčerpaniach, a tak spolu s ním vojsť aj do jeho slávy, ako o tom píše sv. Lukáš: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24, 26); 2) Zmysel chudoby v kontemplácii o kráľovstve – z tohto všetkého sa jasne rozumie, aký význam sa pripisuje chudobe v kontemplácii o Volaní Krista a vo všeobecnosti, v ignaciánskej spiritualite. Pre Ignáca chudoba je jednoducho element napodobňovania Krista. A tak Ignác nezostavuje žiadnu teóriu o chudobe. Vyberá si chudobu, pretože si ju Kristus vybral. Ignácovo tvrdenie teda je: Kristus žil chudobne, tak budem ju žiť aj ja. Láska Ignáca k chudobe je láska ku Kristovi chudobnému, s ktorým chce Ignác byť zajedno, ako je to len možné. Toto je myšlienka, jadro chudoby podľa sv. Ignáca, ako sa mu to prihodilo v Manrese a ako to formuloval v knižočke Duchovných cvičení.

b) O Dvoch Zástavách – túto koncepciu chudoby rozvíja Ignác viac v kontemplácii O Dvoch Zástavách, ktorá má praktický význam, predovšetkým, čo sa týka voľby. V tejto meditácii sa preto neukazuje, aký je stav kresťanského života a aká je dobrá cesta, ale aká je cesta viac dokonalá, ako to hovoria mnohé Direktóriá. Tu sa dostávajú exercitantovi uprostred súvislostí duchovného boja medzi Jeruzalemom a Babylonom, Svetlom a tmou, Kristom a Belialom, súvislosti, ktoré majú univerzálnu stupnicu, či mieru. Tento boj pokračuje v živote Cirkvi, a každý jeden je povolaný k tomu, aby mal účasť na tomto boji a na víťazstve, ktoré sa dosiahne vtedy, ak bude utvárať jednotu s víťazným Kristom na kríži.

Pre lepšie pochopenie ignaciánskej myšlienky o chudobe je potrebné, aby sme presne pochopili dva póly, o ktorých Ignác hovorí: bohatstvo – vystatovačnosť – pýcha a chudoba – potupa – pokora. Chudoba, opovrhnutie a pokora sa nechce preto charakterizovať inou vecou, než voľbou, ktorú si rovnako Ježiš vyvolil, ktorej extrémnym dôsledkom bol kríž. Kto si vyberá chudobu, vyberá si súhlas, že sa chce podobať Kristovi, a s týmto si vyberá koncepciu Ignáca. Kto si vyberá chudobu, prihlasuje sa k tomu, že je ochotný vstúpiť pod Zástavu Kríža a prosí o to, aby bol pod ňu prijatý. Preto sa môže povedať, že v miere, v ktorej exercitant súhlasí s Kristom chudobným, poníženým a pokorným, v takej miere sa šíri Kráľovstvo Božie. Ignác predpokladá tento princíp ako jasný. V jeho krátkom Direktóriu Ignác predpokladá, že exercitant bude volaný k stavu podľa evanjeliových rád, a preto k chudobe. Rovnako v knižočke Duchovných cvičení body privádzajú exercitanta k tomu, aby si vyvolil chudobu ako povolanie (por. DC 98, 147), pravdaže s výnimkou, ktorú Ignác uvádza v poznámkach 14 a 15.

Na záver môžeme vidieť, že chudoba pre Ignáca nie je iba „indiferencia“ v používaní vecí. Indiferencia jedinečne vyjadruje podmienku pre voľbu chudoby. Rovnako chudoba sama o sebe spadá do priestoru (sféry) „magis“ a tretieho stupňa pokory, o ktorej Ignác hovorí v bode 167.

Ignác taktiež rozlišuje s veľkou jasnosťou skutočnú chudobu od duchovnej chudoby. Tá pozostáva vo vnútornej slobode od každého vlastníctva – či mám alebo nemám niečo. V Duchovných cvičeniach sa hovorí dva krát o nej: 1) v modlitbe obetovania v kontemplácii Volanie Kráľa (por. DC 98) a 2) v kontemplácii O Dvoch Zástavách (por. DC 146) Duchovná chudoba má preto istú príbuznosť s indiferenciou (por. DC 23). Duch chudoby je zase potrebnou podmienkou pre dobrú voľbu prítomnej chudoby, ktorá je to, čo Ignác predovšetkým hľadá, za predpokladu Božieho volania.

(spracované podľa Günter Switek, Praedicare in paupertate. Estudios sobre el concepto de pobreza según Ignacion de Loyola, s. 55-64)