Preskočiť na obsah

Arrupe

Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (1. časť)

PEDRO ARRUPE S.J: V LÁSKE ZAKORENENÍ A ZALOŽENÍ

/Túto rozpravu predniesol O. Arrupe ako generálny prestavený Spoločnosti na záver ignácovského kurzu, usporiadaného Ústredím ignácovskej spirituality v Ríme dňa 6. februára 1981./

1. Už po tretíkrát prijímam pozvanie Ústredia ignácovskej spirituality, aby som predniesol záverečný príhovor pri ročnom ignácovskom kurze. V roku 1979 som hovoril o „našom svojráze“ a vlani /1980/ o „trojičnej inšpirácii ignácovskej charizmy“ /SCV XIII, str. 55-110/. V obidvoch prípadoch som sa snažil, aby som prispel k štúdiu prameňov inšpirácie našej charizmy: túto cestu naznačuje Druhý vatikánsky koncil rehoľným inštitútom, keď ich pobáda, aby pracovali na svojej „prispôsobenej obnove“ /1/. Prvá rozprava „O našom svojráze“ sa začínala ignácovskou charizmou a razila si cestu rozličnými smermi a bola jej aplikáciou na zmenené podmienky našej doby /2/, kým druhá „O trojičnej inšpirácii“, aj keď tiež vychádzala z Ignácovej charizmy, smerovala hore až k vrcholnému bodu: k trojičnej dôvernosti. Dnes by som chcel preniknúť až k jadru tejto vznešenej ignácovskej skúsenosti: ku skutočnosti, že Boh je Láska/3/. Lebo to je podľa mojej mienky konečný súhrn a syntéza všetkého, čomu sa Ignác naučil v tej privilegovanej trojičnej dôvernosti, ku ktorej bol Čítať viac »Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (1. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

VI. Trvalé hľadanie

Až doteraz šlo o otázku, týkajúcu sa prvkov ignácovskej charizmy, ktorej trojičná inšpirácia sa dá overiť. Lež môže to stačiť? Vieme, že Ignác bol obdarený milosťou vliatej kontemplácie najhlbších tajomstiev Trojice: tajomstva jednoty podstaty a trojosti Osôb, tajomstva vzájomného prenikania, tajomstva zrodenia Slova a vychádzania Ducha Svätého, tajomstva pôsobenia Božieho ad extra. Tieto tajomstvá sa iba vyslovujú buď tak, že sa výslovne zaznamenávajú vnútri Denníka, alebo tak, že ich možno ľahko dedukovať z toho, čo tento uvádza. Lebo Ignác vo svojich duchovných poznámkach nerobí ani teológiuČítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (5. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (5. časť)

V. V trojičnom svetle: ignácovská charizma

Keď zatvoríme tých 25 strán, nad ktorými sme uvažovali o oslňujúcom trojičnom svetle, ktoré ich preniká a keď tušíme, aký to musel byť len „dosť veľký zväzok“, v ktorom boli zachytené „väčšinou videnia, ktoré dostával na potvrdenie niečoho zo Stanov“, človek sa nemôže nedostať do rozpakov nad týmto celkom jednoduchým konštatovaním: Ignác v Stanovách ani len raz nespomína Najsvätejšiu Trojicu! Tento jednoduchý fakt nám hovorí o tom, aká bola jeho diskrétnosť, poníženosť a múdrosť. A práve preto musíme my týmto trojičným svetlom – keď už poznáme jeho tajomstvo – osvetliť prvkyČítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (5. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

IV. Trojičný vrchol: Denník / február 1544-február 1545/

Čo sme povedali o trojičnom pôvode Ignácovho povolania pri Cardoneri, ako aj o jeho potvrdení a prijatí v La Storte, týka sa Ignácovskej charizmy v tej najvyššej rovine, to je ako „prototyp“, lebo v ňom, a len v ňom sú prítomné podstatné prvky, ktoré časom povedú k spresneniu a doplneniu. Tieto podstatné prvky sú: služba Bohu v nasledovaní Krista chudobného a ukrižovaného, z lásky, bez podmienok a obmedzení, ako spoločník Ježišov, v tesnom vzťahu ku Kristovmu zástupcovi.Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/

Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)