Preskočiť na obsah

Ignác z Loyoly

Sv. Ignác v Manrese (25. marec 1522 – február 1523), 1.časť

Prvé skúsenosti sv. Ignáca z Loyoly v Manrese: kajúcnosť, chudoba, modlitba

Príchod sv. Ignáca do Manresy bol nepochybne 25. marca 1522: „V predvečer sviatku Zvestovania Panny Márie v marci roku 1522 v noci, a to v najväčšej skrytosti, ako len bolo možné, zašiel som k istému žobrákovi, vyzliekol som sa zo svojich šiat, daroval som ich chudákovi a obliekol som sa do obleku, po ktorom som tak veľmi túžil. Potom som si išiel kľaknúť pred oltár Panny Márie. Celú noc som prebdel raz v tejto polohe, potom zas postojačky, so svojou pútnickou palicou v rukách. Odišiel som odtiaľ ešte za svitania, aby ma nikto nepoznal a znova som sa vydal na cestu; nie však priamo do Barcelony, kde by som sa musel stretnúť s mnohými ľuďmi, ktorí by ma boli spoznali a preukázali mi úctu, ale odbočil som do istej dediny, ktorá sa volá Manresa. Tam som zamýšľal ostať v nemocnici na niekoľko dní a zaznamenať si tiež niektoré veci do svojej knihy, ktorúČítať viac »Sv. Ignác v Manrese (25. marec 1522 – február 1523), 1.časť

Nočné bdenie sv. Ignáca pred oltárom Panny Márie Montserratskej

Nočné bdenie sv. Ignáca pred oltárom Panny Márie Montserratskej

Sv. Ignác z Loyoly sa nepokladal iba za rytiera Krista, ale aj za rytiera Panny Márie. Panna Mária zohrávala v jeho živote významnú úlohu. Počas svojho putovania Ignác navštívil prakticky všetky významné svätyne Panny Márie, ako on hovoril Našej Pani. (por. Autobiografia 13, 17, 18) Ďalej v Autobiografii čítame:Čítať viac »Nočné bdenie sv. Ignáca pred oltárom Panny Márie Montserratskej

sv. Ignác z Loyoly: Putovanie do Montserratu a pobyt v Montserrate

Nový začiatok v živote sv. Ignáca z Loyoly

„Keď som odchádzal na mulici, iný môj brat ma chcel sprevádzať až po Oňate; ja som ho však na ceste presvedčil, aby sme si spoločne vykonali vigíliu vo svätyni Panny Márie v Aránzaze. Tam som strávil noc v modlitbe, aby som nabral nové sily na cestu.“ (Autobiografia 13) Týmito slovami sv. Ignáca začína druhú kapitolu svojej Autobiografie. Oňate je neďaleko Loyoly a pri ňom sa nachádza pútnické miesto Aránzazu. Ide o národnú svätyňu Baskov. Z návštevy, ktorú Ignác uskutočnil na tomto pútnickom mieste sa zachovalo isté svedectvo sv. Ignáca, v ktorom opisuje duchovné ovocie z tejto nočnej vigílie. V liste sv. Františkovi de Borja (20. augusta 1544) Ignác napísal:Čítať viac »sv. Ignác z Loyoly: Putovanie do Montserratu a pobyt v Montserrate

sv. Ignác: Obrátenie k Bohu v Loyole (jún 1521 – február 1522)

Bolesť, samota a duchovná premena sv. Ignáca v Loyole

Autobiografia sv. Ignáca na začiatku hovorí o tom, že Ignác bol ťažko zranený pri obrane Pamplony. Po niekoľkých dňoch ho odviezli na nosidlách do jeho rodného kraja. Práve táto dlhá cesta mu spôsobila, že následne ťažko ochorel. Nebola to len zranená noha, ale aj rany, ktoré sa cestou zapálili a spôsobovali mu ukrutné bolesti. Ignác o tejto skutočnosti píše: „Zostal som v Pamplone ešte dvanásť alebo pätnásť dní a potom ma odniesli na nosidlách do môjho rodného kraja. Tam sa mi stav veľmi zhoršil.Čítať viac »sv. Ignác: Obrátenie k Bohu v Loyole (jún 1521 – február 1522)

Formula Inštitútu Spoločnosti Ježišovej z roku 1550

Formula Inštitútu Spoločnosti Ježišovej z roku 1550

Prvá kapitola (F 1550)

Ten, kto chce v našej Spoločnosti, ktorú si želáme označiť Ježišovým meno, bojovať za Boha pod zástavou kríža a slúžiť samému Pánovi a Cirkvi, jeho Neveste, pod Rímskym veľkňazom Vikárom Krista na zemi, nech si po zložení slávnostného sľubu trvalej čistoty, chudoby a poslušnosti uvedomuje, že patrí do Spoločnosti, založenej predovšetkým na to, aby sa venovala najmä obrane a šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí v kresťanskom živote a náuke, verejnými kázňami, prednáškami a akoukoľvek inou službou Božieho slova, duchovnými cvičeniami, vyučovaním detí a nevzdelaných ľudí v kresťanskej náuke, ako aj poskytovaním duchovnej  útechy veriacim v Krista pomocou spovedania a vysluhovanie iných sviatostí. Nie menej má byť užitočný zmierovaním rozvadených, poskytovanímČítať viac »Formula Inštitútu Spoločnosti Ježišovej z roku 1550