Obrátenie – milosť, zmena, sloboda a misia
Ide o kľúčové slová na mnohých cestách obrátenia. Či sme sa narodili v kresťanskej rodine alebo sme sa stali kresťanmi neskoršie, obrátenie je základná skúsenosť pre kohokoľvek, kto si želá udržať živú vieru. Bez tejto skúsenosti by neexistovala kresťanská komunita. Či sa táto skúsenosť uskutočňuje neočakávaným, rýchlym spôsobom alebo jemne alebo postupne dlhší čas, obrátenie zmení život. Bude nové nasmerovanie, nová energia a nový cieľ. Príde pocit pokoja a integrita v zážitku reality viery, ktorá sa neoslabí s časom, ani pod tlakom opozície. To bežné bude pokračovať, ale novým spôsobom. To, čo všetky obrátenia majú spoločné je stretnutie s realitou živého Krista. V tomto zmysle je obrátenie vždy návrat k Ježišovi.
Dimenzie obrátenia:
Každé pravé obrátenie reflektuje niekoľko spoločných dimenzií, hoci môžu byť rôzne formy obrátenia:
- Obrátenie sa zakusuje ako milosť (gracia) – ako niečo, čo je dané a nepochádza priamo od nás samých a našich vlastných želaní, nech by boli akokoľvek dobre zamýšľané. Samozrejme, všetci zakusujeme mnohé zmeny v našich životoch, jedny sú chcené a nami započaté a iné prídu bez toho, aby sme ich vyhľadávali. Predsa však pri obrátení rozpoznávame niečo iné, rozdielne. Má to charakter niečoho, čo prichádza od iného. Môžeme mať pocit, že sme volaní. V rovnakom čase, aj keď má silu a vlastnú logiku, obrátenie nám nemôže byť vtlačené, ale je to pozvanie – pozýva nás povedať „fiat“ – privoliť, súhlasiť. To znamená, že v kresťanskej tradícii má obrátenie vždy štruktúru s niečím súvisiacu. Musí zapojiť do činnosti afekt a vôľu, okrem inteligencie. Je to niečo viac ako „heúreka“ – len momentálna intuícia, nech by bola akokoľvek transcendentná alebo originálna. V tomto zmysle, ako hovorí páter Arrupe, nielen, že má schopnosť zamilovať, ale aj urobiť, aby sme zostali zamilovaní a aby sme dovolili, aby táto láska sa zmenila na dôvod bytia nášho života. Čím viac sa vzdialime od sveta, tým viac sa nám v obrátení otvoria iné formy života v Ňom, ktoré budeme žiť s väčšou intenzitou a väčšou schopnosťou si to ceniť. Všimnime si, že všetko, čo nachádzame v Písme alebo v neskoršej histórii Cirkvi, nám hovorí o tom, že obrátenie nikdy nie je volanie k osamelému putovaniu alebo k osamelej ceste. Je to vstup do spoločenstva, ktoré je samo ovocím obrátenia.
- Obrátenie vyvoláva zmenu. Realita obrátenia sa vteľuje do konkrétnych skutočností konkrétneho života. Na silu formovať ho, nanovo ho utvárať, dať mu nový zmysel cieľa a smerovania a preto prísť aj k iným životom a ovplyvniť ich. Časom sa postupne stáva viac stabilným, keď postupne tvorí nové vzory postupovania a vzťahov. Zmení sa na zvyk alebo na nový spôsob postupovania. Obrátenie nie je len zmena správania, musí to byť predovšetkým vnútorná transformácia: nový spôsob vnímania a chápania, nová myseľ a nové srdce. Okrem premeny už existujúcej kultúry, obrátenie je často schopné vyvolať novú kultúru. Keď sa to stane, zmení sa na účinnú milosť pre iných, keď tvorí nové vzťahy, kultúry alebo prostredia, cez ktoré iní môžu objavovať a objať vykupiteľskú a plodnú zmenu vo svojich vlastných životoch a vo svojich spoločenstvách.
- Tretia dimenzia obrátenia sa môže rozpoznať cez predchádzajúce dve, ktoré sme práve identifikovali. Skutočne môžeme vidieť, že prvým ovocím alebo základom samej zmeny je sloboda. Obrátenie je založené na slobode, ktorá je predpokladom každej autentickej zmeny. Samotná skutočnosť, že Boh sa bráni tomu, aby na nás vyvíjal nátlak, je už zjavením našej slobody. Sloboda môže existovať a mať zmysel len vtedy ak je vo vzťahu, nie v samote. Milosť slobody je, že žije „v“, „od“, a „pre“ druhých. V tej najhlbšej úrovni, obrátenie, ku ktorému nás Kristus volá je obrátením smerom ku samej slobode. Vyjadruje sa v ponúknutí sa bez výhrad, samého seba ako dar pre dobro toho druhého: to je láska. Azda toto je najhlbšie obrátenie zo všetkých. V tomto zmysle, je to realita, do ktorej sa vždy snažíme vstúpiť, milosť, ktorú vždy hľadáme, ale ju môžeme nájsť iba vtedy, keď podstúpime nebezpečenstvo darovania seba samého.
- Štvrtou dimenziou obrátenia je misia – poslanie. V Písme, vo všetkých momentoch obrátenia, sa zveruje misia. A do poslania vstupujú do hry všetky dimenzie obrátenia, ktoré sme doteraz videli. Misia je niečo, čo nám je dané. Nie je niečo, čo nám patrí, ale je nám daná cez druhého, ktorý má moc nás poslať. Celý kresťanský život je formovaný alebo prispôsobený misii, pretože participuje na poslaní Krista. Vlastne aj sám Kristus prijíma svoje poslanie od Otca a žije ho skrze prostredníctvo Ducha Svätého. Akoukoľvek formou budeme zavolaní realizovať našu kresťanskú identitu – poslanie, vždy budeme na tejto ceste obrátenia, objavujúc nanovo v každej okolnosti nášho života, aký zmysel má pre nás a ako sme volaní, aby sme ju uviedli do praxe. Aj pre toto, obrátenie ako udalosť a ako proces vyžaduje rozlišovanie: ide o pozorné hľadanie, mysľou a srdcom viery, aby sme našli v našich vzťahoch a v našich konkrétnych okolnostiach ako lepšie slúžiť Bohu, ktorý nám ponúka život Kráľovstva, Bohu, ktorý je schopný uzdraviť každú ženu a muža, uzdraviť každé stvorenie.
Obrátenie pre ignaciánsky rok – prečo sme nasmerovaní na tému obrátenia počas ignaciánskeho roka? Pretože toto je permanentné volanie rozpoznať Božiu milosť, byť otvorený na zmenu, cvičiť našu slobodu, konať tak, aby naša misia dala väčšie ovocie.
spracované podľa P. James Hanvey SJ