Osoba lídra – Boh

Prvá vlastnosť, ktorá sa naznačuje pre ignaciánskeho lídra, ak vezmeme za vzor to, čo sa ukazuje v Konštitúciách ako prvá charakteristika, aký by mal byť generálny predstavený jezuitov, je jeho skúsenosť s Bohom. „Zjednotený s Bohom“ a „spriaznený s modlitbou“ sú typické ignaciánske výrazy na definovanie osoby, ktorá pokročila v osobnej a zrelej skúsenosti s Bohom. Boh nie je nikdy skamenenou ideou alebo abstraktným teoretickým konceptom, lež stáva sa skúsenosťou, robí sa súčasťou života a spôsobu bytia jednotlivca (človeka).

A táto skúsenosť nezostáva v intimite (vo vnútri) jednotlivej osoby alebo v jej čistej subjektivite, ale dotýka sa „všetkých jej úkonov“. Nepovažuje sa za skúsenosť s Bohom, ktorá ovplyvňuje iba „myšlienky“ osoby (napr. niekto, kto stotožňuje Boha s radom doktrín /učenia/) alebo len podľa „chuti“ nejakej osoby (napr. niekto, kto nachádza potešenie alebo pokoj v niečom a pripisuje to Bohu). Naopak, je nutné aby pôsobila, osvetľovala alebo obohacovala všetko čím jednotlivec je a čo robí v živote, všetky myšlienky, slová alebo skutky, záväzky, zápasy a voľby, vrátane „prostriedkov“, ktoré sa používajú pre akýkoľvek cieľ.

A osoba s touto skúsenosťou ovplyvní ďalšie, bude vedieť odovzdať svoj zážitok a skúsenosť. Nie ako odovzdávanie vedomostí a doktrín, lež ako múdrosť, ako postupovať v živote, v problémoch a potrebách.

„Hlboké a dôverné spojenie s Bohom a naším Pánom v modlitbe a vo všetkých svojich činoch, aby od Boha ako prameňa všetkého dobra dosiahol pre celý organizmus Spoločnosti čím hojnejšiu účasť na jeho daroch a milostiach, ako aj veľkú hodnotu a účinnosť pre všetky prostriedky, ktoré používa pri duchovnej pomoci ľuďom“   (Konštitúcie 723).

 Spracované podľa Diccionario de liderazgo ignaciano, s. 28-29.