Osoba lídra – Ideál

V Konštitúciách sa nachádzajú dva obrazy toho, čo môžeme nazvať „ideálny ignaciánsky líder“. Jeden odkazuje na Generála (Konštitúcie IX. časť, 723-735) a druhý na Rektora (Konštitúcie 423). V tejto kapitole predstavíme deväť charakteristík (vlastností), ktoré sa objavujú v Deviatej časti, ku ktorej pridávame túto úvodnú stranu. Je zrejmé, že jestvuje viac jednotlivých čŕt ohľadom líderstva (vodcovstva) v iných pasážach.

V tomto obraze ideálneho Generálneho predstaveného sú rovnako opísané aj vlastnosti akejkoľvek osoby, ktorá bude zastávať pozíciu (úlohu) vo vedení v Spoločnosti, nech je akákoľvek, teda nie len post Generála. Okrem toho Konštitúcie pozývajú, aby každý jezuita nasledoval tento ideálny model. Jestvuje jedno pozvanie vidieť tam, čo je jednotlivec povolaný prežívať, podľa prijatej milosti, hoci sa cítime veľmi vzdialení od tohto modelu a bez ašpirácie na prefekcionizmus.

Analytici hovoria, že pri definovaní toho, „aký by mal byť Generálny predstavený“, definoval Ignác seba samého. Prinajmenšom definoval ideál jezuitského lídra alebo dokonca ideál jezuitu. Podľa jeho miery a s vykonaním potrebných prispôsobení, budú môcť ďalšie ignaciánske osoby nájsť inšpiráciu v tomto modely.

„Treba sa však starať, aby za rektora bol vymenovaný muž vzorného života, ktorý dáva vynikajúci príklad povzbudenia a umŕtvovania všetkých svojich zlých sklonov. Má byť vyskúšaný najmä v poslušnosti a poníženosti. Má mať dar rozvážnosti a organizačné schopnosti, má byť zbehlý v praktickom rozhodovaní a skúsený v duchovných veciach. Má vedieť vhodne spájať prísnosť s láskavosťou. Má byť pozorný, pracovitý a vzdelaný, ktorému napokon vyšší predstavení môžu dôverovať a bezpečne zveriť svoju právomoc. Veď čím viac právomoci dostane, tým lepšie bude môcť spravovať kolégium na väčšiu Božiu oslavu“ (Konštitúcie 423, 4).

Porov. „Tak pre členov Spoločnosti, ako aj pre vonkajších ľudí, má byť akoby zrkadlom a vzorom.“ (Konštitúcie 726, 3).

 Spracované podľa Diccionario de liderazgo ignaciano, s. 26-27.