štvrtá prosba. kontemplácia večného kráľa (dc 91)

„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9, 37-38)

Kontemplácia „Volanie časného kráľa pomáha kontemplovať život večného kráľa“ (DC 91) je plánovaná na deň oddychu, v rámci obnovy, venujúc jej jednu hodinu ráno a jednu hodinu pred obedom alebo pred večerou. Slúži ako vstup, aby sme prečítali medzi riadkami celý zmysel Ježišovho života. Ignác vyzýva exercitanta, aby nebol hluchý na jeho volanie a aby sa vyznačil v službe jeho záležitosti.

Najskvelejším momentom Ignácovej kariéry bol vstup cvalom do Pamplony. Bolo to deväť rokov, čo Navarra bola anektovaná kastílskou korunou v prospech Ferdinanda Katolíckeho, na čom mal podiel aj jeho starší brat. Avšak Francúzi zhromaždili oddiely tým, že využili vnútorné konflikty príslušníkov kastílskej komúny a rôznych hlavných otvorených frontov v Neapole a Rosellóne. Miestokráľ je ďaleko, ale posiela Ignáca, aby vydával rozkazy miestoráľa. Hoci sa dostaví so svojím bratom, tento sa stiahne, odíde domov, pretože nepríde k zhode o velení a guvernér tiež utečie. Ignác vstúpi do citadely s malým družstvom a vyznačí sa svojou odvahou a obranou, až kým nepadne zranený. Toto bola rana jeho života, na ktorú nebol hluchý.

Napriek krívaniu, ktoré mu spôsobovala zranená noha, vykonal si pešo púť Európou a prešiel nie menej ako 8000 km. Dobrú časť ako pútnik; väčšiu ako chudobný študent a inú časť prechodil na výzvy svojich nadriadených a spoločníkov. Vyskúšal si tak fyzickým spôsobom hojnosť zasiatych polí a duchovným spôsobom neporiadok v kresťanských komunitách a nedostatok žencov. Prijal volanie Ježiša a odovzdal jeho hlas iným.

František Xaverský bol dlhý čas hluchý na toto volanie. Ale keď zakúsil rozsiahlu expedíciu cez cesty a moria Indie, Japonska a Číny, tiež volal s veľkou silou študentov z Paríža, aby ich otriasol v ich osobnom základe.

To isté urobil Pedro Faber. Podobne jezuitské povolanie Františka Borju predpokladalo takú ranu, že podľa Ignáca, svet by nemal dostatočný sluch, aby to vypočul. Najviac šokujúcou bolo povolanie Jany, bývalej kráľovnej Portugalska a regentky Španielska, jedinej ženy, ktorá zomrela ako jezuita.

„Prosba. Prosiť o milosť, ktorú chcem: tu to bude prosiť milosť nášho Pána, aby som nebol hluchý na jeho volanie, ale pohotový a usilovný plniť jeho najsvätejšiu vôľu.“ (DC 91)

Exercitant sa povzbudzuje k tomu, aby mal dostatočný vek, rozum a schopnosť, aby prijal hlas a chcel sa jasne vyznačiť v službe tak veľkého Pána. Keď Ježiš volá prostredníctvom podobenstiev o Kráľovstve, ukončuje ich takmer sťažujúc sa: „Ten, kto má uši nech počúva.“ (Mt 13, 43) Exercitant, ktorý oplakal svoj hriech, bude mať prebudené uši? Ignác mu pripomína ako Héli mladému Samuelovi, aby sa nerozptyľoval a nestával hluchým. Učiteľ naznačil žiakovi, ktorý ešte nerozpoznal Boží hlas, čo musí povedať: „Hovor Pane, tvoj sluha počúva!“ (1Sam 3, 9)

Je vhodné si všimnúť, že titul Kráľa Ježiš akceptuje iba v prípade súdneho konanie Piláta, pri výsmechu vojakov počas korunovania tŕním a pri nápise zavesenom na kríži. A pre Ježiša platí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (Jn 18, 36) Je to vôľa Otca.

Vyjadrenie „Otcova vôľa“ sa môže zdať súdiacim rozhodnutím Boha, pretože latinské slovo „voluntas“ stráca odtieň gréckeho „zelema“, ktoré naznačuje priaznivo naklonenú vôľu osobám. Aktuálne slovo „voluntariado“ – ochotný, udržiava milujúci (ľúbostný) a horlivý zmysel slova. Anjelské posolstvo pozostáva v tom, že Boh skrze Ježiša sa stáva „dobrovoľne človekom“: „Pokoj ľuďom, ku ktorým má Boh dobrú vôľu“. Pre Ježiša Božia vôľa, jeho kraľovanie, je poklad ukrytý na poli, je to perla. A okrem toho je jeho pokrmom. Exercitant je pozvaný k tomu, aby sa bezvýhradne a bez strachu nadchol Kristom.

„Obety a dary si nepraješ,

lež uši si mi tvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,

preto som povedal: „Hľa prichádzam.

Vo zvitku knihy je napísané o mne,

že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj,

hlboko v srdci mám tvoj zákon.

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;

svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,

rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť

 a pravdu pred veľkým zhromaždením.“ (Ž 40, 7-11)

Skutočne, Boh sníva o zrelosti každého jedného, ktorá sa v plnej miere odráža v Kristovi (Ef 4, 13). Ale výhonok prinesie ovocie iba vtedy, ak zotrvá na Ňom. Vyjadrenie „spolu so mnou“ preniká kontempláciu a dáva pokoj a odvahu počas dňa. Je možné ponúknuť sa a rozhodnúť sa. Sv. Peter sa chcel zablysnúť: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neopadnem.“ (Mt 263, 33) Zdá sa, že si zakladá na sebe samom a podceňuje tých druhých. Možno nemal dostatočne na pamäti ignaciánske „so mnou“ alebo osobitnú voľbu Pána v tomto prípade. Zmŕtvychvstalý Ježiš ho citlivo zaviaže: „Šimon, Syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?” (Jn 21, 15)

(Santiago Thió i de Pol SJ: „Pedir lo que quiero.“ Comentario de las peticiones del libro de Ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola. EIDES, s. 12-13).