Prológ pátra Nadala.1
Sv. Ignácovi predložil žiadosť, aby vysvetlil svojim synom spôsob, akým ho Boh viedol od počiatku jeho obrátenia. Po mnohých žiadostiach to konečne dosiahne.
1. Iní otcovia i ja sme počuli hovoriť o našom Otcovi Ignácovi, že túžil po tom, aby mu Boh udelil pred smrťou tri dobrodenia: prvé, aby Apoštolská stolica potvrdila inštitút Spoločnosti; druhé, aby takisto boli potvrdené Duchovné cvičenia; tretie, aby mohol napísať Konštitúcie.
2. Keď som sa na to rozpamätal a videl, že to všetko už dosiahol,2 obával som sa, že by skoro mohol byť povolaný spomedzi nás do lepšieho života. Keďže som vedel, že niektorí svätí otcovia, zakladatelia reholí, zvyčajne zanechali svojim nasledovníkom na spôsob testamentu nejaké poučenia, ktoré by im pomáhali v úsilí o dokonalosť, hľadal som vhodnú príležitosť poprosiť o to isté Otca Ignáca. — Jedného dňa roku 1551,3 keď sme boli pospolu, Otec Ignác mi povedal: „Práve teraz som bol vyššie ako nebo.“ Myslím, že tým chcel povedať, že prežíval nejakú extázu alebo vytrženie, čo sa mu často stávalo. So všetkou úctivosťou som sa ho spýtal: „Čo tým mienite povedať, Otče?“ Ale on obrátil rozhovor na iné veci. Myslel som si, že toto bola vhodná chvíľa. Poprosil som ho naliehavo, aby nám vysvetlil spôsob, ktorým ho Boh viedol od začiatku obrátenia, aby nám to bolo na osoh ako nejaký testament a otcovské poučenie. „Lebo“ — povedal som mu — „keďže vám Boh už dal tie tri veci, ktoré ste si žiadali pred smrťou, obávame sa, že budete čoskoro povolaný do večnej slávy.“
3. Otec sa ospravedlňoval svojou zaujatosťou, hovoriac, že nemôže tomu venovať ani pozornosť, ani čas. Predsa však dodal: „Odslúžte tri omše na tento úmysel, vy, Polanco a Ponce4 a po modlitbe mi oznámte, čo si o tom myslíte.“ „Otče,“ — odpovedal som — „budeme si to isté myslieť, čo si myslíme teraz.“ Odpovedal s veľkou láskavosťou: „Urobte, čo vám hovorím!“ Odslúžili sme tri omše a potom sme mu oznámili, čo sme si mysleli; sľúbil, že urobí, o čo sme ho žiadali.
Keď som sa nasledujúceho roku5 vrátil zo Sicílie a práve ma mali poslať do Španielska, spýtal som sa Otca, či už urobil niečo v tej veci. „Nič!“ odpovedal mi. Po návrate zo Španielska roku 1554 znova som sa ho dopytoval na tú istú vec: nič však neurobil.6 Neviem, čo ma vtedy pobádalo, ale znova som dôrazne naliehal na Otca: „Už budú skoro štyri roky, odkedy vás, Otče, prosím o to nielen vo svojom mene, ale aj v mene ostatných, aby ste nám vysvetlili, ako vás Pán Boh viedol od počiatku vášho obrátenia; lebo dúfame, že to bude veľmi užitočné pre nás i pre Spoločnosť. Keďže však vidím, že to nerobíte, odvažujem sa uistiť vás o jednej veci: ak konečne splníte, po čom my tak veľmi túžime, veľmi využijeme tú milosť; ak to neurobíte, ani tak neochabneme na duchu, ale budeme dôverovať Pánovi, ako keby ste nám všetko boli nechali na písme.“
4. Otec nič neodpovedal. Ale myslím, že ešte v ten istý deň si zavolal k sebe P. Luisa Gonçalvesa7 a začal mu rozprávať o veciach svojho života. Tento Otec obdarený výbornou pamäťou potom to všetko spísal. Toto sú „Dejiny Otca Ignáca“, ktoré kolujú z ruky do ruky. P. Luis bol voličom na prvej Generálnej kongregácii8 a na nej ho zvolili za asistenta9 generálneho predstaveného Otca Laíneza. Neskoršie bol učiteľom a vychovávateľom portugalského kráľa Šebastiána.10 P. Gonçalves, muž veľmi čnostného života, napísal časť po španielsky a časť po taliansky, podľa toho, akých pisárov mal poruke. P. Hanibal du Coudret, veľmi učený a nábožný muž, urobil latinský preklad.11 Obidvaja, tak pisateľ ako aj prekladateľ, sú ešte nažive.
Poznámky k Prológu pátra Nadala
1. Toto je preklad z latinského úvodu, ktorý je vo Fontes Narrativi I, 354–63. P. Jiménez, tajomník a spoločník P. Nadala na jeho vizitačných cestách po európskych provinciách Spoločnosti, píše vo svojom Commentarium o živote P. Nadala, že mu raz rozprával, ako vznikol vlastný životopis Otca Ignáca. Na žiadosť P. Jiméneza napísal o tom krátko po latinsky P. Jiménez to potom prepísal do zošitov a pridal ako úvod k dielku P. Gonçalvesa. Stalo sa to kedysi v roku 1561–1567.
2. Spoločnosť Ježišovu schválil Pavol III. ústne v Tivoli a úradne 27. septembra 1540 bulou „Regiminis militantis Ecclesiae“. Pavol III. na žiadosť Františka de Borja v breve „Pastoralis officii“ z 31. júla 1548 schválil aj knižočku „Duchovné cvičenia“. Konštitúcie, Stanovy Spoločnosti, boli podstatne hotové po desaťročnej práci okolo roku 1550.
3. Udaný rok 1551 je istotne chybný. Chybu urobil alebo sám P. Nadal, alebo prepisovateľ. P. Nadal bol totiž celý rok 1551 na Sicílii; do Ríma sa vrátil až v januári 1552. Teda správny rok je 1552.
4. Juan de Polanco, Ignácov sekretár, pochádzal z bohatej rodiny v Burgose. Do Spoločnosti vstúpil v Ríme 1541. Od roku 1547 žil v bezprostrednej blízkosti sv. Ignáca ako dlhoročný tajomník Spoločnosti. Tento úrad, počas ktorého zozbieral dôležité dokumenty o dejinách Spoločnosti, vykonával aj za ďalších dvoch generálnych predstavených, P. Laíneza (1558–1565) a sv. Františka de Borja (1565–1572).
Ponce de Cogordan pochádzal z južného Francúzska. Do Spoločnosti vstúpil v Paríži už ako kňaz roku 1541; slávnostné sľuby zložil v Ríme roku 1553. Bol hospodárom rímskeho profesného domu, v ktorom žil aj sv. Ignác. Roku 1560 sa vrátil do Paríža. Zomrel r. 1582.
5. Správny rok má byť 1553. P. Nadal skladal sľuby v Ríme 25. marca 1552 a potom hneď ho poslali na Sicíliu. — V januári 1553 už bol znova v Ríme a v apríli toho istého roku ho poslali do Španielska a Portugalska vyhlásiť konštitúcie Spoločnosti tamojším jezuitom.
6. Z poznámok P. Gonçalvesa vieme, že rozprávanie o živote sv. Ignáca sa začalo koncom augusta roku 1553, nie 1554, ako píše P. Nadal.
7. P. Luis Gonçalves da Cámara pochádzal z portugalskej rodiny z ostrova Madeira. Jeho otec tam bol miestodržiteľom. Narodil sa roku 1519. V Paríži študoval filozofiu a jazyky; v Coimbre pokračoval v teologických štúdiách. Pod vedením Petra Favra si urobil exercície. 27. apríla 1545 v Lisabone vstúpil do Spoločnosti. V máji 1553 prišiel do Ríma ústne podať správu o stave Spoločnosti v Portugalsku. „Vždy som veľmi túžil vidieť nášho Otca Ignáca z Loyoly a rozprávať sa s ním, lebo náš Pán jeho nám dal za príklad a za hlavu tohto tajomného tela, ktorého sme údmi. Tieto túžby vo mne rástli. Okrem iných osobitných príčin zvlášť tieto dve ma k tomu najväčšmi pobádali: prvá bola túžba po dosiahnutí poslušnosti rozumu, o ktorej toľko počuť rozprávať v Spoločnosti; a zdalo sa mi, že na osvojenie tejto čnosti bolo by dobrým prostriedkom počuť učenie toho, ktorého pojmy vo veciach Spoločnosti by sa mali pokladať za prvé princípy v ktorejkoľvek vede… Druhá príčina bola vysoká mienka, ktorú som mal o svätosti osoby tohto Otca. Chcel som ju pochopiť nielen z tých mnohých vecí, ktoré o ňom rozprávali tí, čo sa s ním dlhší čas dôverne stýkali, ale aj z veľkej dokonalosti Spoločnosti a z jej spôsobu života, ktorý som pozoroval. A tak po mnohom rozmýšľaní o týchto veciach som si povedal: „Ak ovocie a dielo je takéto, aký potom musí byť strom a pôvodca?“ (MHSI, IV. Fontes narr. I, 528).
Po krátkom pobyte v Ríme sa vrátil do Portugalska, ale po druhý raz prišiel na voľbu generálneho predstaveného. Zvolili ho za asistenta portugalskej provincie, ale v Ríme ostal len do 5. júla 1559. Po návrate do Portugalska bol vychovávateľom 5-ročného kráľa Šebastiána. Zomrel v Lisabone 15. marca 1575.
Podľa svedectva P. Nadala tieto „Dejiny svätého Ignáca“ kolovali z ruky do ruky, ale nie nadlho. Keď roku 1567 P. Ribadeneiru boli poverili napísať prvý úplný životopis Ignáca, tento napísal P. Nadalovi z Frascati, aby sa spis nenápadne stiahol a zadržal, „keďže je to nedokonalá vec“. P. Nadalovi sa nepáčila táto rada. Žiadal povolenie od generála Františka Borju, aby sa spis ponechal v rukách pátrov aspoň dovtedy, kým nevyjde úplný životopis pripravovaný P. Ribadeneirom.
8. Sv. Ignác zomrel 31. júla 1556. Po jeho smrti sa hneď mala konať Generálna kongregácia na zvolenie nového predstaveného. Pre politické napätie medzi Pavlom III. a Španielskom bolo nemožné zvolať zástupcov jezuitov do Ríma. Generálna kongregácia sa konala až roku 1558. Za predstaveného Spoločnosti zvolila P. Diega Laíneza, jedného z prvých Ignácových spoločníkov.
9. Asistenti sú najbližší spolupracovníci generálneho predstaveného. V tom čase boli štyria: pre Taliansko, Španielsko, Portugalsko a severné krajiny Európy.
10. Portugalský kráľ Šebastián panoval v roku 1557–1580. Za jeho neplnoletosti spravovala krajinu jeho matka, kráľovná Katarína.
11. P. Hanibal du Coudret, Savojčan, účinkoval najprv na Sicílii a v roku 1558–1561 v Ríme. Bol dobrým latinistom. Nevedno, kedy pripravil spomenutý preklad životopisu sv. Ignáca. Preklad je dosť voľný.
Otázky:
- Na čom sa zakladajú upozornenia alebo odporúčania; posledná vôľa alebo testament a otcovské učenie, ktoré Nadal žiadal od Ignáca?
- Vyzerá to tak, že Ignác nechcel naplniť to, čo od neho žiadal Nadal: hovoria o tom naliehania, ktoré Nadal robil takmer počas štyroch rokov. Čo teda viedlo Ignáca k tomu, aby vyrozprával svoj život? Prečo naňho tlačili blízky spolupracovníci, čo si Ignác chcel nechať v tichu, o čom nechcel hovoriť? Mohli by sme hovoriť aj o istej manipulácii Nadala a Cámaru vzhľadom na Ignáca?
Odpovede:
- Chcel nám vysvetliť ako ho Boh viedol od začiatku (prológ Nadala 2, 3). Ignác používa pasívne slovesá na vysvetlenie toho, keď referuje – podáva správu o svojej ceste a vzťahu s Pánom. Nadal sa pýta na spôsob. Je to niečo vlastné Spoločnosti – spôsob hľadania Boha? Náš spôsob postupovania? A postupovanie sveta? Napríklad: Jn 15, 18-25; 1Jn 2, 15-17 (špeciálne). Plán cesty, či trasa Ignáca je počiatok a základ pre Spoločnosť. (por. text Sk 1, 22-23) Počiatok a základ sú preto, aby sa znovuzrodil strom života od svojich koreňov.
- Manipuluje Nadal Ignáca? Ignác nepodľahol tlaku Nadala, svoju vec komunikuje s Bohom a s ďalšími. (por. Prológ Nadala 2, 3) Nadal napokon opisuje aj svoju indiferenciu – ak to neurobíte, budeme dôverovať Pánovi. Má slobodu. (por. DC 155) Na druhej strane ani Ignác sa nepoddal. Nerozpráva svoju históriu Nadalovi, ale si dá zavolať pátra Cámaru. (por. Prológ Nadala 4) Napokon Autobiografia nekončí v Ignácovi, iba otvára cestu a postupovanie Duchovným cvičeniam a Konštitúciám, otvára cestu Spoločnosti, ktorá je rozptýlená a nasadená v poslaní.
(Spracované podľa Manuel P. Maza; La Autobiografia de san Ignacio: apuntes para una lectura; con el texto de la Autobiografia, s. 16-18; Svätý Ignác z Loyoly O Sebe)