Požadované dispozície, aby sme urobili voľbu podľa DC sv. Ignáca: 1) Čistota motivácií

Požadované dispozície, aby sme urobili voľbu podľa DC. Ignáca: 1) Čistota motivácií

Sv. Ignác v 170 bode DC píše: „Je potrebné, aby všetky veci, o ktorých chceme robiť voľbu, boli indiferentné a dobré v sebe, a aby slúžili v medziach svätej hierarchickej Matky Cirkvi, a aby neboli zlé, ani nevzbudzovali odpor voči nej.“ Týmto chcel Ignác vyjasniť základný bod svojich Exercícií a tým je voľba. Ignác ku každej realite, o ktorej chce robiť voľbu, vyžaduje isté východiská, referencie (oporné body) a požaduje, aby sa zapísali – zachytili písomne. Toto všetko ho vedie k obozretnosti a nakoniec k uskutočneniu dobrej voľby.

Prvá dispozícia – čistota motivácií: Nie je dobré, aby sme vstúpili do procesu voľby s dvojeným alebo neúprimným aspektom, či motiváciou. Vec musí byť dobrá a v medziach toho ako to Ignác spomína v bode 170. Vyžaduje sa istá kvalita našich motivácií. Čistá a úprimná motivácia je základom pri každej voľbe. Vždy musíme hľadieť na cieľ, pre ktorý sme stvorení a nakoľko to záleží od nás, oko nášho úmyslu musí byť jednoduché. (por. DC 169) Znova a znova sa Ignác vracia v DC k priamosti, čestnosti a čistote motivácií, ktoré môžu podporiť našu voľbu. Taktiež hovorí o nečistote našich úmyslov. Čistý a priamy úmysel je nenahraditeľný pri voľbe a pri hľadaní Božej vôle. (por. DC 17, 174, 177, 179, 180-181, 184-189)

Osobitnú pozornosť sv. Ignác, čo sa týka voľby, venuje bodu 172. V ňom sa zhŕňajú dve protichodné orientácie, ktoré môže mať voľba a v ňom sa nám vyjasňuje ignaciánsky zmysel toho, kedy je voľba „dobrá“ a „priama“. Ignác vyzdvihuje dôležitosť úmyslu vo voľbe. Premena na Krista funguje nielen vtedy, keď chceme odstrániť nezriadené náklonnosti, ktoré nám zabraňujú nájsť a slobodne a priamo si vybrať Božiu vôľu, ale tiež a predovšetkým vtedy, keď sa usilujeme zaviesť v sebe postoje a spôsoby Krista. Je to nenahraditeľný proces, ktorý v sebe zahŕňa city, postoje a motivácie Krista.

Ignác sa neuspokojuje len s prípravou na vnútornú premenu a na voľbu. Vie, že je to dlhý a osobný proces, ktorým prechádza každý exercitant, ktorý musí byť procesom spojeným s Kristom, ktorý požaduje skúsenosť spytovania svedomia, ktorá nás stavia pred pôsobenie Boha v nás a nám demonštruje pravdu našej odpovede, atď. Samozrejme tento proces si vyžaduje dostatok času.

Čistota motivácii je teda základom pri hľadaní Božej vôle. Je to ohniskový bod Exercícií; centrum kam smeruje, priamo alebo nepriamo, vrcholný moment celej voľby. Dôležitým postojom v takomto rozlišovaní je sloboda, ktorá je bezkonkurenčne najlepšia v tom, aby sme pochopili rozlišovanie v Spoločnosti Ježišovej.

Ľudská sloboda sa môže rozhodovať na základne mnohých spôsobov, podľa mnohých a suverénnych hodnôt. Kto robí ignaciánske rozlišovanie, je človekom, ktorý sa nedisponoval k ničomu inému, čo by nebolo Božou vôľou pre neho. Neuspokojí sa s výberom niečoho nového, ani len „niečoho lepšieho“, niečoho naliehavého alebo dôležitého, to, čo by bolo viac v zhode s aktuálnym svetom, atď. Hľadá a chce Božiu vôľu. Hľadá a chce iba to, čo chce Boh. Toto je základný a rozhodujúci motív, ktorý bude nakláňať slobodu na jednu alebo druhú stranu. Toto je teda najdôležitejší bod – hľadanie Božej vôle a čistý úmysel. Ten, kto sa pokúša rozlišovať na spôsob sv. Ignáca, nikdy nebude spokojný s Božou vôľou, subjektívne poznanou. Želanie alebo prianie Ignáca bolo opačné, a to „aby sme plnili jeho Božiu vôľu“. Preto sa vo voľbe stáva nenahraditeľným prostriedkom alebo nástrojom Duch Svätý, ktorý pôsobí v exercitantovi so svojou silou.

(spracované podľa Benigno Juanes, La elección ignaciana por el segundo y tercer tiempo. Discernimiento y deliberación, s. 39-41)