12. poznámka: Päť hodín dennej modlitby

12. poznámka: Päť hodín dennej modlitby


„Ten, kto dáva cvičenia, musí mnoho upozorniť toho, ktorý ich prijíma, že ako v každom jednom z piatych cvičení alebo kontemplácii, ktoré sa budú robiť každý deň, musí zotrvať jednu hodinu. Nech sa vždy usiluje, aby duša zostala dostatočne pri myšlienke, aby bola celá hodina na cvičenie a skôr viac ako menej. Pretože nepriateľ sa nie málo snaží, aby sa skrátila hodina uvedenej kontemplácie, meditácie alebo modlitby.“ (DC 12)

 Ignaciánska odvaha

Táto poznámka, ale aj mnohé ďalšie hovoria o pokornej a odvážnej vôli v ignaciánskej spiritualite. (por. DC 128) Keď sa už pod vplyvom milosti vyriešila nejaké vec, je dôležité pevne zotrvať v urobenej voľbe a nachádzať podporu len v Bohu. V prípade pokušení treba prejsť do útoku. Pre Ignáca nie je nič tak dôležité ako odstránenie nepriateľa, prerušenie každého jeho úmyslu a každej jeho skrytej práce. Hovorí o tom v bodoch 13, 16, 97, 157, 189, 217, 319, 321, 325, 350, 351.

„skôr viac než menej“

Páter Nadal raz odpovedal na jednu námietku Tomasovi de Pedroche, ohľadom vernosti hodine modlitby: „…Druhá argumentácia sa nachádza vo vašom liste, ktorú je vhodné podčiarknuť, a s ktorou sa snažíte dokázať, že tí, ktorí sa napravujú budú s jasnosťou vidieť poverčivosť vecí a márne vkladajú nejakú nádej do hodiny meditácie. Avšak, aj keby nejaká vec bola nepríjemná v konaní tejto hodiny modlitby, získajú sa z nej mnohé užitočnosti: prvá, že sa modlí s pevnosťou a vytrvalosťou; druhá, že sa obstojí s trpezlivosťou; tretia, že sa premôže pokušenie a klamy zlého ducha (veľa krát nie je iný pôvod tohto trápenia alebo obťažovania) a znova zažiari Božia útecha. Jedným slovom, adoruje sa Pán, ak sa mu venuje väčší priestor. Záverom, nikdy, nijakým spôsobom nebudem veriť, že okrem kánonických hodiniek, by ste nemali nejaký vyznačený a pevný čas pre mentálnu modlitbu a kontempláciu. A tak, ak nie je pre naliehavé dielo lásky alebo pre povinnosti poslušnosti, v žiadnom prípade ju nevynechávajte….“

Prax Direktórií

„Ako je uvedené v Poznámkach 12 a 13 každé cvičenie by sa malo vykonávať celú hodinu a v predpísanej dobe – zvlášť polnočná meditácia v prípadoch, keď sa Cvičenia dávajú v úplnej forme. Ak skúsenosti neukazujú inak, žiadnu hodinu by sme nemali vynechať, aspoň nie v Prvom týždni, ako náš otec Ignác hovorí v prvej poznámke po piatich kontempláciách Druhého týždňa (129). Avšak Cvičenia by sme mali prispôsobiť exercitantovmu charakteru, čiže jeho sile, veku, vzdelaniu a inteligencii, ako je uvedené v Poznámke 18 a v poznámke po 5. cvičení Prvého týždňa (72).“ (Direktórium 23:38)

„…Keďže určitá predpísaná dĺžka času sa má venovať každému cvičeniu, je dôležité, aby exercitant našiel pokoj mysle v poznaní, že venoval cvičeniu viac času a nie menej. Diabol sa často snaží prinútiť ľudí, aby skrátili čas vyhradený pred modlitbu alebo meditáciu….“ (Direktórium 17:38)

„Tých, ktorí majú slabšie zdravie alebo nemôžu všetko presne zachovať, môže exercitátor oslobodiť od polnočnej meditácie, aby ale zostalo päť hodín alebo i menej, keď exercitátor usúdi, že to bude na prospech. Viac než päť rozjímaní bude užitočných zriedka, lebo tým sa myseľ otupí, rozum sa zatemní a vôľa sa oslabí.“ (Direktórium 43:35)

(spracované podľa Darío López Tejada SJ, Los Ejercicios Espirituales de san Ignacio. Comentario y textos afines, s. 91-93)