sv. Ignác z Loyoly: Konštitúcie Spoločnosti Ježišovej – úvod

Konštitúcie Spoločnosti Ježišovej – úvod

Mnohokrát, keď sa spomína spiritualita Spoločnosti Ježišovej, hneď sa myslí na Duchovné cvičenia sv. Ignáca. Duchovné cvičenia ponúkajú silu Evanjelia pre dnešok. Konštitúcie SJ sú videné ako kniha práva, v ktorých sa až tak nevidí duchovný život. Alebo v lepšom prípade knihou, v ktorej sú zmiešané právo a duchovný život; knihou, ktorá je určená len pre predstavených, ale neužitočnou pre jezuitov v misii. Predsa však, keď prechádzame týmto textom sv. Ignáca, zistíme, že sú knihou duchovnou, ktorá si zaslúži svoju vážnosť, tak ako aj Duchovné cvičenia. Sú knihou, ktorá pripomína jezuitom kým sú, dáva im vlastnú identitu. Duchovné cvičenia ponúkajú otvorenú cestu všetkým ľudským osobám, ktorí chcú usporiadať svoj život podľa Božej vôle, ale neorganizujú jezuitský život. Naopak, Konštitúcie SJ rozvíjajú cestu k Bohu pre jezuitu a to vlastným a originálnym spôsobom, aký má Spoločnosť Ježišova. Iba z pohľadu viery sa môže vstúpiť do čítania Konštitúcií SJ. Keď čítame Konštitúcie SJ z pohľadu viery, dáva nám to istotu, že v nich počúvame Ducha Svätého a to najmä preto, že boli chválené Cirkvou ako cesta ako žiť Evanjelium, ako cesta k Bohu. Hovorí o tom Formula nášho Inštitútu: „…A nech sa stará, aby mal počas svojho života vždy pred očami na prvom mieste Boha a potom spôsob tohto svojho rehoľného zriadenia, ktoré je akousi cestou k Bohu, a aby sa usiloval zo všetkých síl dosiahnuť tento cieľ, ktorý mu predložil Boh. Každý však nech to robí podľa milosti, ktorú mu udelil Duch Svätý a podľa vlastného stupňa vo svojom povolaní…“ (FI 1)

Konštitúcie SJ sú darom od Boha pre Cirkev, podobne ako Duchovné cvičenia, ktoré napísal Ignác. Páter Kolvenbach hovorí, že Konštitúcie SJ sú pre jezuitu prameňom života. Sv. Ignác vyvinul veľké úsilie, aby zostavil toto dielo. Niekoľko krát ich redigoval. Ide o úžasné dielo, ktoré má svoj počiatok v Rozvažovaní prvých spoločníkov v roku 1539 a ktoré sa rozvíjalo až do jeho smrti v roku 1556. Táto dlhá práca sv. Ignáca odzrkadľuje všetky Ignácove duchovné skúsenosti v tomto období. Preto Konštitúcie  SJ môžu byť vnímané a čítané ako duchovná kniha, v ktorej bol Ignác otvorený vplyvom Ducha Svätého a teda je dôležité ich čítať vo svetle Ducha Svätého. Texty celých Konštitúcií SJ, čítané vo svetle viery a vo svetle Ducha Svätého prinášajú pre čitateľa veľa svetla, inšpirácií a výziev, zároveň hovoria o duchovnom živote jezuitu a celej Spoločnosti Ježišovej.

V posledných odsekoch svojej Autobiografie sv. Ignác píše: „Po rozhovoroch o tých veciach 20. októbra som sa opýtal Otca Ignáca na Duchovné cvičenia a na Konštitúcie; chcel som sa totiž dozvedieť, ako ich zostavoval. Povedal mi, že Cvičenia nezostavil všetky naraz, ale len niektoré veci, ktoré pozoroval vo svojej duši a pokladal ich za užitočné. Zdalo sa mu, že by mohli byť aj iným užitočné; tak si ich teda zapisoval, napr. o spytovaní svedomia tým spôsobom s čiarkami atď. Povedal mi, že najmä poznatky o voľbe čerpal z rozmanitostí ducha a myšlienok, ktoré mal, keď bol v Loyole a keď ho ešte bolela noha. A povedal mi, že o Konštitúciách mi porozpráva večer. V ten istý deň podvečer si ma dal zavolať. Mal výraz človeka, ktorý je sústredenejší než zvyčajne. Dal mi akési slávnostné vyhlásenie, ktorého jadrom bolo ukázať mi, že mal úprimný úmysel ohľadom všetkých vecí, o ktorých mi jednoducho rozprával. Pripojil, že si bol celkom istý v tom, že neporozprával nič viac, než čo sa skutočne stalo a že sa dopustil mnohých urážok Pána Boha od toho času, ako mu začal slúžiť. Nikdy však neprivolil k smrteľnému hriechu;­ naopak, stále rástol v nábožnosti, t. j. v ľahkosti nájsť Boha a že ho nájde. Aj teraz máva mnoho ráz videnia, najmä také, o ktorých bola reč prv, totiž, že vídava Krista ako slnko. To sa mu často prihodilo vtedy, keď mal hovoriť o dôležitých veciach a tie videnia mu prišli ako potvrdenie. Keď slúžil omšu, mával mnoho videní; a keď zostavoval Konštitúcie, mával ich tiež veľmi často. Teraz to môže veľmi ľahko potvrdiť, pretože si každý deň zapisoval, čo sa mu dialo v duši a to všetko našiel zapísané. Potom mi ukázal dosť veľký zväzok zápiskov, z ktorých mi prečítal dobrú časť. Boli to väčšinou videnia, ktoré dostával na potvrdenie niečoho z Konštitúcií. Niekedy videl Boha Otca, inokedy zas všetky tri Osoby Najsvätejšej Trojice, potom zas Pannu Máriu, ako sa za neho prihovára, inokedy zas, ako ho utvrdzovala. Zvlášť mi hovoril o niektorých bodoch pri „poradách“, za ktoré slúžil štyridsať dní každodenne svätú omšu, a to každý deň s mnohými slzami. Išlo o to, či kostol má mať nejaký dôchodok a či by ho Spoločnosť mohla užívať. Pri zostavovaní Konštitúcií postupoval nasledujúcou metódou: každý deň slúžil sv. omšu a obetoval Bohu bod, o ktorom uvažoval a modlil sa nad ním; a vždy sa so slzami modlieval a slúžieval omšu. Túžil som vidieť všetky tie zápisky o Konštitúciách. Prosil som ho, aby mi ich nechal na chvíľku, ale on nechcel.“ (Autobiografia 99-101)

Konštitúcie SJ čiže Stanovy Spoločnosti Ježišovej sú tak výsledkom a ovocím dlhých modlitieb, štúdia a spoločných porád sv. Ignáca s jeho prvými spoločníkmi. Texty Konštitúcií SJ teda vznikali postupne, zo všetkých duchovných skúseností sv. Ignáca. Skúseností, ktoré Ignác reflektoval, ktoré rozlišoval v modlitbe, a ktoré nakoniec zapísal. Konštitúcie nás tak odosielajú na žitú skúsenosť Ignáca a prvých spoločníkov pred ich napísaním a tiež na žitú skúsenosť Ignáca a prvých spoločníkov po založení Spoločnosti a po napísaní Konštitúcií. Ignác ich písal pred Bohom, v modlitbe a vkladal do úmyslu sv. omše, ktorú slávil každé ráno. Každý jeden bod odovzdával Bohu a čakal na jeho potvrdenie, aby tak tento text poslúžil jezuitom v plnení misie, ktorá im bola zverená skrze Boha v Spoločnosti Ježišovej. Ignác nemal problém ich prekontrolovať a znova zrevidovať a to vo svetle novej skúsenosti, ktorú mal. Tak to robil až do svojej smrti. Ignác spolupracoval s Božou milosťou až do konca svojho života. Vo svojich Konštitúciách napísal: „Spoločnosť nebola založená ľudskými prostriedkami, a preto sa nimi nedá ani udržať, ani zveľadiť, ale milosťou všemohúceho Boha a nášho Pána, Ježiša Krista. Jedine v ňom treba mať nádej, že zachová a zveľadí toto dielo, ktoré milostivo začal na svoju službu a chválu a na duchovnú pomoc ľuďom. Vychádzajúc z tejto nádeje, prvým a najprimeranejším prostriedkom budú modlitby a omše, ktoré sa majú obetovať na tento svätý úmysel a ktoré sa majú vykonávať každý týždeň, mesiac a rok podľa určitého poriadku na všetkých miestach, kde sa Spoločnosť nachádza.“ (Konštitúcie 812) A pripomína túto spoluprácu medzi Bohom a človekom, ktorý má stále hľadať Božiu vôľu, aj v ďalších bodoch: „Hoci túto maličkú Spoločnosť Ježišovu bude musieť zachovávať, riadiť a zveľaďovať vo svojej svätej službe zvrchovaná múdrosť a dobrota Boha, nášho Pána, práve tak, ako jej dala aj milostivo vzniknúť, a aj keď z našej strany k tomu viac dopomôže vnútorný zákon oddanej lásky, ktorý hlboko vrýva do sŕdc Duch Svätý, ako akékoľvek vonkajšie stanovy, predsa pokladáme za potrebné napísať ich, pretože ľúbezné pôsobenie Božej prozreteľnosti si žiada spoluúčinkovanie svojich tvorov, i zástupca Krista, nášho Pána, tak nariadil, ba aj príklady svätých a rozum nám to radia v Pánovi. Stanovy nám tak pomôžu lepšie napredovať na započatej ceste Božej služby v duchu nášho rehoľného zriadenia.“ (Konštitúcie 134); „Hovoriac všeobecne, treba ich vyučiť, ako sa majú správať pracovníci tejto Spoločnosti, ktorí majú žiť v takých rozdielnych krajinách sveta a pohybovať sa medzi najrozličnejšími ľuďmi, aby sa predišlo prípadným ťažkostiam a využili sa priaznivé okolnosti pre účinnejšiu službu Bohu, použijúc na to všetky vhodné prostriedky. A hoci to vlastne môže naučiť len vnuknutie Ducha Svätého a múdrosť, akú Pán dáva tým, čo dôverujú jeho božskej velebnosti, predsa možno aspoň trochu otvoriť cestu niektorými pokynmi, ktoré pri tom napomáhajú a pripravujú účinkovanie Božej milosti.“ (Konštitúcie 414).

Najlepším spôsobom ako čítať Konštitúcie je spôsob ako ich čítal a vnímal sv. Ignác. Musia byť čítané a aplikované ako kniha duchovného rozlišovania. Pre jezuitu sú tak Konštitúcie knihou, ktorá mu pomáha k tomu, aby sa naučil rozlišovať, a to v konkrétnej historickej situácii, ako si to želá Pán. Konštitúcie SJ nehovoria v prvom rade, čo je potrebné robiť, ani nie sú knihou zákonov a príkazov, ale mu ponúkajú kritériá pre rozlišovanie. Sú pomocou, aby si vedel vyberať – voliť si veci a knihou, aby sa vedel rozhodnúť. Tak to robil sv. Ignác a jeho prví spoločníci.

K tomu, aby sme dobre prenikli do Konštitúcií SJ je dôležité dôverne poznať iné diela sv. Ignáca. Najmä Duchovné cvičeniaAutobiografiu. Duchovné cvičenia sú kľúčom jeho duchovnej evanjeliovej skúsenosti a zároveň ukazujú spôsob postupovania Ignáca a jeho prvých spoločníkov: zjednotenie s Kristom chudobným a pokorným a meditácia o Dvoch zástavách, ktorá ich volá a posiela, aby pomáhali dušiam, aby hľadali a našli svetlo Božej vôle v osobnom živote. A potom je to Autobiografia, v ktorej Ignác zanecháva svedectvo jeho osobného vzťahu k Bohu. Okrem týchto dvoch diel je dôležité poznať aj jeho Denník, v ktorom sa tiež odzrkadľujú Konštitúcie SJ, najmä čo sa týka chudoby.

Etapy založenia Spoločnosti Ježišovej a zostavenie „Inštitútu“

Inštitucionálne obdobie

Prví spoločníci svätého Ignáca pracujú spolu


15. august 1534 – sľuby na Montmartre. Prvé spoločné rozlišovanie.

24. jún 1537 – Kňazské vysviacky.

August 1537 – Benátky: rozhodnutie nazývať sa Ježišovým menom.

November 1538 – Príchod do Ríma. Videnie v La Storte.

November 1538 – Ponúknutie sa pápežovi. Vianoce 1538. Prvé svätá omša sv. Ignáca.

Jar 1539 – Rozlišovanie prvých otcov.

Apríl – jún 1539 – Pokračovanie rozlišovaní: prvý pokus o objasnenie ich spôsobu života.

Júl – august 1539 – Redigovanie prvých piatych kapitol.

3. september 1539 – Ústne schválenie „Piatych kapitol – Formula Inštitútu“ pápežom.

27. september 1540 – Schválenie a potvrdenie Formuly Inštitútu pápežom Pavlom III, apoštolským listom Regimini militantis Ecclesiae. (prvá verzia)

19. apríl 1541 – Voľba generálneho predstaveného.

22. apríl 1541 – Slávnostné sľuby pred obrazom Panny Márie. Preto sa tento deň pokladá za deň faktického zrodu jezuitskej rehole a každoročne sa pripomína ako sviatok Panny Márie, Matky Spoločnosti Ježišovej.

Obdobie experimentovania Inštitútu

Sv. Ignác pracuje sám na Konštitúciách


1541 – Prvá skúška niektorých ustanovení: chudoba.

1541-1546 – Sv. Ignáca sa venuje tomu najakútnejšiemu. Odpovedá na mnohé otázky a problémy, o ktorých sa diskutuje.

1544 – Duchovný Denník.

1545 – Prvá verzia tzv. všeobecnej skúšky – Examen. Ignác odpovedá na otázky ohľadom kandidátov. Dáva kritériá pre prijatie kandidátov. Zrodenie tzv. koadjútorov – pomocníkov.

Konštitučné obdobie – obdobie Konštitúcií SJ

Ignác a páter Polanco pracujú spolu. Zdokonalenie textu

1547 – Do Ríma prichádza Polanco. Čítanie ďalších pravidiel.

1546 – Oficiálne schválenie Duchovných cvičení.

1549-1550 – Prvý kompletný text Konštitúcií. Text “a”.

21. júla 1550 – Formula Inštitútu. Druhé verzia, schválená pápežom Júliom III, v apoštolskom liste Exposcit debitum.

1550-1551 – Konštitúcie SJ. Text A.

1551-1556 – Text B: Text A + poznámky Ignáca – text napísaný vlastnou rukou.

1558 – Text C: text B – preložený do latinčiny a schválený prvou generálnou kongregáciou v Ríme.

1590 – Text D (španielsky) – schválený piatou generálnou kongregáciou.

Konštitúcie SJ, spolu so tzv. Všeobecnou skúškou – Examen, jasne vyjadrujú cestu, ktorú treba nasledovať, aby sa mohla naplno žiť Formula Inštitútu. Nie sú komentárom k Formule Inštitútu, ale boli napísané ako opis cesty pre každého spoločníka, ktorý sa chce naplno prispôsobiť charizme Spoločnosti Ježišovej a chce žiť tak ako to vyjadruje Formula Inštitútu. Konštitúcie tak lepšie pomáhajú napredovať na započatej ceste. (por. Konštitúcie 134) Zatiaľ čo Formula Inštitútu dáva jezuitovi jeho identitu, Konštitúcie SJ sú knihou pre lepšie pochopenie Formuly Inštitútu a zároveň ukazujú jednotlivé etapy integrácie každej osoby, ktorú Boh volá do Spoločnosti Ježišovej, ako aj etapy formácie celého tela spoločnosti Ježišovej.

(spracované podľa André de Jaer SJ, Formar un cuerpo para la misión. Lectura sapiencial de las Constituciones de la Compañía de Jesús, s. 23-32)