Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (2. časť)

Pedro Arrupe SJ: Založení a zakorenení v láske (2. časť)

Stanovy

13. Pretože Spoločnosť aj napriek všetkému, čo možno povedať a urobiť, nie je ničím iným, ako inštitucionálny výrazom pre Exercície, je potrebné, aby láska, ktorá je kľúčom Exercícií, v nezmenšenej miere dominovala aj v Stanovách Spoločnosti Ježišovej. A tak je to aj naozaj, ale s jedným rozdielom: kým Exercície sa zameriavajú na osobnú konverziu a životné rozhodnutie jednotlivca, v Stanovách je vyhradené veľmi dôležité miesto dimenzii komunitnej. Ale duch je ten istý. A naviac hlavná cena Stanov nespočíva v logickej presnosti ich zostavenia, ani v prezieravosti a múdrosti ich právnych predpisov, ani v majstrovskom prispôsobení prostriedkov, ktoré používame, aby sme dosiahli želaný cieľ. Hlavná hodnota Stanov spočíva v duchu Exercícií, ktorý ich preniká a oživuje všetky ich význačné prvky. Ďalej: Stanovy, ktoré riadia život každého jednotlivého jezuitu a život celej Spoločnosti, predpokladajú mužov, ktorí vykonali exercície v celej ich hĺbke a rozhodli sa pre najradikálnejšiu cestu nasledovania Krista, mužov, ktorých činnosť je motivovaná láskou. Exercície sú prvou „skúsenosťou“ jezuitu pri jeho vstupe do Spoločnosti, ak chápeme slovo „vstup“ v technickom zmysle, to znamená ako naozajstné overenie, že osobné povolanie jezuitu, inšpirované Duchom, je v súlade s charizmou Spoločnosti. Práve tá vnútorná sila Exercícií podnecuje celý jeho ďalší život, ako je to organicky vyložené v Stanovách, a teda i celú obnovu Spoločnosti musí nevyhnutne vzápätí nasledovať účinné uskutočnenie vitálnych prvkov Exercícií.

14. Nazdávam sa však, že ak  porovnávame Exercície so Stanovami, treba si povšimnúť dve veci:

a/ Individuálny kontext Exercícií /a ten sa musí zachovať aj vtedy, keď sa robia v skupinkách/ spôsobí, že lásku budeme chápať ako osobný vzťah medzi Kristom, naším Pánom, a exercitantom. Láska a služba ľuďom sú ako základný a konštitutívny prvok, bezpodmienečným predpokladom lásky a služby Bohu. Ale Stanovy, ktoré začínajú tam, kde Exercície končia, sú zrejme chápané v komunitárnej a ústavnej forme: ich účelom je aby boli nástrojom služby, „väčšej služby“, a aby podporovali ľudí, ktorí sa oddávajú tejto službe; tak vyjadrujú presnejšie bratskú dimenziu lásky a úlohy pomáhať iným ľuďom, t.j. „našim blížnym“ alebo „dušiam“ podľa Ignácovho slovníka. V Stanovách alebo v Spoločnosti sa jasne črtá požiadavka lásky, vyjadrená v Exercíciách. Sebaoddávanie.  Sľub sebazapierania a tesného nasledovania Krista, zložený v exercíciách, v Stanovách sa stáva skutočnosťou a činom. A toto všetko dosiahneme spoločným zdieľaním ideálu a života a s inými priateľmi v Pánovi, s ktorými nás spája láska a spoločné poslanie. Nejestvuje iný zákon než láska. Stanovy, ako ich sám Ignác nazýva v prvom odstavci ich úvodu, nie sú ničím iným ako oporou a pomocou pre rozum, aby sa riadil vnútorným zákonom lásky, ktorý Duch Svätý píše a vrýva do sŕdc /32/. Každý jezuita môže naozaj a s hlbokou vnútornou radosťou opakovať jasné slová Pavlove: „Boh nás urobil schopnými ako služobníkov Novej zmluvy, nezaloženej na písme, ale na Duchu; pretože písmo zabíja, a Duch oživuje“ /33/. Toto si Ignác praje pre svoje Stanovy. „Stanovy a ich vysvetlivky, nijaký spôsob života nemajú zaväzovať či pod ťažkým alebo ľahkým hriechom… A tak strach pred hriechom ustúpi láske a túžbe po všestrannej dokonalosti, z čoho vyplýva väčšie oslávenie a chvála Krista, nášho Stvoriteľa a Pána.“ /34/. Jedným slovom, v Spoločnosti sa postupuje v duchu lásky a nie s bázňou a strachom /35/.

b/ Takisto sa pre jezuitu na osobnej rovine Stanovy začínajú tam, kde končia Exercície. Predpokladá sa, že cieľ Exercícií – t.j. usporiadať svoj život tak, aby sme nerobili nijaké rozhodnutie pod vplyvom nejakej nezriadenej náklonnosti – je zároveň východiskom Stanov. Vidíme teda, že Spoločnosť môže byť vybudovaná iba z mužov, ktorí žijú z ducha Exercícií. V týchto Exercíciách je ten, kto sa pripravuje, aby sa stal jezuitom, postavený zoči voči sebe a Bohu a nakoniec sa dáva odviesť pod jeho zástavu. Keď je už začlenený do Spoločnosti, musí čeliť potrebám sveta a reálnym situáciám každého dňa a v nich preukazovať svoju službu a lásku. Ale obe tieto štádiá sú spolu úzko späté: Boh, jeho láska a láska k nemu sú pôvodné a konečnou príčinou, alfa a omega životopisu jezuitu v Spoločnosti. Preto „na zachovanie… ducha Spoločnosti a na uskutočnenie zámeru, ktorý si stanovila… sú tie prostriedky, ktoré spájajú nástroj s Bohom… účinnejšie než tie, ktoré ho uspôsobujú voči ľuďom“/36/. Takými prostriedkami sú napr. dobrota a čnosť, ale predovšetkým láska. (pokračovanie)