10. poznámka: Pravidlá rozlišovania druhého týždňa
„Desiata. Keď ten, ktorý dáva cvičenia si všimne toho, ktorý ich prijíma, že je napádaný a pokúšaný pod vonkajším dojmom dobra, práve to je vhodný moment, aby mu vysvetlil pravidlá druhého týždňa, už uvedené. Pretože, zvyčajne nepriateľ ľudskej prirodzenosti pokúša viac pod vonkajším dojmom dobra, keď osoba, ktorá sa cvičí na ceste osvietenia, čo zodpovedá cvičeniam druhého týždňa, a nie keď sa cvičí na ceste očisťovania, čo zodpovedá cvičeniam prvého týždňa.“ (DC 10)
Na začiatku chcem podčiarknuť, že je to jediný krát, keď sa výslovne hovorí v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca o klasickej koncepcii troch ciest: o ceste očisťovania, o ceste osvietenia a o ceste zjednotenia.
Tieto pravidlá sú určené predovšetkým pre osoby, ako hovorí sv. Ignác, ktoré sú pokúšané pod vonkajším dojmom dobra. (por. DC 332-334) Sv. Ignác pripomína, že vlastnosťou zlého ducha, zlého anjela je, že sa rád pretvára na anjela svetla, na anjela dobra. Vnuká dobré a sväté myšlienky, ale nakoniec vedie ku klamstvám. Ďalej pripomína, že exercitant musí dávať pozor na postup myšlienok, aký je ich začiatok, stred a koniec a hovorí, že ak začiatok, stred a koniec myšlienok sú celkom dobré a smerujú jedine k dobru, to je znak dobrého ducha, dobrého anjela. Ale ak je postup myšlienok vedie nakoniec k zlému cieľu, je to od zlého ducha.
V podobnom duchu hovorí aj sv. Pavol v Druhom liste Korinťanom: „A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.“ (2Kor 11, 14-15)
Direktóriá o dávaní duchovných cvičení hovoria o „troch cestách“ vo všeobecnosti a potom rozvíjajú jednotlivo každú jednu „cestu“.
a) O „troch cestách vo všeobecnosti“ – Najskôr o nich píše páter Duarte Pereyra, ktorý bol novicmajstrom v Španielsku takmer počas celého svojho aktívneho života v Spoločnosti Ježišovej. Keď dáva rady, pre toho, kto dáva Cvičenia, pripomína okrem iného náuku o „troch cestách“: „…mohli by sme mu vysvetliť, že Cvičenia obsahujú štyri týždne, ktoré sa zaoberajú rôznymi látkami ako uvidíme, keď ich uvedieme do praxe, a že tieto tri týždne korešpondujú s tým, čo učitelia Cirkvi nazývajú očisťujúcim, osvecujúcim a zjednocujúcim životom, a že práve tak ako každý z týchto životov má svoj cieľ, ktorý sa snaží dosiahnuť…“ (Direktórium 10:16) Ďalším jezuitom, ktorý približuje náuku o „troch cestách“, ktoré spomína sv. Ignác v desiatej poznámke je páter Everard Mercurian, štvrtý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej, ktorý hovorí: „Duchovné Cvičenia sa delia na tri časti: očisťujúca časť alebo cesta, osvecujúca a zdokonaľujúca. Toto rozdelenie sa spomína v niektorých textoch Cvičení (poznámka 10) a je to tradičné rozdelenie aj u otcov a dokonalých duchovných mužov vrátane sv. Dionýza v jeho knihe „Nebeská hierarchia“ a „Cirkevná hierarchia“, kde rozdeľuje všetky hierarchické činy na činy očisťovania, osvecovania a zdokonaľovania… Avšak na záver by sme mali poznamenať, že tieto tri časti nie sú také odlišné, žeby sa do určitej miery navzájom nemiešali. Dokonca aj počas očisťovania od hriechov v Prvom týždni je tu určité osvecovanie, a síce skrze poznanie hriechu, seba samého a Božej spravodlivosti. Do určitej miery je tu aj zdokonaľovanie – skrze zintenzívnenie alebo získanie zvlášť tých čností, ktoré sú proti nerestiam človeka ako aj skrze ľútosť nad hriechmi pre Boha a z lásky k nemu. Podobne v priebehu osvecovania poznaním Krista a Boha, ktoré sa začína v Druhom týždni, pozornosť sa venuje tiež očisťovaniu od hriechov: vždy sa pozorne pozeráme z kútika nášho oka, takpovediac, aby sme odstránili akékoľvek hriechy, ktoré môžu ostať. Preto sa nikdy nevzdávame spytovania svedomia. Tu je tiež úsilie o dokonalosť, keď zintenzívňujeme čnosti a lásku k Bohu. A napokon, keď na záver sa dokonalosť sústreďuje na lásku k Bohu a k iným čnostiam, človek tiež dosahuje ten najvyšší stupeň osvietenia v poznaní Boha a Božích vecí a vždy sú tu aj určité reziduálne hriechy, city alebo nedokonalosti, ktoré musíme očistiť a vykoreniť. Avšak stále platí, že v prvej časti hlavným a prvoradým problémom je očisťovanie, čiže vykorenenie hriechov a to patrí podľa svojho charakteru v prvom rade do Prvého týždňa. Potom dôraz je na osvietení a na treťom mieste je dôraz na dokonalosti.“ (Direktórium 18:13,18)
Krátku poznámku k desiatej poznámke má aj páter Fabia de Fabi, ktorý hovorí, že Duchovné cvičenia sv. Ignáca obsahujú štyri týždne, nie dní, ale Cvičení, ako to rozumie poznámka 4 DC – okolo 30 dní a sú rozdelené na tri duchovné cesty, ako sa to spomína v poznámke 10 DC. (por. Direktórium 25:3) Nakoniec je to tzv. Oficiálne Direktórium, ktoré o „troch cestách“ hovorí pomerne obšírne. Toto Direktórium podáva stručné vysvetlenie vecí, ktoré sa týkajú „troch ciest“, ktoré sv. Ignác načrtáva v poznámke 10 DC:
1) „Očisťujúca, osvecujúca a zjednocujúca cesta. – V tomto Direktóriu a pri dávaní duchovných cvičení sa hovorí o ceste očisty, osvietenia a zjednotenia. Im totiž svojím poriadkom zodpovedajú tieto štyri týždne. Preto pre lepšie informácie o tom, uznali sme za vhodné niečo pridať. To totiž nemožno chápať tak, že toho, kto skončil prvý týždeň, je potrebné považovať za dokonale očisteného. Toho, kto skončil druhý a tretí týždeň, za dokonale osvieteného. A konečne toho, kto skončil štvrtý týždeň, že už dosiahol úplné spojenie s Bohom. Toto všetko si totiž vyžaduje dlhý čas, úsilie a vytrvalo sa snažiť chyby odstrániť, krotiť náruživosti a získať čnosti.
2) Prvý týždeň zodpovedá očisťujúcej ceste. – V skutočnosti to len naznačuje, že prvý týždeň zodpovedá očisťujúcej ceste. V ňom sa totiž nekoná nič iné než, že sa spomína na minulé hriechy, tie sa zvažujú, vzbudzuje sa nad nimi ľútosť, čo najväčšia bolesť a bázeň pred večnými trestami. Tým sa duša odpútava od lásky ku všetkému pozemskému a vzrastá v nej nenávisť a opovrhovanie hriechom. To všetko patrí k očiste duše.
3) Druhý a tretí týždeň zodpovedá čiastočne očisťujúcej a čiastočne osvecujúcej ceste. – V druhom a treťom týždni zase uvažujeme o príklade Pána a Spasiteľa v jeho živote a umučení a vo všetkých čnostiach, ktoré na ňom žiarili ako vzore, a učíme sa, v čom spočíva spása a dokonalosť človeka a aká cesta vedie k večnej blaženosti. Kedy už bola duša očistená, stáva sa tiež schopnou prijať Božie osvietenie, vnuknutie a pôsobenie oného vnútorného svetla. A zároveň dostáva silu zbaviť sa žiadostivosti a horlivosť znášať chudobu, pohŕdanie a každú trpkosť a zbaviť sa nedbanlivosti. Tiež ju disponuje, aby mohla horlivo konať dobré skutky.
4) Štvrtý týždeň zodpovedá zjednocujúcej ceste. – Vo štvrtom týždni potom zodpovedá ceste spojenia zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Pána. V ňom môžeme rozjímať tiež o svojej budúcej sláve: keď Kristus vstal z mŕtvych, i my vstaneme z mŕtvych – podľa slov. Pavla. Meditáciou pre získanie lásky duša sa spojuje s Bohom v láske; táto meditácia je bohatá a obsahuje rôzne body a námety. Lásku vzbudzujúcu meditácie o Božej dobrote a o Božích dobrodeniach, o tom, čo Boh pre nás vykonal a vytrpel. Potom tiež túžbu po nebeskej sláve rozjímaním o Božej prítomnosti vo všetkom a všade: duša sa raduje z jeho dokonalosti a praje si vo všetkom sa mu páčiť, a to pre neho samotného, hneď ho chváliť, hneď ho velebiť, hneď zase obdivovať jeho veľkosť a podobne.
5) Dva dôvody pre toto zodpovedanie. – Toto je teda dvojaký dôvod, prečo tieto štyri týždne zodpovedajú týmto trom cestám: v prvom rade kvôli látke, ktorá sa v nich predkladá a patrí k týmto cestám. Po druhé: pretože sa v nich kladú základy tohto, o čo sa máme potom s veľkou horlivosťou usilovať, ak chceme dosiahnuť niektoré ich dokonalosti. Potom tiež preto, že sa učíme spôsob, ktorý máme zachovávať pri sledovaní každej z týchto troch ciest.
6) Mal by človek ostať na jednej ceste alebo sa vrátiť k predchádzajúcim? – Hoci niekto vo štvrtom týždni okúsil trochu cestu spojenia a urobil si o nej akúsi predstavu, nemá sa stále na nej zdržiavať, ale znova sa má vracať k predchádzajúcim cestám a dlho sa náležite cvičiť v umŕtvovaní vášní a v čnostiach a v iných veciach zodpovedajúcich tejto dvojitej ceste, hoci neprekáža, keď sa niekto zdržuje na jednej ceste, a má pritom niekedy afekty patriace do inej cesty. To sa stáva často. Nemusí ich však zamietať, len keď sa v nich sústavne necvičí predčasne.
7) Ako posúdiť ovocie. – To nezáleží totiž na dĺžke doby, ale na tom, ako kto pokračuje. Keby však niekto sa chcel opovážlivo usilovať o cestu spojenia, vznikol by z toho veľký zmätok, ktorý by úplne zmaril duchovný pokrok. A okrem toho by sa celá vec vystavila nebezpečenstvu a klamom. Jednal by práve tak ako ten, kto by z najnižšej triedy bez absolvovanie stredných chce isť rovno do najvyššej triedy alebo kto by sa chcel skokom dostať z najnižších schodov na najvyššie a vynechal tie, ktoré sú medzi nimi. Keď sa chce teda niekto s úspechom (ex professo) cvičiť na ceste spojenia, musí sa čo najskôr dobre očistiť cvičeniami očisťujúcej cesty a potom tiež dobre postúpiť na osvecujúcej ceste. Pre túto chybu mnohí nejdú po Božej ceste, ale skáču po nej a ešte po dlhej dobe a po mnohých námahách nemajú čnosti, sú netrpezliví, hnevliví a plní iných nedokonalostí.
8 ) To závisí na voľbe Ducha Svätého. – Postup na vyššiu cestu nezáleží toľko na našej voľbe, vôli a snažení, ale skôr na vedení Ducha Svätého, ktorý k tomu výstupu dušu disponuje, aby kráčala od čnosti k čnosti. Ale pre bezpečnejšie vedenie a uchránenie sa možných omylov, je potrebné poradiť sa so špirituálom, ktorý dušu vedie a vo všetkom postupovať podľa jeho rozhodnutí.“ (Direktórium 43:272-279)
b) Cesta očistenia – Obšírnejšie v Direktóriách hovorí o ceste očistenia páter Everard Mercurián: „Ak niekto nerozumie tomuto rozdeleniu, môže mu pomôcť nasledujúce vysvetlenie. V našich dušiach sú duchovné zlá: omyly v našom rozume a hriechy – spolu so zlozvykmi, zlými citmi a nedokonalosťami – v našej vôli. Odstránenie týchto ziel sa nazýva očisťovaním našej duše alebo mysle. Omyly v našom rozume sa odstraňujú pomocou katechetického poučenia tak ako keď sa heretik alebo neveriaci oslobodzuje od svojich omylov. Tento aspekt očisťovania sa v Cvičeniach nerieši. Sú napísané len pre katolíka, ktorý už prišiel k viere. Iná časť očisťovania je tá, ktorá odstraňuje hriechy a zloz zvyky a zlé city mysle. Dáva sa a nachádza sa v Prvom týždni Cvičení, ktorý sa úplne venuje vykoreneniu týchto hriechov tak, že predovšetkým predstavuje Spytovanie a generálnu spoveď a poznanie hriechov spolu s ich závažnosťou a trestom.“ (Direktórium 18:14) A ako už bolo uvedené, tejto ceste sa obšírnejšie venuje tiež tzv. Oficiálne Direktórium.
c) Cesta osvietenia – tejto ceste tiež venujú pozornosť viaceré Direktóriá. Táto cesta viac korešponduje s druhým týždňom DC sv. Ignáca. Keď exercitant zanechal starého človeka a starý spôsob života, potrebuje si obliecť nového človeka a zaoberať sa novým životom. Spôsob ako to urobiť ukazujú Evanjeliá. V Evanjeliu sv. Jána Kristus hovorí: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Ako teda cestovať po tejto Ceste, ktorou je Kristus, náš Pán? Páter Duarte Pereyru ukazuje spôsob a zároveň pripomína tzv. „cestu osvietenia:“ – „Urobíme to tromi spôsobmi: tým, že ho budeme poznať, tým, že ho budeme milovať a tým, že ho budeme napodobňovať v príkladných skutkoch, ktoré Syn Boží vykonal, aby sme ich v nich mohli napodobňovať. Pokiaľ ide o to prvé, čiže o poznanie, ktoré by sme mali mať o Kristovi, našom Pánovi ako Bohu a človeku: už skrze Božiu dobrotu máme prostredníctvom svetla viery dostatočné poznanie na spásu našej duše, pod podmienkou, že je to živá viera, ktorá pobáda človeka konať z lásky. A pokiaľ ide o to druhé: pravdy, ktoré nás učí viera o tom, kto je Kristus sám v sebe a kým je a bol pre nás, keď o tom dobre pouvažujeme a popremýšľame skrze Pánovu milosť, prinášajú lásku, ktorá by mala viesť k napodobňovaniu jeho čností; a to musí byť cieľom tohto Týždňa, lebo toto je cieľ osvecujúceho života, ktorému tento Týždeň zodpovedá: usilovať sa o lásku ku Kristovi, nášmu Pánovi a snažiť sa neustále rásť v tejto láske, lebo toto vedie k tretiemu prvku, napodobňovaniu.“ (Direktórium 10:56)
Páter Everard Mercurian zase hovorí toto: „Po odstránení omylov v rozume a hriechov treba ešte osvietiť rozum, aby mohol poznať Boha a Božie veci (napríklad Božie skutočnosti) a tiež aby poznal sám seba s márnosťou a nízkosťou ľudských skutočností. Lebo vôľa nepôjde k tomu, čo nepozná. To je druhá časť, ktorá sa nazýva osvecujúcou. Jej počiatok sa dáva v Druhom týždni Cvičení, kde človek začína meditovať o Kristovom živote, vtelení, narodení, atď. až po jeho umučenie. Okrem toho človek je vedený k tomu, aby spoznal svoju vlastnú nízkosť ako aj nízkosť všetkých vecí tohto života a sveta a je podnecovaný, aby nasledoval Krista, svojho vodcu, pod jeho zástavou a ukáže sa mu nielen to, ktorý životný stav a cesta je dobrá, ale tiež ktorá je dokonala, aby si to vybral, ak ho Pán volá. Druhý týždeň sa končí voľbou tohto stavu a života.“ (Direktórium 18:15) Tzv. Oficiálne Direktórium, okrem hore uvedeného, pripomína aj toto: „Druhý Týždeň zodpovedá osvecujúcej ceste. – Preto druhý týždeň zodpovedá osvecujúcej ceste, lebo Kristus je slnko spravodlivosti, ktoré osvecuje každého človeka, ktorý prichádza na tento svet. A preto prišiel, aby osvietil sediacich v tme a tieni smrti. A pretože hriechy a zlé náklonnosti zatemňujú dušu, sú jej na prekážku a odvádzajú ju od nasledovania Krista, najprv je potrebné vytrhať ich zo srdca i s koreňom cvičeniami prvého týždňa.“ (Direktórium 43:143)
d) Cesta zjednotenia – je to posledná dôležitá cesta v procese duchovného života, ale aj Duchovných cvičení sv. Ignáca. Páter Everard Mercurian hovorí, že „keď je rozum takto osvietený a došlo k voľbe, aj sa vôľa musí zdokonaliť, aby mohla rásť v čnostiach až po dokonalú lásku, ktorá je najvyšším stupňom dokonalosti. Človek sa takto stáva dokonalým, keď rastie viac v pokore a stáva sa poníženejším; keď rastie v trpezlivosti, poslušnosti, sile a vo všetkých čnostiach a keď napokon vo viere, nádeji a láske sa odovzdáva tejto dokonalosti. Štvrtý a posledný týždeň, ktorý sa úplne venuje podnieteniu lásky k Bohu, sa teda začína meditáciou o Vzkriesení až po záver Kristovho života a tajomstiev. Potom sa dáva cvičenie o Láske k Bohu ako aj o vyšších Pravidlách na rozlišovanie duchov a Metódy modlitby. Táto fáza pokroku, myslím si, tiež zahŕňa predchádzajúci Tretí týždeň, ktorý sa úplne venuje umučeniu a láske Pána. Tam sa všetky čnosti zintenzívňujú a živý model všetkých čností a celej dokonalosti sa dáva v Kristovi, našom vykupiteľovi na kríži.“ (Direktórium 18:16) Náuku o ceste zjednotenia uzatvára tzv. Oficiálne Direktórium: „Štvrtý týždeň zodpovedá zjednocujúcej ceste. – Zdá sa, že štvrtý týždeň zodpovedá ceste spojenia. Celý je totiž venovaný Božej láske a túžbe po večnosti. Ako jej príklad sa uvádza Kristovo zmŕtvychvstanie a radosti s ním spojené i na tomto svete. Možno tiež pridať niektoré meditácie o sláve neba a o budúcej blaženosti spravodlivých. Jej záruku sme dostali v tomto tajomstve Kristovho zmŕtvychvstania: podľa Apoštolových slov totiž „keď Boh vzkriesil Ježiša, vzkriesil zároveň s ním aj nás, a keď jemu určil v nebi miesto, určil ho zároveň aj nám, pretože sme s ním spojení“ (Ef 2, 6). Preto sa máme tým viac povzbudiť k tomu, aby sme pohŕdali pozemskými vecami a túžili po nebeských podľa slov toho istého Apoštola: „Zároveň s Kristom ste boli vzkriesení. Usilujte sa teda o to, čo pochádza zhora, kde je Kristus po Božej pravici. Na to myslite, čo pochádza zhora, atď.“ (Kol 3, 12).“ (Direktórium 43:253, 275 – už uvedené hore)
Okrem Direktórií, trom cestám, ktoré spomína poznámka 10 DC sa venuje aj páter Nadal. Páter Nadal kladie dôraz v Cvičeniach na očistenie duše a srdca, skôr ako exercitant prikročí ku kontempláciám života Krista a osvieteniam o ceste nasledovania. A tiež tento proces naznačuje v schéme „troch ciest“: „Raz očistená duša v prvom týždni, je osvietená a je schopná kontemplácie, v ktorej sa cvičení potom ten, kto je v Spoločnosti…Spôsob a poriadok Cvičení je očistenie, osvietenie a zjednotenie; a postupuje sa v nich aktivitou, t. j. začínajúc tým najnižším, pokorne a bez zvláštností, s veľkou vierou a nádejou….prvému týždňu zodpovedá cesta očistenia, druhému a tretiemu týždňu cesta osvietenia, ktorá je vlastná kontempláciám a štvrtému týždňu je vlastná cesta zjednotenia sa v láske.“ Jeden z autorov, ktorý sa najviac venuje „trom cestám“, ktoré sv. Ignác naznačuje v poznámke 10 DC je páter Luis de la Palma, ktorý napísal knihu Camino espiritual, v ktorej prvé tri knihy venuje „trom cestám“.
(spracované podľa Darío López Tejada SJ, Los Ejercicios Espirituales de san Ignacio. Comentario y textos afines, s. 86-88)