Z knihy El camino espiritual (Duchovná cesta) od pátra Luis de la Palma (1. kniha, 1. kapitola)
1) Knihu Duchovných cvičení napísal náš blahoslavený Otec svätý Ignác v počiatkoch svojho obrátenia (počas svojho pobytu v Manrese), vyberajúc zo svojej vlastnej skúsenosti a zo spytovania svedomia a starostlivého pozorovania vecí, ktoré sa v ňom odohrávali. V nej nám zanechal, maľujúc so živými farbami, pravdivý obraz svojho ducha a cesty a prostriedky, cez ktoré ho náš Pán pozdvihol do tak veľkej dokonalosti; a cesty a tiež prostriedky, cez ktoré sa my musíme usilovať o dokonalosť a pomáhať našim blížnym dosiahnuť svoj posledný cieľ, a byť aj v tom jednom, aj v tom druhom (to je v štúdiu našej vlastnej dokonalosti a v usilovnosti o dokonalosť blížnych), pravdivými synmi alebo napodobňovateľmi toho, čo nám dal Boh cez Otca (Ignáca) vodcu a učiteľa. Pretože, potom, čo Boh náš Pán povolal nášho svätého Otca (Ignáca) z tmy do svetla, z márnomyseľnosti k pravde, z vojenskej služby svetu za kapitána tejto Spoločnosti svojho Syna Ježiša Krista nášho Pána, bolo veľmi užitočné Božej Prozreteľnosti dať mu „zbrane“, a vycvičiť ho ako sa používajú a cvičia, aby formoval a cvičil „vojakov“ tejto Spoločnosti, a aby oni bojovali a podmanili duše svojmu Stvoriteľovi a vytvorili také účinky, ktoré prostredníctvom milosrdenstva Boha vidíme z dňa na deň, ako si podmaňujú všetko vo svete. A aby tieto Duchovné cvičenia boli duchovnými zbraňami tohto „vojska“, Ignác to vyjadril v štvrtej časti Konštitúcií týmito slovami takto: „A keď už na sebe zakúsili účinnosť duchovných cvičení, nech sa zaúčajú dávať ich iným. A všetci nech vynaložia úsilie, aby sa v nich vyznali, i nadobudli zbehlosť v narábaní s tou duchovnou zbraňou, ktorá zjavne z milosti Boha veľmi prispieva na jeho službu.“ (Konštitúcie 408)
2) Zdalo by sa niekomu, že náš svätý Otec (Ignác) bol veľmi čerstvo oslobodený od márností tohto sveta a veľmi neskúsený v cvičení sa v čnostiach a v zaobchádzaní modlitby, aby mohol očakávať, že kniha, ktorú teda napísal, aby bola tak používaná pre všetky stavy, a takého svetla a účinnosti, a takých správnych návodov a pravidiel, aby sa človek mohol s istotou na ne spoľahnúť a dosiahnuť to najčistejšie tajomstvo kontemplácie, a prísť k najvyššiemu vrcholu dokonalosti; skôr ako my môžeme očakávať od autora, ktorý bol vo svojich zásadách, a to, čo ukazuje štýl knihy, tak obsažný, krátky a jednoduchý, nezdá sa viac než dobrá a istá inštrukcia pre tých, čo sú začiatočníkmi v duchovnom živote, aby prv zanechali minulý zlý život a vstúpili nejakým spôsobom do meditácie, nejakým spôsobom sa podrobili skúške a disponovali sa prijať sviatosti s veľkým úžitkom. Toto je to, čo niektorí cítili z tejto knihy, usudzujúc, že nachádzajú v nej iba vonkajšiu stránku a vzhľad.
3) Ale ak sa pozrieme na toto s pozornosťou, takáto je pravda knihy o Duchovných cvičeniach, aké ich chcel náš svätý Otec, aby ovplyvňovali pravých synov jeho rehole. Pretože od nich má Spoločnosť vonkajší spôsob života. A preto správanie sa musí byť, na jednej strane tak srdečné a jednoduché, a tak adekvátne k stavu a k rozumu a ku schopnosti každého jedného, aby sa nikto nenaľakal, ani neodišiel od nich domov, naopak, aby skôr priťahovali a pozývali slabých a nedokonalých a k hrubých a ignorantom, aby prejavovali dobrý záujem, byť im nápomocní, ako osoby veľkého významu a skutkov, a aby nemali viac než je nevyhnutné. Na druhej strane musia mať toľko svetla a poznania, a tak vycvičené a dokonalé čnosti, aby vzbudzovali vo veľkom obdiv smerom k tým viac múdrejším a viac dokonalejším, a aby sa mohli o nich oprieť všetci v ktoromkoľvek stave a okolnosti. Z toho istého pohľadu je kniha Duchovných cvičení, ktorej prináleží tak pokorný a jednoduchý štýl z vonku, ak sa prenikne duchom a silou, ktorú obsahuje z vnútra, svetlom a náukou pre všetky druhy stavov a osôb; mliekom pre začiatočníkov a solídnym pokrmom pre dokonalých, žiarou, aby osvetlila tých, ktorí začínajú otvárať oči a tiež oslnením tých, ktorí ich majú otvorené. Je to veľmi podobné rieke, ktorá vychádzala z chrámu a prúdila do východnej časti, o ktorej hovorí prorok Ezechiel, ktorá čím ďalej prúdila, tým viac vody prinášala. (por. Ez 47, 2). A anjel, ktorý mal v rukách meradlo, meral akoby štyri dni, každý jeden deň tisíc lakťov; prvý deň voda bola po členky, druhý deň po kolená, tretí deň po pás a štvrtý deň sa už nemohla prebrodiť. To, čo sa v týchto štyroch dňoch vyjadruje, sú štyri týždne Duchovných cvičení. Je tu naznačené, že prvý týždeň je ľahký a vo všeobecnosti sa môže dať všetkým (por. DC 18) Ostatné Cvičenia sú tak hlboké a namáhavé, že sa nemôžu dať všetkým, iba osobám vynikajúcich vlastností, ktoré by mali veľa nadšenia pre dokonalosť, ako nám to zanechal ich skúsený autor. („Vo všeobecnosti nech sa podáva len prvý týždeň. A keď sa dávajú plne, tak len malému počtu ľudí alebo tým, čo sa rozhodujú o životnom povolaní.“; Konštitúcie 409) Takže, keď prídeme do štvrtého týždňa, kde sa jedná o zjednotenie, ako sa to špeciálne praktizuje v cvičení o láske Boha, môžeme povedať to, čo prorok Ezechiel: „Potom odmeral tisíc: rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda vzrástla, že bolo treba po nej plávať. Bola to rieka, ktorá sa neprebrodí.“ (Ez 47, 5)
(spracované podľa Luis de la Palma, El camino espiritual, s. 431-432)