Duchovný Denník sv. Ignáca (2. február 1544 – 27. február 1545)

Duchovný Denník sv. Ignáca (2. február 1544 – 27. február 1545)

Nachádzame sa pred spisom, ktorý nám dovoľuje vstúpiť do duše sv. Ignáca naplnenej Božou milosťou. Panoráma tohto Denníka je jeden z veľkolepých vrcholov vyzdvihnutých z nádhernej a obdivuhodnej mystiky. V Autobiografii sv. Ignác nám otvoril mnohé tajomstvá svojej duše a nám naznačil hlavné milosti, ktoré dostal od Boha, medzi iným tiež jeho videnia Trojice a vznešené mystické dary, predsa však tieto nevyjasňujú tak jasno to, čo vyjadril v Denníku. V Denníku, naopak vstupujeme do tajomného osobného priestoru sv. Ignáca a objavujeme v ňom predovšetkým jeho najintímnejšie vzťahy s Najsvätejšou Trojicou.

Druhým výnimočným tajomstvom toho Denníka je štýl, ktorým ho sv. Ignác napísal. Denník obsahuje akoby dva zošity. Prvý (14 listov) obsahuje jeho štyridsaťdňový duchovný proces, ktorý začína od 2. februára a trvá do 12. marca 1544, počas ktorého sa sv. Ignác venoval voľbe chudoby, ktorú mali mať kostoly Spoločnosti Ježišovej. Druhý zošit zahŕňa zase duchovné pocity, ktoré mal od 13. marca až do 27. februára 1545 nasledujúceho roku. Pravdepodobne sv. Ignác urobil omnoho viacej poznámok o svojom vnútri, ktoré sa nezachovali alebo boli dosť ťažko identifikovateľné.

Denník a asketická metóda sv. Ignáca

Asketika a mystika sv. Ignáca kráčajú akoby po identickej koľaji a to počnúc od Manresy. V Denníku, ako aj v Duchovných cvičeniach, prevláda rovnaká starostlivosť o to, aby našiel a objal Božiu vôľu; prevláda starostlivosť o to, aby ju prvé našiel v interných skúsenostiach, a to bez odmietnutia. Rovnako v oboch dielach môžeme objaviť želanie sv. Ignáca, aby Boh potvrdil  rozhodnutia, ktoré urobil. Ďalej v oboch dielach môžeme objaviť úctu k Najsvätejšej Trojici a rešpekt a úctu k Bohu. V oboch dielach ďalej môžeme objaviť, akú veľkú dôležitosť majú prostredníci, na prvom mieste človečenstvo Krista, nášho Pána a nášho vzoru, nášho obhajcu pred Otcom a potom Panna Mária a svätí. Predsa však napriek mnohým prienikom, ktoré sú medzi DenníkomDuchovnými cvičeniami, Denník nie je v istom zmysle viac, než Exercície v akcii. Pod bezprostredným vplyvom Ducha Svätého Ignác urobil voľbu (napr. ohľadom chudoby), ktorú chcel, ako sa to tiež nachádza v DC. Voľbu, ktorú obetoval Pánovi. Tiež používa v istom slova zmysle tri časy pre voľbu, ako sú naznačené v DC.

Ďalším základným aspektom Denníka je, že sa v ňom odzrkadľuje praktický spôsob, s ktorým bol sv. Ignác hlboko pretvorený Exercíciami na reálny a konkrétny život. Sv. Ignác aplikuje princípy a normy Exercícií, a to nie v čase určenom na vnútornú obnovu a meditácie, ale v čase mnohých povinností a prác každodenného života. V tých dňoch totiž vybavoval mnohé bežné záležitosti, návštevy, atď. V Denníku sa tiež objavujú mnohé osvietenia, ale aj obavy, ktoré prežíval. Toto všetko malo vplyv aj na jeho zdravie, predsa však pokračoval v práci – na poli duchovnom, na poli politickom, v starostlivosti o Spoločnosť, robil úpravy Konštitúcií atď.

Charakteristika mystiky v Denníku

V tomto diele môžeme objaviť tri hlavné línie, či črty – podstatné rysy darovanej modlitby a zjavujú sa prakticky na každej stránke Denníka: 1) jednoduché a intuitívne videnia Božích vecí, bez mnohých myšlienok a prejavov; 2) úplná pasivita, nečinnosť poznania; 3) darovaná a opakovaná láska zo strany Boha s veľkou nezávislosťou od všetkých námah a úsilí. Mystika sv. Ignáca je prednostne trojičná. Niet stránky, v ktorej by sa nehovorilo tým alebo oným spôsobom o Najsvätejšej Trojici, ktorá bola centrom všetkým jeho osvietení. Ignác v nich opäť poznával Božiu podstatu – tri Božské Osoby v jednote prirodzenosti a rozdielnosti osôb. Druhou typickou črtou mystiky sv. Ignáca je, že jeho mystika je podstatne eucharistická a liturgická, nasmerovaná na obetu Ježiša Krista. Svätá omša bola pre neho každý deň centrom všetkých milostí, ktoré prijímal od Boha. Všetky milosti, ktoré prijímal aj počas dňa, sú predĺžením a doplnok milostí, ktoré prijímal počas svätej omše, ktorú slávil ráno. Svätá omša je centrom pre celú ignaciánsku spiritualitu.

To, čo prevláda v jeho vzťahoch s Božskými osobami a s Ježišom Kristom je postoj pokory a milujúceho služobníka, silná túžba rozlišovať, veľkodušnosť pri plnení Božej vôle a hlboký zmysel Božej nekonečnosti a jeho svätosti.

Mnohorakosť mystických darov

Mystické dary sa u sv. Ignáca prejavovali rôznym spôsobom: slzy, radosť a duchovný pokoj. Ďalej intenzívne duchovné útechy, pozdvihnutie mysle, zintenzívnenie osobnej viery, nádeje a lásky, zmysel pre duchovné veci, silné vnútorné emócie, videnia, horlivosť v láske, pokoj v duši, Božie inšpirácie a mnoho iných prejavov, ktoré opisujú špecialisti na ignaciánsku spiritualitu.

Najviac však pozornosť vzbudzuje dar sĺz, ktorý sa v Denníku spomína veľmi často. Len v prvých štyridsiatych dňoch sa objavujú okolo 175 krát. Sú neraz veľmi silné, intenzívne a bohaté a to až do takej miery, že bránili Ignácovi v hovorení a predovšetkým v recitovaní svätej omše. Slzy boli pre Ignáca akoby ozvenou, echom Božieho hlasu.

Vnútorný rytmus  a rôzne doby Denníka

Predovšetkým v Denníku sa opakujú tzv. fázy „voľby“: uvažovanie o motívoch (tretia doba), analýza vnútorných pohybov (druhá doba), obetovanie a pôsobenie milosti. Je to rytmus dvoch období: obdobie alebo čas Ignáca a potom Boha. Ignác si zaumienil urobiť výber, či „voľbu“, ale Boh si zaumienil inú vec. Tento proces sa opakuje v celom diele a to najmä prostredníctvom sĺz, videní, alebo rôznych návštev. Okrem toho Ignác už zakúšal omnoho viac intímnych udalostí – akási vnútorná istota – ktorú Boh vložil priamo do jeho duše.

(spracované podľa Ignacio Iparraguirre SJ, San Ignacio de Loyola. Obras, s. 341-353)