Formula Inštitútu Spoločnosti Ježišovej z roku 1550
Prvá kapitola (F 1550)
Ten, kto chce v našej Spoločnosti, ktorú si želáme označiť Ježišovým meno, bojovať za Boha pod zástavou kríža a slúžiť samému Pánovi a Cirkvi, jeho Neveste, pod Rímskym veľkňazom Vikárom Krista na zemi, nech si po zložení slávnostného sľubu trvalej čistoty, chudoby a poslušnosti uvedomuje, že patrí do Spoločnosti, založenej predovšetkým na to, aby sa venovala najmä obrane a šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí v kresťanskom živote a náuke, verejnými kázňami, prednáškami a akoukoľvek inou službou Božieho slova, duchovnými cvičeniami, vyučovaním detí a nevzdelaných ľudí v kresťanskej náuke, ako aj poskytovaním duchovnej útechy veriacim v Krista pomocou spovedania a vysluhovanie iných sviatostí. Nie menej má byť užitočný zmierovaním rozvadených, poskytovaním duchovnej pomoci a služieb tým, čo sa nachádzajú vo väzniciach alebo v nemocniciach, a vykonávaním iných dobročinných skutkov, aké bude pokladať za vhodné na oslávenie Boha a pre všeobecné dobro, a to celkom zadarmo, bez prijímania akejkoľvek odmeny za prácu v službách, ktoré sa tu spomenuli. A nech sa stará, aby mal počas svojho života vždy pred očami na prvom mieste Boha a potom spôsob tohto svojho rehoľného zriadenia, ktoré je akousi cestou k Bohu, a aby sa usiloval zo všetkých síl dosiahnuť tento cieľ, ktorý mu predložil Boh. Každý však nech to robí podľa milosti, ktorú mu udelil Duch Svätý a podľa vlastného stupňa vo svojom povolaní. A preto, aby azda neprejavoval nerozumnú horlivosť, rozhodnutie o tom, na aký stupeň má byť kto zadelený, rozlišovanie a rozdeľovanie úloh nech má celkom v rukách generálny predstavený alebo vedúci nadriadený, ktorého si kedykoľvek zvolíme, alebo to bude patriť do kompetencie tých, ktorých on poverí tou istou právomocou, aby sa zachoval patričný poriadok, ktorý je potrebný v každom dobre usporiadanom spoločenstve. Tento predstavený má mať podľa rozhodnutia spoločníkov právo zostaviť po vzájomnej porade Stanovy, aby nám pomáhali uskutočniť tento cieľ, ktorý sme si vytýčili, pričom na právoplatné ustanovenie sa vyžaduje vždy väčšina hlasov. On nech má aj právo vysvetľovať veci, ktoré by boli sporné v našom rehoľnom zriadení, ako ho podáva táto Formula. Poradným zborom, ktorý bude treba nevyhnutne zvolať na schválenie alebo zmenu Stanov a kvôli iným závažnejším veciam, ako je napríklad odpredaj alebo zrušenie už založených domov alebo kolégií, má sa rozumieť väčšina všetkých členov Spoločnosti so slávnostnými sľubmi, podľa vysvetlenia našich Stanov, ktorých generálny predstavený môže zvolať bez väčších ťažkostí. V iných, menej dôležitých veciach, bude mať tento predstavený plné právo sám, a nakoľko to bude pokladať za vhodné, za pomoci a podľa rady svojich spolubratov, nariaďovať a prikazovať to, čo bude v Pánovi pokladať za potrebné na oslávenie Boha a pre spoločné dobro, ako sa to vysvetlí v tých istých Stanovách.
Druhá kapitola (F 1550)
Tí, čo v tejto Spoločnosti zložili slávnostné sľuby, nech to chápu nielen na začiatku svojho rehoľného života, ale po celý svoj život si majú pripomínať, že celá táto Spoločnosť i všetci, čo v nej skladajú slávnostné sľuby, bojujú za Boha vo vernej poslušnosti nášmu Svätému otcovi Pavlovi III. a ostatným Rímskym veľkňazom, jeho nástupcom. Evanjelium nás síce učí a z pravej viery poznávame a pevne vyznávame, že všetci veriaci v Krista podliehajú Rímskemu veľkňazovi ako hlave a ako zástupcovi Ježiša Krista, no my sme usúdili, že z väčšej úcty k poslušnosti Apoštolskej stolici, pre väčšie zriekanie sa vlastných chúťok a pre istejšie vedenie Duchom Svätým, významne pomáha, keď sa každý z nás a každý, kto v budúcnosti zloží tieto sľuby, zaviaže okrem spoločného puta troch sľubov osobitným sľubom na to, že čokoľvek súčasný Rímsky veľkňaz a po ňom aj budúci Rímski veľkňazi nariadia vo veci duchovného pokroku a šírenia viery, sme povinní splniť, a že pôjdeme ihneď bez akéhokoľvek váhania a výhovorky, nakoľko nám to bude možné, do ktorýchkoľvek krajín, kam nás budú chcieť poslať, či to bude k Turkom alebo k iným neveriacim, aj do tých oblastí, ktoré sa volajú Indie, či k hociktorým bludárom alebo k rozkolníkom alebo aj k hociktorým veriacim, keď sa budú domnievať, že nás treba k nim poslať. Preto tí, ktorí k nám budú chcieť vstúpiť, nech dlho a mnoho uvažujú skôr, než si toto bremeno vezmú na plecia, či majú v zásobe toľko duchovných prostriedkov, aby mohli podľa Pánovej rady dokončiť stavbu tejto veže, to jest, či im Duch Svätý, ktorý ich pobáda, sľubuje toľko milostí, že môžu dúfať, že s jeho pomocou budú môcť niesť ťarchu tohto povolania. A keď na Pánovo vnuknutie vstúpili do tohto vojska Ježiša Krista, budú musieť byť vo dne v noci pripravení ochotne splniť taký veľký záväzok. Aby sa však nikto z nás nemohol domáhať toho, žeby bol poverený nejakou misiou alebo žeby bol poslaný do niektorého kraja, alebo žeby to nemohol odoprieť, nech každý vie, že s Rímskym veľkňazom nesmie ani on sám, ani prostredníctvom iného vyjednávať o čomkoľvek, čo sa týka týchto poslaní, ale všetku starosť treba prenechať Bohu a samému Veľkňazovi, ako jeho zástupcovi, a predstavenému Spoločnosti. Ale ako ostatní ani predstavený nesmie u spomenutého Veľkňaza podniknúť nič vo veci svojho vlastného poslania, či zaň alebo proti nemu, ibaže by mu to Spoločnosť radila.
Tretia kapitola (F 1550)
Nech každý takisto zloží sľub, že vo všetkom, čo sa týka zachovávania tohto nášho pravidla, bude poslúchať predstaveného Spoločnosti. Na túto funkciu treba zvoliť čo najschopnejšieho, a to väčšinou hlasov, ako sa to vysvetlí v Stanovách. On nech má nad Spoločnosťou takú autoritu a moc, aká bude užitočná na dobré spravovanie, naprávanie a vedenie tej istej Spoločnosti. Nech však rozkazuje to, čo pokladá za vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorý mu ukladá Boh a Spoločnosť. Vo svojej vedúcej funkcii nech stále pamätá na Kristovu dobrotivosť, vľúdnosť a lásku, ako aj na zásady apoštolov Petra a Pavla. Tejto normy nech sa sústavne drží on i spomenutý poradný zbor. Jednotliví podriadení však tak pre ohromnú užitočnosť poriadku, ako aj kvôli ustavičnému praktizovaniu poníženosti, ktoré nikdy nemožno dostatočne vynachváliť, nech sú vedení k tomu, aby nielen vždy poslúchali predstaveného v tom, čo sa týka Inštitútu spoločnosti, ale aby v predstavenom videli akoby prítomného Krista a aby si ho ctili, ako sa patrí.
Štvrtá kapitola (F 1550)
Keďže sme skúsili, že život, ktorý je čo najviac vzdialený od akejkoľvek nákazy chamtivosti a je čo najpodobnejší evanjeliovej chudobe, je radostnejší, rýdzejší a na povzbudenie ľudí vhodnejší, a keďže vieme, že náš Pán Ježiš Kristus svojim služobníkom, vyhľadávajúcim jedine Božie kráľovstvo, poskytne všetko, čo budú potrebovať na živobytie a ošatenie, nech všetci, aj ako jednotlivci aj ako celok, zložia sľub takej celoživotnej chudoby, že nielen súkromne, ale ani spoločne si nebudú môcť profesi ani ich nijaký dom alebo kostol nadobudnúť nijaké zisky, dôchodky, ale ani si nebudú môcť získať nijaké občianske právo na nehnuteľnosti, okrem tých, ktoré si bude primerané ponechať na osobitné použitie a bývanie, a uspokoja sa s vecami, ktoré dostanú z lásky na nevyhnutné životné potreby. Keďže domy, ktoré nám dá Pán, budú slúžiť na prácu v jeho vinici a nebudú určené pre študujúcich, a keďže sa nám vidí, že by bolo inak veľmi vhodné, aby sa z mladíkov, ktorí majú sklon k nábožnosti a sú súci na štúdiá, pripravovali pracovníci tejto Pánovej vinice a tvorili akúsi štepnicu aj pre našu Spoločnosť so slávnostnými sľubmi, môže mať profesná Spoločnosť na uľahčenie štúdií študentské kolégiá všade tam, kde ich založia a hmotne zabezpečia ľudia vedení nábožnosťou. Prosíme, aby odteraz tieto kolégiá boli apoštolskou autoritou právoplatne založené alebo pokladané za také všade tam, kde budú založené a hmotne zabezpečené, nie však z majetkov, ktorých prideľovanie patrí Svätej stolici, a aby tieto kolégiá mohli mať príjmy, dôchodky a majetky, ktoré sa budú smieť použiť na potreby študujúcich. Pritom sa predstavenému alebo spoločnosti ponecháva celková správa alebo dohľad nad uvedenými kolégiami a spomenutými študentmi, a to nad voľbou rektorov a či riaditeľov, nad výberom študentov, ich prijímaním, prepúšťaním, určovaním študijného poriadku, nad výchovou, výukou, naprávaním a trestaním študentov, nad spôsobom, ako im poskytovať stravu a ošatenie a nad celou ostatnou správou, vedením a starostlivosťou. Má sa to robiť tak, aby ani študenti nemohli zneužívať spomenuté majetky a aby ich ani profesná Spoločnosť nemohla používať pre seba, ale aby slúžili potrebám študentov. Títo študenti majú mať také vlohy a mravné vlastnosti, že sa dá právom dúfať, že po skončení štúdií budú súci na vykonávanie úloh v Spoločnosti a keď sa u nich zistí pokrok v duchovnom živote a vo vede a budú dostatočne preverení, budú môcť byť prijatí do našej Spoločnosti.
Piata kapitola (F 1550)
Keďže všetci členovia Spoločnosti majú byť kňazmi, majú sa viesť k modlitbe kňazských hodiniek (breviára) podľa zvyčajného spôsobu Cirkvi, avšak len súkromne, nie spoločne v chóre. V stravovaní, obliekaní a v ostatných vonkajších veciach nech sa držia všeobecného a odobreného zvyku počestných kňazov. Preto keď si niekto v tom urobí ujmu podľa svojej vlastnej potreby alebo z túžby po duchovnom pokroku, nech to obetuje, ako sa patrí, z nábožnosti a nie z povinnosti, ako rozumnú podriadenosť tela Bohu. Toto sme mohli z láskavosti nášho Svätého otca Pavla a Apoštolskej stolice akosi v skratke vyjadriť z nášho povolania. To sme teraz urobili, aby sme stručne informovali jednak tých, ktorí sa nás pýtajú na spôsob nášho rehoľného života, jednak aj tých, čo prídu po nás a budú chcieť, ak Boh dá, nasledovať tento život. A keďže sme zakúsili, že sú s ním spojené mnohé a veľké ťažkosti, považovali sme za vhodné aj nariadiť, aby v tejto Spoločnosti nikto nebol pripustený k slávnostným sľubom, ak sa jeho život a vedomosti, nepreveria dlhými a dôkladnými skúškami, ako sa to vysvetlí v Stanovách. Lebo toto rehoľné zriadenie si vskutku vyžaduje ľudí celkom ponížených a rozumných v Kristovi, ktorí vynikajú rýdzim kresťanským životom a aj vzdelaním. Ba aj tí, čo budú prijatí za koadjútorov v duchovných alebo hmotných veciach a za školastikov, obidve tieto skupiny po dostatočnom preverovaní a po čase, ktorý určia Stanovy, budú pre väčšiu nábožnosť a zásluhy skladať sľuby, nie síce slávnostné, okrem niektorých, čo s dovolením generálneho predstaveného s ohľadom na ich nábožnosť a osobitné schopnosti budú môcť zložiť takéto tri sľuby ako slávnostné, ale budú nimi viazaní, dokiaľ generálny predstavený bude usudzovať, že ich treba podržať v Spoločnosti, ako sa to obšírnejšie vysvetlí v Stanovách, a nech sa do tohto vojska Ježiša Krista prijmú až po dôkladnom preverovaní a keď sa zistí, že sa hodia pre cieľ Spoločnosti. Ježiš Kristus, nech blahosklonne napomáha naše skromné podujatie na slávu Boha Otca. Jemu jedinému česť a sláva naveky. Amen.
Túto „Formulu Inštitútu z roku 1550“ schválil v apoštolskom liste Exposcit debitum z 21. júla 1550 pápež Július III. (vysvetlenie jednotlivých kapitol v ďalších príspevkoch)
(Spracované podľa Formula Inštitútu z roku 1550, Konštitúcie Spoločnosti Ježišovej)