Taktika duchov s ľuďmi zmýšľajúcimi duchovne
„1 Druhé pravidlo. Osoby, ktoré sa horlivo usilujú očistiť sa od svojich hriechov a v službe Boha, nášho Pána, postupujú od dobrého k lepšiemu, stáva sa všetko naopak ako v prvom pravidle. 2 V tomto prípade vlastnosťou zlého ducha je hrýzť (obťažovať so škrupuľami), zarmucovať (spôsobovať smútok) a klásť prekážky tým, že rozličnými klamnými dôvodmi znepokojujú dušu, aby nepostupovala ďalej; 3 A je vlastnosťou dobrého ducha dávať odvahu a sily, útechy, slzy, vnuknutia a pokoj, uľahčujúc a odstraňujúc všetky prekážky, aby v konaní dobra postupovala dopredu.“ (DC 315)
Sv. Ignác v tomto pravidle opisuje dva stavy, ktoré sa môžu odohrávať v osobách, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom momente po svojom obrátení. Je to čas, etapa silného očisťovania od svojich hriechov a zároveň etapa dať sa do služby Bohu. Osoby zvyčajne pokračujú v hľadaní Božej vôle, v hľadaní správneho vedenia a smeru, aby mu mohli viac slúžiť. Majú záujem identifikovať sa s Kristom ukrižovaným a zmŕtvychvstalým. Snažia sa robiť pokroky cez nezištnú lásku v neustálom hľadaní väčšieho Božieho potešenia.
V nich nepriateľ, využívajúc klamstvo, vyvíja vplyv na ich city a vnímavosť. Vyvoláva v nich bolesť, strach, nepokoj, pôsobí deštruktívne a snaží sa ich paralyzovať, aby zabránil tomu, aby neokúsili opravdivú duchovnú útechu, veselosť a radosť, ktorú dáva dobrý duch (por. DC 92; 329), a tak vplýva, aby oslabil ešte aj ich slabú citlivosť a vnímavosť na Božie veci. Toto pôsobenie zlého ducha má jediný cieľ – zabrániť alebo zabrzdiť, aby osoby konajúce duchovné cvičenia duchovne rástli.
Svätý Ignác v tomto bode DC vypočítava niekoľko činností alebo postup zlého ducha, ktorého nazýva nepriateľom:
a) obťažuje so škrupuľami a úzkosťami svedomia: „Práve v tomto som však začal mať veľké súženie a škrupule. Hoci som si v Montserrate urobil všeobecnú spoveď s veľkou starostlivosťou a celú som si ju napísal, ako sa už spomenulo, predsa sa mi zdalo, že som sa nevyspovedal z niektorých vecí a to ma veľmi sužovalo; i keď som sa z nich znova vyspovedal, neostávala som spokojný…( Autobiografia 22-25).
b) Vyvoláva smútok: „Hneď však po spomenutom pokušení začal som pociťovať vo svojej duši veľké premeny: niekedy som sa cítil taký suchý, že som nenachádzal nijakú útechu v modlitbe, ani v účasti na sv. omši, ani v nijakej inej pobožnosti , ktorú som si konal. Inokedy som zasa prežíval pravý opak, a to tak prudko a náhle, že sa mi zdalo, ako by bol sňatý zo mňa všetok smútok a všetka neútecha, a ako keď si človek sníme z pleca plášť.“ (Autobiografia 21) Veľmi zaujímavé je prečítať si k tomuto aj Autobiografiu 8.
c) Kladie prekážky a zábrany: „Až do tejto doby som skoro vždy ostával v tom istom duševnom stave s dosť rovnomernou radosťou, ale nemal som ešte nijaké poznanie vnútorného duchovného života. V tých dňoch, kým trvalo spomenuté videnie (pretože trvalo mnoho dní), prišla mi na um živá myšlienka, ktorá ma znepokojovala. Predstavila sa mi ťažkosť ohľadom môjho života, ako keby mi ktosi v duši hovoril: „A ako budeš môcť vydržať takýto spôsob života až do sedemdesiatich rokov, ktorých sa dožiješ?“ Na to som vždy vnútorne a veľmi rozhodne odpovedal (keďže som cítil, že to pochádzalo od nepriateľa): „Úbožiak! Vari mi môžeš sľúbiť čo i len jednu hodinu života?“ Takto som premohol to pokušenie a ostal som spokojný. Toto bolo prvé pokušenie, ktoré som skúsil po vyššie spomenutých udalostiach.“ (Autobiografia 20)
d) Iné neopodstatnené napätia. Neistotu a napätie cíti Ignác aj pre tzv. „voľbou“, ktorá je jasným príkladom duchovnej neútechy. Pozri Denník sv. Ignáca – 12. Február 1544.
Naopak, dobrý duch osobu robiacu duchovné cvičenia utešuje, dodáva jej odvahu a silu, vzbudzuje útechu, ktorá je jedinou duchovnou zbraňou schopnou vyslobodiť ju zo všetkých prekážok a schopnou jej pomôcť, aby postupovala od dobrého k lepšiemu. Sv. Ignác často písal vo svojich listoch o pôsobení dobrého ducha.
Vplyv dobrého a zlého ducha opisuje sv. Ignác aj v bodoch 4, 6, 17, 176, 177 v Duchovných cvičeniach.
(spracované podľa: Darío López Tejada SJ, Los Ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola, s. 838-844)