Princíp a Fundament – pôvod textu a štruktúra
Je možné, že sv. Ignác prevzal jadro „Princípu a Fundamentu“ od Erazma alebo od Pedra Lombardiho. Ale jeho prvá inšpirácia má pôvod v Manrese: od jeho duchovnej skúsenosti Boha, Stvoriteľa a Otca a človeka, tvora alebo syna, vo vesmíre, stvorenom a určenom mať podiel na sláve synov Boha. Posledná redakcia, či úprava prináleží jeho poslednej etape štúdií v Taliansku. Text pozostáva z dvoch častí, dvoch blokov. Prvý sa skladá z troch spojených tvrdení: 1) cieľ človeka; 2) zmysel iných stvorených vecí; 3) ich usporiadané používanie (natoľko – nakoľko). Druhý blok je sformovaný dvoma nevyhnutnými podmienkami tak, aby človek mohol žiť tento ideálny projekt Boha: a) aby sa človek stal „indiferentným“; b) aby si vybral v slobode iba to, čo „viac“ vedie k tomu, aby dosiahol svoj hlavný cieľ. O štruktúre textu a spôsobe ako ho ponúkať a realizovať, hovoria viaceré Direktóriá 4:21; 10:23-32; 10:32; 17:88; 26:33; 32:7 a ďalšie.
Oficiálne Direktórium rozumne naznačuje o „Princípe a Fundamente“ tieto podstatné body:
„(103) 1. Úvaha o poslednom cieli človeka. – Úvod do prvého týždňa tvorí meditácia o poslednom cieli človeka. Táto meditácia sa nazýva „Fundament“, pretože je základom celej mravnej a duchovnej budovy.
(104) 2. Môže sa rozdeliť na tri časti. – Možno ho rozdeliť na tri časti: Prvá: cieľ, pre ktorý bol človek stvorený. Druhá: prostriedky na jeho dosiahnutie. Tretia: ako je ťažké vybrať si ten či onen prostriedok, pretože nevieme, ktorý je vhodnejší na dosiahnutie tohto cieľa. Každý omyl v tejto veci je škodlivý a nebezpečný. Z toho vyplýva tiež štvrtá: aby sa človek urobil všestranne indiferentným a vyrovnaným.
(105) 3. Veľká dôležitosť indiferencie. – Táto indiferencia je veľmi dôležitá. Exercitantovi (tomu, ktorý sa cvičí) sa musí pripomenúť, že čím hlbšie položí tento základ, tým pevnejšia bude stavba. Toto už naznačil náš otec Ignác v poznámkach DC 15 a 16.
(106) 4. Pomôcky proti suchopárnosti v tejto meditácii. – Pretože sa niektorým, ktorí si ešte na modlitbu nezvykli, zdá táto meditácia príliš suchá, možno k nej pridať ešte niektoré iné úvahy, napríklad k meditácii o stvorení človeka úvahu, že ho Boh stvoril z ničoho a čo všetko a aké veľké veci mu dal stvorením a že ho stále udržuje v bytí.
(107) 5. Aký je cieľ tejto meditácie. – Ale úvaha o týchto veciach nemá smerovať k vzbudeniu vďačnosti ako úvaha o Božích dobrodeniach, ale k cieľu tohto Fundamentu, k poznaniu, že Boh nám všetky tieto veci dal, aby sme dosiahli posledný cieľ. Preto môže človek túto meditáciu obrátiť na seba, ako pristupoval (žil) až do prítomnosti, čo sa týka cieľa a prostriedkov, ako nesprávne kráčal; čo sa týka toľkých stvorení, ako zblúdil ich zneužívaním, ktoré mu mali pomáhať, a tak položí základ toho, aby poznal deformáciu svojho života, činnosť, ktorú potom v meditácii o hriechoch bude realizovať obšírnejšie a detailnejšie.
(108) 6. Čas pre túto meditáciu. – Na meditáciu „Fundamentu“, knižka Duchovných cvičení nestanovuje konkrétne hodiny ako v nasledujúcich cvičeniach; ale aby začal ľahkým spôsobom. Každý nech mu (Fundamentu) venuje toľko času, koľko bude môcť podľa svojich síl a podľa svojej zbožnosti alebo ak je to potrebné, nech mu čas stanoví exercitátor – inštruktor.
(109) 7. Nech sa vryje táto meditácia pevne do duše. – Viac sa musí snažiť, aby poznanie tejto pravdy, o ktorej sa pojednáva vo „Fundamente“, sa vrylo dobre do mysle. Pretože ako základ podopiera celú budovu, tak i táto pravda má vplyv na všetky cvičenia a zvlášť na voľbu stavu, ktorá skoro celá závisí na nej. Preto čím lepšie sa táto meditácia vykoná, tým lepšie sa vydaria aj ostatné.“ (Direktórium 43: 103-109)
Spojitosť textu
A) Materiálna spojitosť – Princíp a Fundament je vložený hneď po poznámkach pre lepšie porozumenie Duchovných cvičení (DC 1-20), titulom (DC 21) a predpokladom (DC 22). Ďalej bezprostredne pred „exámenom“ – spytovaním svedomia (DC 24 n), z čoho vyplýva, že je vložený pred meditácie prvého týždňa.
B) Logická spojitosť – základná pravda, na ktorej spočíva naše uvedomenie si povinností a princíp, od ktorého sa vyvodzujú všetky konsekvencie exercícií.
C) Praktická spojitosť – 1) V kompletných duchovných cvičeniach bola najskôr vzdialenejšia príprava (Sv. Ignác jej dával veľkú dôležitosť.) a bezprostredná príprava: jeden alebo dva dni, počas, ktorých sa komentovali predovšetkým poznámky 5 a 20, predpoklad (DC 22) alebo dokonca sa robili komentáre o modlitbe, atď. 2) V Duchovných cvičeniach prispôsobených (niekoľko dní), príprava bola bežná, alebo nanajvýš krátka prípravná kázeň.
Cieľ, ktorý sa musí dosiahnuť
Dva hlavné ciele sa zdajú byť potrebné:
A) Položiť základy našich povinností voči Bohu – DC 234.
B) Disponovať základnými postojmi: indiferencia, a veľká láska. Tieto hlavné ciele majú rôzne charakteristické odtiene, podľa druhu exercícií, ktoré sa ponúkajú: 1) Kompletné DC – trvajúc predovšetkým na pravidlách poriadku, ktoré nemusia pozostávať iba na hriechu – nehriechu, ale na poriadku – neporiadku, podľa vôle Stvoriteľa, nášho Pána. 2) Neúplné DC – bude sa musieť pokračovať tak, aby „Fundament“ dal zmysel pre Boha v našom živote, naštartoval rozhodnutie slúžiť mu s radosťou, atď.
Logická spojitosť ideí
A) Z faktu rozumu a viery – stvorenie: vyplýva z dvoch dôsledkov: 1) človek, stvorený bezprostredne pre Boha. 2) ostatné stvorenia stvorené pre človeka a pre dosiahnutie cieľa – pre Boha.
B) Z tohto vyplývajú tri skutočnosti: výslovne: 1) používať veci „natoľko – nakoľko“. 2) urobiť sa indiferentným voči stvoreným veciam.; implicitne: 3) je potrebné klásť na prvé miesto lásku k Bohu pred ostatnými vecami.
Terminológia
Je veľmi vhodné všimnúť si zmysel niekoľkých kľúčových slov, ktoré sv. Ignác používa, bez toho, aby sme im udelili posvätnú hodnotu, ale výrečnosť ich vyjadrenia.
A) Chváliť, vzdávať úctu a slúžiť.
B) Spasiť dušu.
C) Stvorenie – stvorenia.
D) Natoľko – nakoľko.
E) Indiferencia.
F) Čo je ponechané slobode našej ľubovôle.
G) Ignácove príklady.
H) Čo nás lepšie vedie k cieľu.
Spôsob prevedenia
Sv. Ignác nenavrhuje žiadny spôsob prevedenia tejto modlitby. Medzi exercitátormi sa však veľa diskutuje o spôsobe prevedenia tejto modlitby. Niektorí špecialisti na duchovné cvičenia hovoria, že najlepším spôsobom je úvaha – uvažovanie. Iní zdôrazňujú formu meditácie. Všetko však záleží od spôsobu akým ho uvedie exercitátor a matérie na tento text.
(spracované podľa Darío López Tejada, Los ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola, s.144-146; Luis Gonzales, Ignacio Iparraguirre, Ejercicios espirituales. Comentario pastoral, 366-368)