Otvorte oči a objavte Boha
Žiak sa pýta svojho rabbiho: „Povedz mi, kde je Boh!“ Nato rabbi odpovie: „Povedz mi, kde nie je!“ Ignácov prínos k otázke ľudí, kde je Boh, sa nachádza v slovách: „Boha hľadať a nachádzať vo všetkých veciach“. Existuje veľa typicky ignaciánskych slovných spojení, ale heslo: „Boha hľadať vo všetkých veciach“, je skutočne základný princíp, na ktorom sa stavia všetko iné.
Toto hľadanie a nájdenie si nemožno konkrétne a zároveň dosť tajuplne predstaviť. V liste jednému spolubratovi Ignác píše:
Študujúci sa majú „cvičiť v tom, aby hľadali Božiu prítomnosť nášho Pána vo všetkých veciach, napr. v hovorení, v chodení, vo videní, vo vychutnávaní, v počúvaní, v myslení, vôbec vo všetkom, čo robia; veď predsa Boží majestát je vo všetkých veciach, svojou prítomnosťou, svojím pôsobením a svojím bytím. „Rozjímať“ týmto spôsobom, pri ktorom nachádzame Boha, svojho Pána, vo všetkom, je ľahšie ako keby sme sa chceli povzniesť k duchovným veciam viac abstraktným spôsobom, do ktorého sa môžeme dostať len s námahou. Ba toto vynikajúce cvičenie spôsobuje veľké milosti Pána, dokonca už pri krátkej modlitbe a pripravuje nás k tomu“ /DL 206/.
Iste by sme sa mohli pokúsiť tieto vety presnejšie vysvetliť, uviesť domnienky, ako by sa mohli chápať. Ale snáď by sa tým len ochudobnili o svoju účinnosť. Je vari lepšie tieto slová jednoducho ponechať tak. Ignác prešiel touto duchovnou skúsenosťou a usiloval sa k tomu „priviesť“: aj svojich mladých spolubratov Ide to, uvidíte; otvorte sa voči tomu, môže vám byť darovaná chvíľa tejto duchovnej skúsenosti, ktorá potom ponesie celý váš život. Potom nájdete v každej kvapke rosy slnko neba a slnko Boha. V každej ľudskej tvári, v každom rozhovore, v temnote a vo svetle, v radosti a v biede ľudského života, v prudkých hádkach a v dorozumievaní sa, v odpore a v súhlase, v otázkach a odpovediach, v Božej blízkosti a v jeho vzdialení sa – vo všetkom Boh.
Sú tieto slová pre nás? Pre dobu, v ktorej sa Boh vyhlasuje za mŕtveho? Pre ľudí, ktorí si mysleli, že sa môžu a musia postaviť na miesto Boha, ktorí však potom začali trpieť svojím „komplexom Boha“? Pre generáciu, ktorá už dokonca nemá ani vášnivých ateistov, ktorí ešte svojím bojovným popieraním Boha oživovali spomienku na Boha, na predstavu o Bohu? Čím má byť otázka o Bohu v dobe, v ktorej sa človek dostáva do nebezpečenstva, že zostane na svojej ceste stáť? Alebo platí: znova poukazovať na Boha kvôli človekovi, ktorý by sa ináč mohol vo svojej zábudlivosti na Boha spätne vyvíjať na „vynaliezavé zviera“ – ako to povedal Karol Rahner? Nekladie sa v otázke: „Adam, človek, kde si?“ Znova otázka: „Kde si ty, Bože?“ – „Bože, kde si?“ – pýtali sa mnohí vo vyhladzovacích táboroch v dobe nacistov.
Nejednému bola daná odpoveď formou otázky: keď nie tu, tak kde? Vo všetkom |Boh a v Bohu všetko – to je viac a niečo iné ako iba náboženské pocity. Zdá sa, že nejeden duchovný smer, ktorý sa obáva Boha, vyhlasuje: náboženstvo áno – Boh nie. Za to i proti tomu platí: „Ide tu o „záľubu v Bohu“, ako sa nazýva vášeň a bolesť tých, ktorým sa nedá vyhovoriť Boh, dokonca ani vtedy nie, keď už celý svet verí, že ho náboženstvo nepotrebuje alebo už nemôže potrebovať“ /J. B. Metz/. „Náboženstvu bez Boha“, ktoré si vytvorili ľudia, pomôže iba výjdenie, exodus človeka zo seba samého. Ináč to siaha vždy iba k excesu, nikdy nie k extáze. Exodus človeka zo svojho vlastného pokriveného „ja“ do priestoru mimo seba sa deje samotným Božím Duchom. Toto vykročenie zo svojho „ja“ do Božieho ty, skúsil Ignác, ako hovorí: ako „šťastie nad všetko ostatné“:
„Keď niekto vyšiel zo seba samého a vošiel do svojho Stvoriteľa a Pána a má to vždy pred očami, a vždy to cíti a vždy sa teší z toho, ako naše večné Dobro sa nachádza vo všetkom stvorenom, dáva mu bytie a zachováva ho svojou prítomnou nekonečnosťou, tak sa potom, ako si myslím, v tom nachádza šťastie nad všetko ostatné. Lebo tým, čo milujú nášho Pána, sa ponúkajú všetky veci ako pomôcky k tomu, aby sa dostali bližšie a aby sa vždy vnútornejšie zjednocovali vzrastajúcou láskou práve s týmto svojím Stvoriteľovi a Pánovi“ /DL 58/.
(Spracované podľa: Willi Lambert SJ, Z lásky ku skutočnosti)