Rozvažovanie o chudobe v Denníku sv. Ignáca
Sv. Ignác ponúka exercitantovi v Duchovných cvičeniach niekoľko odporúčaní, aby si urobil dobrú „voľbu“. Rozlišuje tri časy voľby a v treťom čase alebo tretej etape navrhuje dva spôsoby, aby si urobil dobrú „voľbu“. Medzi pravidlami a podnetmi, môžeme aj tieto jeho návrhy:
1) Exercitant musí mať na pamäti, aby urobil dobrú „voľbu“, tak vnútorné pohyby, či návrhy, ktoré cíti ako aj racionálne motívy, ktoré sú pre dobrú „voľbu“ nevyhnutné. Inými slovami – musí mať na pamäti emocionálne alebo citové impulzy, ako aj rozumové dôvody, či príčiny, ktoré mu jeho inteligencia navrhuje v prospech tej alebo onej možnej „voľby“.
2) Exercitant musí mať na pamäti, že jeho reflexia a otvorenosť pohybom Ducha mu prinesú platné a dobré rozhodnutie iba v miere, v ktorej Boh potvrdí jeho „voľbu“ alebo výber. Totiž, exercitant musí ponúknuť Bohu to, čo mieni urobiť tak v motívoch alebo podnetoch racionálnych, ako aj v motívoch a podnetoch vnútorných, emocionálnych a citových. Iba vtedy, keď Boh už potvrdil „voľbu“, môže exercitant povedať, že akceptoval a prijal vôľu Boha.
Tieto spomenuté elementy z Duchovných cvičení jasne môžeme nájsť v prvej časti Duchovného Denníka sv. Ignáca. Ignác v tejto časti rozvažuje pomerne dosť dlho o chudobe v Spoločnosti Ježišovej. Sám chudobu prežíval v niekoľkých etapách: chudoba Ignáca ako kajúcnika; chudoba Ignáca ako pútnika, keď sa spoliehal na pomoc ľudí; chudoba počas štúdia a jeho žobranie; chudobu, ktorú žil v čase štúdia, aj keď poberal štipendium; chudoba skupinky, ktorú Ignác zhromaždil okolo seba; apoštolská chudoba… Tieto všetky skúsenosti s chudobou, ktorú Ignác prežil až po písanie Konštitúcií, vkladal do modlitby a do svätých omší.
Emocionálne faktory a činitele vo „voľbe“ chudoby sv. Ignáca v Denníku
Duchovný Denník svätého Ignáca ukazuje od začiatku, že vnútorné citové a emocionálne faktory a činitele sa viac naklonili k rozhodnutiu sa vzdať sa akýchkoľvek druhov príjmov a dôchodkov pre kostol Spoločnosti Ježišovej. Poznámky, zápisky v Denníku, prvého dňa, naznačujú ešte istú váhavosť a nerozhodnosť: „veľa zbožnosti počas svätej omše, so slzami, so silnou dôverou k Našej Pani a teda viacej naklonený k nevlastneniu žiadneho príjmu a celý deň“. (Denník, 2. Február 1544) Ignác tu myslí na to, že kostol by nemal mať žiadny majetok.
Táto dispozícia z 2. februára sa opakuje v nasledujúcich dňoch vždy s rovnakými slovami: „viac k nevlastneniu“.
Zbožnosť a slzy, ktoré Ignác prežíval sú nepretržitým, vytrvalým dôsledkom pôsobenia Boha, ktorý priťahuje jeho vôľu a celého jeho ducha citovo a emocionálne až k rozhodnutiu tohto dôležitého bodu, a to chudoby kostolov Spoločnosti Ježišovej. Zaujímavé je, že v Denníku nenachádzame ani jednu „náklonnosť“ k tomu, aby sa Ignác priklonil k vlastneniu príjmov a dôchodkov pre kostol – teda mať príjmy. Toto Ignác potvrdzuje v poznámke z 8. februára 1544: „..potom, čo som mal značnú zbožnosť a slzy v modlitbe, mal som tiež veľa zbožností a sĺz od prípravy na omšu…nachádzal som sa pri istom vzostupe a veľmi pokojne bez akéhokoľvek protirečenia k nevlastneniu žiadnej veci…“ Ignác pri prežívaní týchto vnútorných pohybov dostával postupne viac jasnosti a čistoty a tešil sa z dostatočnej dispozície, ktorú dostal, aby prijal definitívne rozhodnutie ohľadom chudoby.
8. február 1544 – tento deň je významný aj preto, lebo v ňom môžeme nájsť alebo objaviť proces „voľby“ z Duchovných cvičení. Ignác tu osobitne opisuje 179-183 bod z DC. Z pohľadom na večný cieľ Ignác uvažuje o dôvodoch pre a proti v otázke chudoby pre kostoly SJ:
„Treba mať pred očami cieľ, pre ktorý som stvorený, a to je: chváliť Boha, nášho Pána, spasiť si dušu 2 a spolu s tým byť indiferentný, bez nezriadenej náklonnosti, aby som sa neklonil a nebol viac náchylný predloženú vec prijať než zanechať, ani viac zanechať ju než prijať, 3 alebo aby som bol akoby v rovnováhe a šiel za tým, čo sa mi viac vidí na česť a slávu Boha, nášho Pána a na spásu mojej duše.“ (DC 179)
„Prosiť Boha, nášho Pána, aby mi ráčil pohnúť vôľu a aby mi vložil do duše, čo mám robiť v predloženej veci, aby bola viac na jeho slávu a česť 2 a aby som zároveň dobre a verne uvážil svojím rozumom a urobil voľbu podľa jeho najsvätejšej milej vôle.“ (DC 180)
„Uvažovať usudzovaním, koľko výhod a osohu budem mať, keď si podržím predložený úrad alebo benefícium, majúc pred očami jedine chválu Boha, nášho Pána a spásu svojej duše; 2 a potom, naopak, uvážiť aj nevýhody a nebezpečenstvá, ktoré by boli v jeho podržaní. 3 Takisto budem postupovať i v druhej časti, a to tak, že si uvážim výhody a osoh v tom prípade, keby som ten úrad nemal a tak isto aj nevýhody a nebezpečenstvá, keby som ho nemal.“ (DC 181)
„Keď som takto nad predloženou vecou rozumom pouvažoval, budem pozorovať, na ktorú stranu sa rozum viac kloní. 2 A tak rozhodnutie o predloženej veci treba urobiť podľa väčšieho rozumového hnutia a nie podľa zmyselného hnutia.“ (DC 182); „Keď som takto nad predloženou vecou rozumom pouvažoval, budem pozorovať, na ktorú stranu sa rozum viac kloní. 2 A tak rozhodnutie o predloženej veci treba urobiť podľa väčšieho rozumového hnutia a nie podľa zmyselného hnutia.“ (DC 183)
A túto skutočnosť vidíme aj v Denníku: „…Po svätej omši, prešiel som k voľbe, hodinu a pól, možno viac, so zbožnosťou a nie bez sĺz, a predstavil som Otcovi, to, čo sa mi zdalo viac presvedčivé z rozumu a tiež z väčšej náklonnosti k vôli, a k poznaniu – nemať žiadny príjem… (por. DC 182)“. (Denník, 8. február 1544) Tento proces rozvažovania trval až do 12. marca, čiže viac než mesiac.
Boh teda v celom tomto období vplýval emocionálne a citovo na dušu sv. Ignáca. Bola to Božia odpoveď na ponúknutie sa Ignáca Bohu. Pre Ignác to boli zase znaky, ktorými pod potvrdzoval jeho „voľbu“, teraz najmä čo sa týka jeho rozvažovania o chudobe.
Spracované podľa: Simon Decloux, Comentario a las cartas y Diario Espiritual de san Ignacio de Loyola, s. 82-86; Santiago Thió de Pol SJ, La intimidad del peregrino. Diario espiritual de san Ignacio de Loyola, s. 31-45.