Svätý Alojz Gonzaga

Chlapec Alojz a jeho smerovanie

Alojz Gonzaga sa narodil 9. marca 1568. Bol to chlapec veľmi bystrý, šikovný, živý a otvorený. Charakter mal však veľmi prudký ako všetci z rodu Gonzagovcov. Od detstva bol prinútený žiť medzi „veľkými“ tej doby. Mal sa stať jedným z nich – markízom Castiglione de la Stiviere. Prísne bol podrobený protokolu kráľovského dvora. Videl a zakúsil veľa márnivosti a rôznych intríg, ktoré boli pre mnohých dominantným kritériom a častým javom. Avšak pod vedením svojej matky, ktorú veľmi hlboko miloval, sa naučil mnohým duchovným veciam. Jeho matka ho vychovávala k zbožnosti a úcte voči Bohu. Ako mladík spozoroval intímne Božie volanie, ktoré prijal. Vzoprel sa proti spôsobu života a ako ideál si vyvolil nasledovať Krista nepodmienečne, a to Krista chudobného. (Sv. Ignác v Duchovných cvičeniach píše: „Chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, nášho Pána a bol mu viac podobný, radšej chudobu s Kristom chudobným než bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu radšej túžim po tom, aby ma pokladali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv pokladali za blázna, než za múdreho a rozumného na tomto svete.“ (DC 167) Pod vplyvom tohto rozhodnutia sa vzdal svojich prvorodených práv na majetok, ktoré odovzdal svojmu bratovi Rudolfovi.

Odpoveď Alojza na ponúknutú Božiu formáciu

V roku 1583 tento svoj úmysel oznámil svojej matke. Krátko nato musel čeliť prudkému nesúhlasu a odporu svojho otca a iných ľudí žijúcich na kráľovskom dvore. Zakúsil veľa posmechu. Ani tieto skutočnosti ho však neodradili od jeho vnútornej túžby byť s Ježišom. Alojz nebol zbabelý ani bojazlivý, naopak vo svojich plánoch ísť za Ježišom bol veľmi odvážny. Nechcel utiecť zo života, ani zo sveta, ale túžil, aby život prenikol viac do hĺbky cez osobné poznanie Krista. Veľa času venoval štúdiu, v ktorom dosahoval vynikajúce úspechy, a to najmä v matematike, v cudzích jazykoch a v praktickej diplomacii. Jeho otec práve pre toto bol na neho veľmi pyšný a pokúšal sa vyvrátiť mu myšlienky jeho povolania. Videl v ňom veľkého dediča.

Ťažké rozhodnutie

Zatiaľ čo na jednej strane cítil volanie Krista a nasledovať ho v rehoľnom spôsobe života, na druhej strane sa v jeho mysli rodila iná alternatíva, ako by mohol pomáhať zo svojej pozície ako pána, od ktorého by záviselo šťastie toľkých ľudí. Nebolo ľahké rozhodnúť sa. Potreboval schopnosť pravého rozlišovania, duchovnú a intelektuálnu bdelosť, aby sa správne rozhodol. Hľadal osoby, s ktorými by konzultoval svoje vnútorné rozpoloženie. Posledným kritériom pre Alojza bolo to, čo chce Boh. Preto, nič ho nebude môcť odchýliť od jeho cesty: ani hnev otca, ani myšlienka, že musí opustiť svoju matku, tým menej pocty, hodnosti, či bohatstvo. Práve preto si vybral Spoločnosť Ježišovu a vstúpil do nej v roku 1587.  Zachytil lásku, ktorá podnecuje Boha stať sa človekom, aby dal život ľuďom.

Totálne darovanie: služba cez lásku

Alojzova spiritualita je plná ideálu ponúkajúcej služby – pre lásku – k ľuďom, k chudobným, k trpiacim. Táto Alojzova služba pre dobro druhých sa nestotožňuje s čisto vonkajšou aktivitou. Porozumel, že v živote rehoľníka a kňaza sa táto služba realizuje primárne, v obetovaní seba samého, v transformácii, s ktorou pod impulzom milosti, človek sa učí stvárňovať pocity Pána, žije z jeho života, a týmto spôsobom sa stáva autentickým apoštolom. Na svoje budúce kňazské poslanie sa Alojz pripravoval v Rímskom kolégiu pod vedením svätého Róberta Bellarmina. Pod vedením tohto znamenitého človeka svätý Alojz veľmi rýchlo robil pokroky v kresťanskom dozrievaní. Uvedomil si, že len zrno, ktoré odumrie, prinesie veľkú úrodu.

Povzbudený vierou, posilnený modlitbou a osvietený mystickou milosťou, Alojz sa obetoval, keď sa na jar v roku 1591 ponúkol s mužskou odvahou a s láskou bez limitu k službe chorým, ktorí v Ríme zomierali počas morovej epidémie. V tom čase bol študentom teológie. V službe chorým sa nešetril a nič ho neodradilo a nezastavilo od toho, aby sa nepriblížil k nim, nenosil ich na ramenách. Každému zomierajúcemu a nakazenému chcel preukázať milosrdnú lásku. Pri tejto službe ochorel a nakazil sa infekčným morom. Zomrel 21. Júna 1591 vo veku 23 rokov. Jeho telesné ostatky sú uložené v kostole sv. Ignáca z Loyoly v Ríme.  Svätý Alojz je patrónom mladých a študentov.

„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)

(Spracované podľa knihy: Semblanzas espirituales de los santos y beatos de la Compañía de Jesus)