Pohľad na Ignácov noviciát
Kódex kanonického práva hovorí: „Noviciát, ktorým sa začína život v inštitúte, je zameraný na to, aby novici božské povolanie, a to vlastné inštitútu, lepšie poznali, aby skúsili spôsob života inštitútu a jeho duchom formovali myseľ i srdce a aby sa potvrdilo ich rozhodnutie a súcosť.“ CIC 646)
Sv. Ignác nepoužíva slovo „noviciát“. Toto slovo sa neobjavuje nikde v Konštitúciách. Objavuje sa iba slovo „novic“, a to v siedmych prípadoch. Napríklad: „Nebude potrebné, aby novici čítali celé Konštitúcie, ale výňatok z nich…“ (Konštitúcie 20) Okrem toho sa o novicoch hovorí v bodoch 62, 194, 249, 264, 432 a 511. Sv. Ignác uprednostňuje hovoriť o tzv. „probácii“, slovo, ktoré sa vyskytuje v Konštitúciách až 95 krát. S týmto slovom vyjadruje lepšie svoj pohľad na počiatočnú formáciu, v ktorej sa nadobúdajú skúsenosti a novic prechádza rozličnými skúškami. Sv. Ignác mení trvanie noviciátu, ako bývalo zvykom a odporúča dva roky a viac, mení tiež spôsob a miesto jeho realizácie. Novic v Spoločnosti Ježišovej sa bude musieť cvičiť v praktickom zriekaní sa a v čnostiach nie iba vo vnútri domu, kde sa „probácia“ koná, ale aj mimo domu. Za čias sv. Ignáca jedna zo skúšok bola pýtať si almužnu na ulici. Ďalšou zo skúšok je pomoc v nemocniciach, najmä chudobným, alebo putovanie. Dnes sú samozrejme mnohé iné experimenty, cez ktoré prechádza novic v noviciáte.
Prvá Spoločnosť Ježišova postupne oboznamovala svojich kandidátov prostredníctvom podobných skúseností a skúšok, cez ktoré prechádzali prví spoločníci. Sv. Ignác píše: „Tým, čo žiadajú o prijatie, sa má vysvetliť, že úmyslom prvých druhov, čo utvorili túto Spoločnosť, bolo prijímať do nej takých, čo sa zriekli sveta a rozhodli sa naplno venovať Božej službe.“ (Konštitúcie 53) „Kto sa chce pripojiť k Spoločnosti, nech je presvedčený, že jedlo, nápoje, ošatenie a bývanie bude mať ako chudobní. A že dostane to najchatrnejšie v dome, aby sa čím viac premáhal a duchovne sa zdokonaľoval a aby sa dosiahla istá rovnakosť a správna miera u všetkých. Prví členovia Spoločnosti skúsili takúto núdzu a ešte väčší hmotný nedostatok. Ich nasledovníci sa majú teda starať, aby v Pánovi postúpili aj ďalej.“ (Konštitúcie 81)
Tento pohľad do čias sv. Ignáca je i dnes testamentom a poučením pre nových jezuitov, je náčrtom duchovnej cesty Ignáca od Manrésy až po generála Spoločnosti Ježišovej, ktorý sa vždy usiloval, aby dobrá formácia poslúžila neskôr pre väčšie oslávenie Boha a pre duchovnú pomoc ľuďom. Toto duchovné dozrievanie Ignáca môžeme vidieť v niekoľkých rozličných etapách: stretneme ho ako kajúcnika, ako zbožného pútnika (Svätá zem), ako chudobného študenta, ako pomocníka študentom a chorým (apoštolská aktivita v Paríži), ako kazateľa a nadšeného katechétu. Od svojho obrátenia vstúpil jednoducho do školy Boha: „V tej dobe Boha zaobchádzal so mnou, ako učiteľ zaobchádza s dieťaťom v škole, keď ho vyučuje…“ (Autobiografia 27). Toto bol Ignácov noviciát a prvé skúšky v povolaní – obdobie veľkých želaní, obdobie založené na osobnom stretnutí s Bohom, obdobie očistenia srdca od mnohých nezriadených túžob, obdobie ústrania, askézy, poznávania Božej lásky. Sv. Ignác toto obdobie prvých skúšok opisuje najmä v tretej časti Konštitúcií a v Examene.