Duchovné cvičenia sv. Ignáca obsahujú aj pravidlá o Cirkvi (DC 352-370): „aby sme naozaj tak zmýšľali, ako treba, v bojujúcej Cirkvi, zachovajme nasledujúce pravidlá“. (DC 352) V pozadí alebo v kontexte týchto „Pravidiel o Cirkvi“ sa nachádza spojenie života sv. Ignáca a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.
Autobiografia, toto malé dielo sv. Ignáca od jeho obrátenia až po príchod do Ríma je najdôležitejším prameňom pre pochopenie celého Ignácovho života a platí to aj pre „Pravidlá o Cirkvi“. Autobiografia nám približuje, že sv. Ignác bol mužom Cirkvi, ktorý znovu objavuje svoj život ako cestu, aby sa priblížil k Cirkvi. Z jeho detstva a mladosti vieme málo. Narodil sa v Loyole a tam a prežil aj svoje detstvo. Obdobie dospievania a mladosti prežil v Arévalo. Ignác často navštevoval v mladosti kostoly v údolí Loyoly. Dokonca sa zachovali materiály, že napísal piesne k úcte Panny Márie a k sv. Petrovi. Neskôr sv. Ignác prežíval krízu v duchovnom živote, ktorú ovplyvňovala najmä morálna kríza. Prišiel však deň jeho zranenia, následnej liečby a vnútorná premena. V kritickej chvíli, keď sa nachádzal bezprostredne pred smrťou Ignác prijal sviatosti Cirkvi: „Môj stav sa zhoršil. Nemohol som jesť a okrem toho sa prejavili aj iné náznaky, ktoré zvyčajne poukazujú na blížiacu sa smrť. Na sviatok sv. Jána mi radili, aby som sa vyspovedal, lebo lekári mali veľmi slabú nádej na moje uzdravenie. Prijal som teda sviatosti. V predvečer sviatku sv. Petra a Pavla lekári vyhlásili, že ak sa do polnoci nebudem cítiť lepšie, možno ma pokladať za mŕtveho. Bol som ctiteľom sv. Petra.“ (Autobiografia 3)
Ďalej počas svojej rekonvalescencie Ignác postupne poznával Cirkev cez náboženskú literatúru: Vita Christi a Kniha o živote svätých, knihy ktoré sa nachádzali na zámku v Loyole. Osobitne si uctieval obrazy Panny Márie. Pannu Máriu Ignác nazýval Naša Pani. Táto skutočnosť sa neskôr dostala do jeho „Pravidiel o Cirkvi“. V ôsmom pravidle Ignác píše: „Schvaľujme konečne všetky ozdoby a stavby kostolov, tiež aj obrazy a uctievajme ich podľa toho, čo vyobrazujú.“ (DC 360) Všetky tieto skutočnosti – sviatosti, čítanie kníh, úcta k svätým obrazom, zbožnosť svojej matky, Ignácovi poslúžili, aby lepšie začal vnímať potrebu obnovy duchovného života, ktorá ho predviedla k obráteniu, ktorá ho priviedla opäť do úzkeho kontaktu s Cirkvou. Ignác znovu objavil Cirkev. Tento čas je veľmi potrebný pre pochopenie všetkých „Pravidiel o Cirkvi“, ktoré Ignác vložil do svojich Duchovných cvičení a podobne aj do celého poslania Spoločnosti Ježišovej pod vedením Najvyššieho veľkňaza.
(pokračovanie)