Jezuita, človek túžob
Myslím si, že sv. Ignác vždy sníval o tom, aby jezuita bol človekom túžob. V jeho spisoch, najmä v listoch môžeme nájsť tri veľké túžby Ignáca: túžba pomáhať dušiam, túžba po dokonalosti alebo svätosti a túžba „obliecť si šaty“ nášho Pána Ježiša Krista.
Túžba pomáhať dušiam
Toto je v podstate cieľom celej Spoločnosti Ježišovej. V Stanovách SJ sa píše: „Cieľom tejto Spoločnosti je s milosťou Božou zaoberať sa nielen spásou a pokrokom vlastných duší, ale s tou istou milosťou zo všetkých síl pomáhať k spáse a dokonalosti blížnych.“ (Stanovy 3)
Je potrebné, aby táto túžba bola stále aktualizovaná v živote každého jezuitu a zvlášť počas formácie. Svätému Ignácovi na tom veľmi záležalo. Jezuitským študentom teológie v Coimbre napísal: „Predovšetkým by som vás chcel povzbudiť skrze čistú lásku Ježiša Krista….štvrtý spôsob ako pomáhať blížnym pozostáva vo svätých túžbach a modlitbách. A hoci štúdium vám nedovoľuje tráviť dlhý čas na modlitbách, môžete čas naplniť svätými túžbami.“
Rovnaká myšlienka sa tiež objavuje v Stanovách: „Blížnemu sa pomáha aj posvätnými túžbami a modlitbami vysielanými Bohu za celú Cirkev, najmä však za tých, čo môžu významnejšie prispieť k jej všeobecnému dobru, ako aj za živých a mŕtvych priateľov a dobrodincov, či o to prosili alebo nie.“ (Stanovy 638)
Pre sv. Ignáca túžba a modlitba sú synonymá, rovnako znejúce slová. Podobne hovoril aj sv. Augustín: „Tvoja túžba je tvoja modlitba. Ak túžba je plynulá, ustavičná, ustavičná a plynulá je aj modlitba.“ Sväté túžby prehlbujú život modlitby. Ak si ich často vzbudzujeme, modlíme sa bez prestania. A o to presne ide v duchovnom živote.
Túžba po dokonalosti
Svätý Ignác očakával od kandidáta do Spoločnosti Ježišovej, aby mal postoje a túžby ako ten, kto si mohol vykonať „celé duchovné cvičenia“: „Úplné duchovné cvičenia sa majú dávať iba málokomu a iba takým, u ktorých je nádej, že ich pokrok bude znamenať nevšedný prínos pre Božiu oslavu.“ (Stanovy 649) Podobne hovorí sv. Ignác aj v DC 18, 20. Pre sv. Ignáca ideálny exercitant bol ten, ktorý sa viac priblížil k osobám žijúcim v Spoločnosti Ježišovej, osobám, ktoré mali veľkú túžbu po dokonalosti.
Takýmto ľuďom, vyznamenaným skúsenosťou duchovných cvičení, sv. Ignác otvára vždy horizont najvyššej dokonalosti: „A tak sa všetci usilovne pričiňujme, aby sme nezanedbali nič z dokonalosti, ktorú môžeme s Božou milosťou dosiahnuť úplným zachovávaním Stanov a spĺňaním toho, čo tvorí svojráznosť nášho rehoľného zriadenia. Vložme čo najdôslednejšie všetky sily do čnosti poslušnosti…“ (Stanovy 547).
Túžba obliecť si šaty Ježiša Krista nášho Pána
Túžbu napodobniť a podobať sa viac Ježišovi Kristovi dal sv. Ignác aj do Duchovných cvičení. V nich hovorí o tzv. treťom stupni poníženosti: je to podľa neho najdokonalejší spôsob. Píše. „Chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, nášho Pána a bol mu viac podobný, radšej chudobu s Kristom chudobným, než bohatstvo, radšej potupu s Kristom potupovaným než úctu a radšej túžim po tom, aby ma skôr pokladali za blázna a za hlúpeho pre Krista.“ (DC 167) Toto sv. Ignác navrhuje kandidátovi skôr než vstúpi do Spoločnosti Ježišovej: „Tí, čo sú duchovne založení a vážne nasledujú Krista, nášho Pána, majú záľubu a zanietene túžia po pravom opaku, totiž priodieť sa rúchom a ozdobami svojho Pána z lásky a úcty k nemu…. Preto sa treba kandidátov opýtať, či majú také spasiteľné a pre ich duchovný pokrok užitočné túžby.“ (Stanovy 101)
O túžbach hovorí sv. Ignác aj ďalej v Stanovách SJ: „V prípade, že by niekto v dôsledku ľudskej slabosti a úbohosti necítil v Pánovi takéto plamenné túžby, treba sa ho opýtať, či si ich aspoň želá mať….“ (Stanovy 102)
Myslím si, že tieto tri túžby, ku ktorým povzbudzoval sv. Ignác sú výzvou pre každého kresťana: pomáhať dušiam, usilovať sa o vlastnú dokonalosť a čo najviac sa pripodobniť Ježišovi Kristovi.