Sv. Ignác v Duchovných cvičeniach napísal:
Človek je stvorený, aby chválil a vzdával úctu Bohu (DC 23)
Z osobných poznámok sv. Alberta Hurtada SJ pre osobnú modlitbu:
Človek je stvorenie. Zo skúsenosti svojho ohraničenia a svojej veľkosti môže rozpoznať Stvoriteľa: Boh je Boh a ja som ja. On je Všetkým, Prvou, Veľkou, Nesmiernou Realitou, ktorá nikdy nevyjde z módy. Prvé miesto je vždy jeho: v jeho svetle bude potrebné vnímať všetky ostatné veci.
Objavujem, že Boh je prvou príčinou všetkého, čo existuje. Potom je aj Pánom všetkého, čo existuje. Náš Pán. Náš Otec. Ja: jeho syn. Beriem vážne tieto pravdy, ktoré slúžia na to, aby mi postavili môj život, aby mi poskytli smer.
Tento Boh Stvoriteľ a Nesmierny miluje každého človeka ako svojho syna: Pozerám na pokojnú a vyjasnenú nočnú oblohu…hviezdy posielajú svoje pokojné svetlo…a rezonuje v mojich ušiach: Tak miloval Boh svet, že mu dal svojho prvorodeného Syna. Mňa miloval tiež. Kto? Boh! Boh večný, Stvoriteľ všetkej hviezdnej energie a sily, zeme, človeka, miliónov generácií ľudí, ktorí žili na tejto po zemi a milióny, tých, ktorí ešte prídu.
Jeho láska sa zjavila v Ježišovi Kristovi: Byť si istý, že Boh ma miluje. Ježiš je nekonečná láska, ktorá sa s otvoreným náručím vrhá ku mne a pre mňa.
Prišiel, aby nám daroval život. My ho prijímame v miere, v akej sme svätí, pretože takto sa podieľame na Božom živote: Život bohatý, plnohodnotný, plodný, úrodný, štedrý. A k takémuto životu nás volá Kristus: k svätosti. Kristus chce kresťanov celkom takých, ktorí nezatvárajú svoju dušu pred nijakým pozvaním milosti; ktorí sa nechávajú vlastniť cez tento vnikajúci prúd, ktorí sa nechajú uchopiť Kristom a Ním preniknúť. Život je ŽIVOTOM v takej miere, v akej vlastní Krista, v miere, v akej sa stáva Kristom, skrze poznanie, lásku a službu.
Posvätenie. Boh nás chce svätých….nie všedných: Svätých. Chváliť ho! Milovať ho! Syn Otca. Slúžiť mu vo všetkých spoločenských stavoch. Adorovať ho! Na kolenách.
Sviatosti sú hlavným kanálom, aby sme prijali tento Život. Najobdivuhodnejšia realita, ktorá sa nachádza na tomto svete je milosť posväcujúca, ktorá je účasťou Božieho života a dorozumieva sa s nami prostredníctvom sviatostí. Krst nám prináša Boží život do našej vlastnej duše…Boh je vo mne a ja v Ňom, je následok, ktorý sa nemôže prejaviť menej, u toho kto meditoval od základov, čo znamená jeho krst.
Medzi sviatosťami je ústredná Eucharistia: S úplnou pravdou sa povedalo, že centrom kresťanského života je sviatosť Eucharistie. Všetky ostatné sviatosti sa upriamujú k nej. Eucharistia musí byť tiež centrum celého kresťanského života. A to nie je zveličovanie ani literárna postava. Kresťanský život to tak požaduje: Eucharistia v centre našich aktivít.
Modlitba udržiava živú jednotu s Bohom. Je podstatné nájsť pre ňu miesto v našom živote: Vedieť si nájsť čas pre modlitbu, pre modlitbu pokojnú, obetovať spánok alebo odpočinok, ak nie je iná nevyhnutná úloha….chvíľa modlitby každý deň, meditácia Evanjelia…Táto meditácia je potrebná pre život viery. Život viery bez meditácie, bez duchovného čítania, bez modlitby je nemožný… Nenájde sa tri štvrtiny hodiny z dňa, aby sme ju dali Bohu? Ak tomu tak nie je, je to preto, že si nemyslel, že Boh je Realitou, že je hodnotou dôležitejšou než jedlo, než odpočinok.
Toto je niečo, čo je treba odovzdať človeku dneška: Prvé, čo moderný človek potrebuje nájsť je zmysel toho, čo je nadprirodzené: jasný pohľad, jasné videnie večnosti v jeho živote; vrhnúť sa synovsky do náručia Boha, ako syn do náručia svojej dobrej matky. A toto môže nadobudnúť iba cez ducha modlitby. Duch modlitby nám umožňuje zistiť nakoľko prežívame Božiu blízkosť. V Ňom žijeme, hýbeme sa a sme.