Podmienky pre začatie prednoviciátu
Každá rehoľná rodina má svoje pravidlá aj o prijímaní nových členov. V Stanovách SJ sa píše: „O kandidátoch treba vo všeobecnosti povedať, že sú tým súcejší na prijatie do Spoločnosti, čím hojnejšie sú obdarení prirodzenými a nadprirodzenými schopnosťami, ktorými môžu podľa rehoľného zriadenia Spoločnosti zveľadiť Božiu službu, a čím spoľahlivejšie sa to skúškami overilo.“ (147) „Pre Božiu službu je veľmi dôležité vhodne kandidátov vyberať a starostlivo preskúmať ich vlohy a povolanie.“(142)
V predchádzajúcom článku „Kandidát“ som hovoril o tom, že nikto nemôže byť prijatý do noviciátu bez adekvátnej prípravy ( Doplnkové normy – NC 25; Kódex kanonického práva – CIC 597§2). Tou prvou formou prípravy je prednoviciát ako etapa formácie a osobného rastu. Dnes by som chcel hovoriť o podmienkach, ktoré sú potrebné na to, aby sa mohol začať robiť prednoviciát. O jasných podmienkach nám hovorí predovšetkým Kódex kanonického práva, samozrejme Stanovy Spoločnosti Ježišovej spolu s Doplnkovými normami a iné materiály o formácii jezuitov. Okrem týchto musíme hovoriť aj o tzv. minimálnych podmienkach, ktoré by sa mali žiadať od kandidáta, ktorý chce začať robiť prednoviciát. Tieto sa môžu redukovať na nasledujúce: aby nebol lenivý, ťarbavý, či nestabilný, ale veľkorysý, so schopnosťou robiť vlastné rozhodnutia a uskutočňovať ich bez znechutenia; aby nebol neúprimný, ale transparentný – čitateľný, pravdivý, s čistým úmyslom; aby bol dostatočne inteligentný, bez psychických chorôb; aby nemal veľkú citovú a sexuálnu nezrelosť; aby mal dostatočne nadobudnutú skúsenosť s Bohom; aby mal túžby a schopnosti slúžiť iným; aby mal pravé (autentické) povolanie; aby bol človekom, ktorý má dôveru v spoločenstve, osobou dialógu a kontaktu, ktorá chce žiť s inými a pre iných. Súhrn týchto elementov nám dovoľuje hovoriť o vhodnosti a spôsobilosti povolania. Napriek tomu, že tento súhrn vykresľuje jedinečný charakter povolania, nie je dostačujúci. Aby mal niekto povolanie nestačí byť len ľudsky a kresťansky zrelý, ale je potrebné volanie Pána, ktoré je vždy zadarmo a nezávislé: „zavolal tých, ktorých chcel ON“ (Mk 3, 13).
Predchádzajúce podmienky sú minimálne podmienky, aby sa mohol začať robiť prednoviciát v Spoločnosti Ježišovej. Od kandidáta, ktorý chce prejsť z prednoviciátu do noviciátu, sa vyžaduje, aby bol viditeľný pokrok aspoň v niekoľkých týchto bodoch. K spomenutým podmienkam možno pridať ešte niekoľko iných dôležitých podmienok, aby kandidát mohol prejsť z prednoviciátu na nasledujúcu etapu, čiže noviciát: aby sa ukázal otvorený a schopný prijať sprevádzanie a rehoľnú formáciu; aby dal dostatočné znamenie, že chce pokračovať v procese integrálneho rastu; aby ukázal schopnosť bratského spolužitia so svojimi spoločníkmi; aby dosiahol adekvátnu kresťanskú formáciu a istú vernosť v modlitbe a Eucharistii; aby bol ochotný slúžiť; aby bol schopný realizovať poslania, ktoré vyžaduje nasledovanie Krista; aby mal dostatočné poznanie Spoločnosti Ježišovej, ….atď.
Ideálny kandidát neexistuje. Existujú iba kandidáti s dobrými a svätými túžbami, ktorí ako všetky ľudské bytosti, sú osobami slabými a limitovanými, poznačení cez osobnú a konkrétnu históriu. Od kandidáta sa nevyžaduje, aby celkom splnil všetky tieto podmienky pre vstup, ale aby bol schopný postupne sa k nim priblížiť. Kandidát musí jasne ukázať, že jeho ľudská a duchovná zrelosť je v procese vzostupu. Musí ukázať zrelosť svojho povolania predovšetkým v láske k Ježišovi, v túžbe napodobňovať ho vo všetkom, ďalej striedmosť v živote, slobodu od vecí a peňazí, citovú a sexuálnu vyrovnanosť, či túžbu dosiahnuť „magis“. (viac obetavosti, viac zriekania sa, viac modlitby, viac apoštolského nadšenia a zápalu).