Proces „Voľby“ rozdeľuje sv. Ignác v „Druhom týždni“ na dve dokonale definované alebo presne vymedzené časti, ale pritom veľmi dobre zjednotené medzi sebou a vedené k tomu istému cieľu. Obe časti sú rozdelené na 12 dní, tak to rozvrhol sv. Ignác: prvý deň (DC 101); druhý deň (DC 132; texty 268-269); tretí deň (DC 134; texty 271-272); štvrtý deň (DC 136); piaty deň (DC158; text 273); šiesty deň (DC 161;); siedmy deň (DC 161; text 275); ôsmy deň (DC 161; text 278) deviaty deň (DC 161; text 280); desiaty deň (DC 161; text 288); jedenásty deň (DC161; text 285) a dvanásty deň (DC 16; text 287). Poznámka všetky uvedené body a texty sú z knižočky Duchovných cvičení sv. Ignáca.
Sv. Ignác pod prvou časťou rozumie prvé tri dni a pod druhou časťou zvyšných deväť dní. Naznačuje to v poznámke 162.
Exercitant a „Voľba“
Prvé tri dni, alebo tzv. prvá časť je veľmi dôležitá. Predpokladá sa, že exercitant sa intenzívne zaľúbi do osoby Ježiša Krista, k čomu vedú aj kontemplácie, do jeho chudoby a pokory. Ide najmä o kontemplácie: Vtelenie (DC 101); obetovanie v chráme a útek do Egypta (DC 132) a Ježiš v chráme – poslušnosť rodičom a služba Bohu (DC 134) Duša exercitanta musí „vychutnať“ vnútorné skryté tajomstvá Ježiša Krista. Ignác tu sústreďuje najviac citových situácií z celej svojej knihy DC. Exercitant musí mať túžbu poznať tieto skryté tajomstvá Krista. K tomu pomáhajú aj všetky opakovania a aplikácia zmyslov, o ktorých hovorí sv. Ignác a ktoré majú ten istý cieľ – priviesť exercitanta k čoraz väčšej a hlbšej úcte a zbožnosti k Pánovi.
Štvrtý deň (Druhého týždňa) má centrálne miesto (DC 136 – meditácia o Dvoch zástavách) v celku Duchovných cvičení sv. Ignáca. V tejto meditácii sa začína bezprostredná príprava na „Voľbu“, ktorej cieľom je predovšetkým vidieť v akom stave Boh chce, aby sme mu slúžili, či v stave „zachovávania prikázaní – poslušnosť rodičom“ alebo v stave „evanjeliovej dokonalosti“ – venovať sa výlučne službe svojho Nebeského Otca (DC 135).
Sv. Ignác teda vidí ako model Ježiša Krista pre všetky stavy. V Gaudium et spes čítame: „Dary Ducha sú rozličné. Jedných volá, aby vydávali nepochybné svedectvo túžbou po nebeskom príbytku a udržovali ju živú v ľudskom pokolení, kým druhých povoláva, aby sa zasvätili pozemskej službe ľudí a touto svojou činnosťou pripravovali materiálnu postať nebeského kráľovstva. Ale všetkých privádza k slobode, aby premáhajúc sebalásku a zapojac všetky pozemské energie do života človeka, zamerali sa na budúce veci, keď sa samo ľudstvo stane ľúbeznou obetou Bohu.“ (GS 38 alebo Lumen gentium (LG) 30, 39). Teda je veľmi dôležité vnímať bod 135 – úvod k úvahe o stavoch a potom robiť „Voľbu“.
Predpokladom dobrej „Voľby“ je sloboda. Sv. Ignác ju garantizuje prostredníctvom troch cvičení, ktoré ponúka vo svojich Duchovných cvičeniach. Ich cieľom je, aby exercitant presondoval svoje dispozície: rozjímania – „O dvoch zástavách“ (DC 136); „o troch kategóriách ľudí“ (DC 149-157) a „o troch spôsoboch poníženosti“ (DC 165-167). Tieto tri rozjímania majú poslúžiť k vnútornej transformácii exercitanta, aby sa dosiahla dokonalosť ktoréhokoľvek stavu, aby sa rozpoznala taktika Krista a Satana, aby sa zabránilo klamom zlého, a aby jasne bolo vidieť cestu, ktorú ponúka Kristus pre exercitanta.
Páter Casanovas (španielsky jezuita) potvrdzuje, že rozjímanie „O dvoch zástavách a o troch spôsoboch poníženosti“ sú akoby „matkou každej Voľby“, ako ich „Princíp a Fundament“. Cez tieto rozjímania sa môžu vidieť, či rozpoznať úmysly Krista, nášho Pána, ale i tom ako sa musíme disponovať, či pripraviť na to, aby sme dosiahli dokonalosť v akomkoľvek stave alebo živote, ktorý nám dá vyvoliť Boh, náš Pán. (DC 135)
Preto sv. Ignác žiada exercitanta, aby robil opakovanie tohto dôležitého rozjímania v jednom dni (DC 148). Direktóriá sa tiež dostatočne venujú rozjímaniu „o dvoch zástavách“ a „Voľbe“ a potvrdzujú, že vo všeobecnosti sa toto rozjímanie robí počas jedného celého dňa. (Direktórium 10:68.113-115; 17:102; 23:98.107; 31:90) Sv. Ignác pripomína, že ak exercitant robí dobre tento štvrtý deň, bude dobrá aj „Voľba“. Totiž bez vnímania jasných kritérií a úmyslu Ježiša Krista, môže neskôr prísť ťažkosti, osobitne v hodine konkrétneho vstupu do „Voľby“. Jasným cieľom je teda objaviť úmysel Krista, nášho Pána, ktorý nás vždy rešpektuje a byť pripravený rešpektovať jeho úmysel, nech by bol akýkoľvek, až potom je dôležité uvažovať o tom, k akému stavu je exercitant volaný.
Cvičenie „o dvoch zástavách“ pripravuje teda bezprostredne na voľbu: „Pre prvú hodinu cvičenie o Dvoch zástavách spolu s preambulou na uvažovanie o rôznych životných stavoch, čo postupne pomôže exercitantovi pripraviť svoju myseľ na voľbu. Pre druhú a tretiu hodinu opakovanie cvičenia Dvoch zástavách.“ (Direktórium 17:102) „Disponovanie exercitanta pre voľbu. – Aby duša bola disponovaná pre voľbu, dáva sa potom meditácia o dvoch zástavách a potom v ten istý deň o troch druhoch ľudí. Účelom týchto meditácií je, aby sa exercitant vyskúšal a poznal svoj vzťah k svetským veciam. A keď zistí, že patrí do prvého alebo druhého druhu, nech sa usiluje dostať sa do tretieho.“ (Direktórium 43:210 ) Potom Ignác navrhuje rozjímanie „o troch kategóriách ľudí“ (DC 149-157), aby si exercitanta uvedomil usporiadanie alebo stav svojej vôle. Toto rozjímanie predstavuje krok afektivity alebo lásky rozpoznanej v množstve peňazí (príklad Ignáca), neusporiadanej, pretože sa nedosiahol čistý úmysel náležitý pre lásku k Bohu.
Taktiež o tom hovoria Direktóriá: „Večer piateho dňa, keď sa exercitátor spýtal, čo exercitant robil počas dňa, mal by sa snažiť zistiť, či jeho postoj je taký, že je pripravený vykonať voľbu. Táto pripravenosť spočíva v tom, že svoju vôľu vloží do Božích rúk, pokiaľ ide o zachovávanie cesty prikázaní alebo cesty rád a bude to v akejsi rovnováhe alebo skôr, keď bude viac inklinovať k radám, mal by zistiť, čo je to Božia vola. Ale ak je zrejmé, že viac inklinuje k prikázaniam a odťahuje sa od cesty rád, potom nie je správne pripravený a nie je nádej, že vykoná dobrú voľbu. Jeho postoj averzia voči dokonalejšej ceste a jeho sklon k menej dokonalej ceste prinúti jeho rozum, aby si vymyslel príčiny v súlade so svojím sklonom. Takíto ľudia by nemali vstúpiť do troch dôb voľby. Ale môžu dostať cvičenie šiesteho dňa, ktoré vykonajú na ďalší deň a môžeme im vysvetliť (ústne, nie diktovať) úvody k vykonaniu voľby životného stavu (169) a o látkach, o ktorých by sa mala vykonať táto voľba (170nn.). Mali by sme im povedať, aby opakovali meditácie o Troch druhoch ľudí a Troch spôsoboch pokory a snažiť sa pripraviť tak, že budú prosiť Boha o to, aby sa mu odovzdali. Majú prosiť (ako sme povedali) o to, že ak je to rovnako alebo viac milé Bohu, aby ich naklonil k túžbe po zvolení cesty rád a nie cesty prikázaní.“ (Direktórium 20:78 )
„Cieľom meditácie o Troch druhoch ľudí je preskúmať a uznať našu vlastnú menšiu alebo väčšiu primknutosť k svetským záležitostiam, takže keď to odstránime, budeme pripravení zanechať alebo podržať si tieto veci podľa nášho úsudku, či už vďaka Božej inšpirácii alebo podľa rozsudku rozumu, čo bude viac viesť k Božej službe.” (Direktórium 23:71)
A znova oficiálne Direktórium: „Disponovanie exercitanta pre voľbu. – Aby duša bola disponovaná pre voľbu, dáva sa potom meditácia o dvoch zástavách a potom v ten istý deň o troch druhoch ľudí. Účelom týchto meditácií je, aby sa exercitant vyskúšal a poznal svoj vzťah k svetským veciam. A keď zistí, že patrí do prvého alebo druhého druhu, nech sa usiluje dostať sa do tretieho.“ (Direktórium 43:210 ) (pokračovanie)
(spracované podľa Alfredo Sampaio SJ, Los tiempos de elección en los Directorios de ejercicios, s. 57-59)