Prítomnosť Boha a čistota úmyslu (DC 46)
Prípravná modlitba je prosiť o milosť od Boha, nášho Pána, aby všetky moje úmysly, činy a skutky smerovali čisto na službu a chválu jeho božskej Velebnosti. (DC 46)
V podstate ide o zhrnutie základných právd do modlitby, ktoré sv. Ignác vložil do Princípu a Fundamentu. (por. DC 23) Túto modlitbu charakterizuje práve téma a cieľ cvičenia: ponúknuť úplne celkom svoje chcenie (úmysly) a úplne celkom svoje postupovanie, či konanie, všetky svoje aktivity, jednoducho, aby všetko bolo usporiadané k službe a chvále Boha.
Je to jediná časť, ktorá sa opakuje identicky vo všetkých cvičeniach, pretože Princíp a Fundament je riadna norma pre všetkých a každého jedného skutku života. Zároveň táto časť hovorí o prítomnosti Boha. O podobnej prítomnosti Boha hovorí Ignác aj v bode 75 a 235 DC. Táto prítomnosť Boha sa musí prežívať počas každej modlitby. Istý autor hovorí: „Iná vec, ktorá pomáha k tomu, aby modlitba bola dobrá, aby dobre prebiehala, je uvažovanie o prítomnosti Boha v každej meditácii.“
O čistote úmyslu sv. Ignác hovorí najmä vo svojich listoch. Nalieha na to, aby sa hľadal iba Boh a jeho sláva vo všetkých veciach. Nalieha na to, aby sa iba Bohu ponúklo celé naše bytie, všetko naše vlastníctvo a konanie. Nalieha na to, aby sa vyberali povolania a služby vo svetle väčšej Božej slávy. Pátrovi Antoniovi Brandaovi sv. Ignác napísal: „…môžu sa cvičiť v hľadaní prítomnosti nášho Pána vo všetkých veciach… a na druhej strane, mohli by sa cvičiť v tom, aby ponúkli nášmu Pánovi veľa krát svoje štúdiá a práce…“
Podobne v Konštitúciách povzbudzuje a nabáda: „Všetci nech sa snažia mať správny úmysel nielen všeobecne čo do životného stavu, ale aj pokiaľ ide o všetky jeho jednotlivé veci. Pritom nech vždy hľadia verne slúžiť a páčiť sa Božej dobrote pre ňu samu a pre lásku a vzácne dobrodenia, ktorými nás vopred obdarila, a nie zo strachu pred trestom alebo z nádeje na odmenu, hoci aj tieto pohnútky sa majú využiť. často ich treba upozorňovať, aby vo všetkom hľadali Boha, a pokiaľ možno zbavili sa lásky k tvorom a venovali celú náklonnosť ich Stvoriteľovi, jeho milovali vo všetkých tvoroch a všetky v ňom podľa jeho najsvätejšej a božskej vôle.“ (Konštitúcie 288)
O čistom úmysle sv. Ignác hovorí aj v iných častiach Konštitúcií: 180; 340 – „Veď štúdium konané s čistým úmyslom na Božiu službu vyžaduje si svojím spôsobom celého človeka, a nie je menej, ba väčšmi milé Bohu, nášmu Pánovi, ako venovať sa cez štúdiá tamtým veciam.“; 360 – „Aby školastici čo najlepšie napredovali v odbornom vzdelávaní, nech sa predovšetkým usilujú chrániť si duševnú bezúhonnosť a v štúdiách mať správny úmysel. V štúdiu nemajú hľadať nič iné ako oslavu Boha a duchovné dobro ľudí. A nech v modlitbách často prosia o milosť tak napredovať v učení, aby dosiahli tento cieľ.“; 361; 486; 547 a 618.
Páter Everardo Mercuriano SJ, štvrtý generál Spoločnosti Ježišovej najskôr píše vo svojom Direktóriu o rôznych spôsoboch prítomnosti Boha a o prostriedkoch obnoviť túto prítomnosť v živote: „Mal by vždy zachovávať Božiu prítomnosť jedným z nasledujúcich spôsobov. Môžeme mať pred očami Kristovu najposvätnejšiu ľudskú prirodzenosť, ako keby videl pred sebou Krista vždy na kríži alebo inak keď si predstaví tajomstvo, o ktorom meditoval ráno. Môže nosiť podobu alebo obraz ukrižovaného Krista vo svojom srdci a hľadieť naň tam alebo môže nosiť obraz Preblahoslavenej Panny s Kristom v náručí. Alebo ho môže vidieť v nebi po Otcovej pravici, kde sedí a hľadí na nás alebo v nebi, kde vládne nad všetkým alebo na každom mieste, aj tam, kde sme, ako všetko tvorí, zachováva a vládne. Alebo si ho môžeme predstaviť v nás, v podstate našej duše, kde jej dáva podstatu, život a bytie, atd. Alebo akýkoľvek iný spôsob nazerania, ktorý je najlepší.“ (Direktórium 18:107)
„Keď to robí, mal by často používať strelné modlitby aspoň pred všetkými dôležitejšími činnosťami alebo počas nich a po nich. Napríklad môže vzdávať vďaky, prosiť o milosť a pomoc v činnosti, obetovať Bohu to, čo robí, chváliť Boa, modliť sa za seba a za blížneho, atď. Ak je rehoľníkom, môže denne obnovovať svoje sľuby, keď ide na prijímanie alebo počuje omšu.“ (Direktórium 18:108 )
Nakoniec hovorí aj o čistote úmyslu: „Mal by aplikovať na všetky svoje činnosti prax posledného cieľa, konať všetko pre Boha a jeho slávu a pre žiadny iný motív. Ráno by sa mal rozhodnúť, že to urobí a opäť niekoľkokrát počas dňa a mal by to vykonávať neustále alebo takmer neustále – hľadieť na Boha s intelektuálnym nazeraním alebo kontemplovať o ňom s intelektuálnym uvažovaním alebo spomínať si často naňho vo svojej pamäti – alebo ešte dokonalejšie, rozhodnúť sa, že vždy bude robiť to najlepšie, čo môže na každom mieste a čase na väčšiu Božiu slávu podľa slov sv. Pavla: „Či jete alebo pijete alebo čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10, 31). A mal by takto konať vždy alebo sa aspoň o to snažiť podľa svojich najlepších schopností.“ (Direktórium 18:109)
„Všimnite si: musíme urobiť všetko pre Boha, principiálne pre neho samého, čiže z čistej lásky ako aj pre úžitok, ktorý sme dostali, čiže z vďačnosti – a skôr na základe týchto motívov než zo strachu pred peklom alebo v nádeji na večnú slávu, hoci by sme si niekedy mali pomôcť aj týmito motívmi.“ (Direktórium 18:110)
(spracované podľa Darío López Tejada SJ: Los ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola.Comentario y texos afines, s.242-246)