Tri spôsoby modlitby (DC 2381) – ich miesto v DC
Tri spôsoby modlitby, vložené po „Štvrtom týždni“ a po „Kontemplácii na dosiahnutie lásky“, sú dodatkom celých Duchovných cvičení. „Prvý spôsob modlitby“ (DC 238-247) sa zdá oddelený od spôsobu všeobecného spytovania svedomia (DC 43), napriek jeho veľkej blízkosti, či podobnosti. Tento dokument môže byť vysvetlený neskoršie v poslednom dni „Prvého týždňa“, počas jednej hodiny. Ale je určený hlavne, aby bol cvičený po Duchovných cvičeniach a ako ideálny prostriedok vytrvalosti a pevnosti pre všetkých.
„Druhý a tretí spôsob modlitby“ (DC 249-260) môže byť praktizovaný každou osobou, ktorá má dobrú vôľu, a v ktoromkoľvek čase, dokonca bez toho, aby robila Duchovné cvičenia. Tieto dva spôsoby majú najúplnejší zmysel po „Štvrtom týždni“, keď bez prekážok Boh môže vliať do duše slobodne svoju lásku a hojné spoločenstvo, a exercitant môže vyjadriť svoju lásku k Bohu s jednoduchými slovami.
Vysvetlenie a cvičenie týchto posledných spôsobov modlitby nemusia chýbať v Duchovných cvičenia, a najmä sa môžu ponúknuť jednoduchým ľudom. Sú špeciálne odporúčané pre tých, ktorí praktizujú malé Duchovné cvičenia alebo Duchovné cvičenia „Prvého týždňa“ (por. Direktórium 5:1,7,11,16,18,31; 6:4; 17:9; 26:71; 32:6; 43:19, 256.), ale aj iní by sa v nich mohli cvičiť.
Týmto spôsobom modlitby sa môže určiť niekoľko dní v „Štvrtom týždni“ – „Avšak ak je to lepšie, môžeme oddeliť tajomstvá Vzkriesenia od cvičenia na vzbudenie lásky, potom tajomstvá až po Nanebovstúpenie a Turíce možno dokončiť za jeden alebo dva dni a potom toto cvičenie, ktoré sa vykonáva počas hodín celého tretieho a štvrtého dňa – uistíme sa, že niektoré dni Štvrtého týždňa necháme pre Metódy modlitby“ (Direktórium 20:102). Obsažnejšie o tom hovorí Druhé direktórium pátra Diega Miróa:
„(129) Po obede na siedmy deň pre popoludnie by mal dostať Prvú metódu modlitby. Mal by ju opakovať v hodine pred večerou. Po večeri by mal dostať Druhú metódu pre nasledujúcu polnoc a mal by ju opakovať dvakrát: na svitaní a tiež v hodine pred obedom.
(130) Po obede na ôsmy deň by mal dostať Tretiu metódu modlitby pre popoludnie. Pred večerou by ju mal opakovať. Po večeri podľa typu človeka môže dostať odporúčania pre tých, ktorí končia Cvičenia, ako je uvedené v záverečnej kapitole tohto direktória.
(131) Sú to tri konkrétne metódy modlitby. Nevylučujú iné modlitby, ktoré učí Duch Svätý a ktoré zvyknú dávať ľudia s duchovnými skúsenosťami alebo ktoré akýkoľvek jednotlivec považuje za hodnotné pre seba. Ale medzi ostatnými modlitbami tieto tri – podľa rôznorodosti a dispozícií modliacich sa ľudí – sú užitočné. Sú to spôsoby, ktorými s modlitbou môžeme prejsť Božie prikázania ako aj sväté modlitby a žalmy.
(132) V Prvej metóde modlitby sa hovorí: „Pre prvý spôsob modlitby je pri prvom prikázaní vhodné uvažovať a rozmýšľať za dobu troch Otčenášov“ (DC 241). To máme chápať v súlade so štvrtým Dodatkom (DC 76), ktorý hovorí, že keď nájdem to, čo chcem, zostanem dokiaľ sa neuspokojím, bez toho, že by som sa úzkostlivo usiloval postúpiť ďalej, ako je tiež uvedené v druhom pravidle pre Druhú metódu modlitby (DC 254).
(133) V Druhej a Tretej metóde modlitby si všimnite, že namiesto jedného slova môžeme vziať celú vetu podľa zbožnosti človeka, napríklad: „Otče,“ „Otče náš,“ „ktorý si na nebesiach,“ „posväť sa meno tvoje.“ Podobne aj u iných slov alebo prosieb Pánovej modlitby alebo iných modlitieb.
V Tretej metóde modlitby by sme si mali všimnúť dve veci. Jedna vec spočíva v tom, že interval dýchania dáva človekovi, ktorý sa modlí, čas, aby jeho myseľ hlbšie prenikla do pravdy vyjadrenej v slovách alebo vetách, aby sa jeho city silnejšie pohli k tomu, čo pochopil. Druhá vec spočíva v tom, že interval dýchania by sme nemali brať prísne, aby sme nedovolili človekovi zastaviť sa trochu dlhšie než je dĺžka dychu – zvlášť keďže niektorí ľudia dýchajú rýchlejšie než iní. Ale mali by sme premýšľať o týchto slovách alebo vetách zhruba počas dĺžky jedného dychu. Ak človek chce pochopiť alebo nechať sa hlbšie pohnúť a premýšľať o slove dlhšie, môže samozrejme postupovať podľa svojej zbožnosti a urobiť tak, ale vtedy sa jeho modlitba bude približovať skôr Druhej metóde modlitby než Tretej.
(134) Tretia metóda modlitba je vtedy, keď uvažujeme o každom slove modlitby len po dobu jedného nádychu a výdychu. Ale ak zbožnosť človeka ho pobáda, aby premýšľal o slovách dlhšie, môže to samozrejme urobiť, ale potom to bude skôr Druhá metóda než Tretia.“ (Direktórium 23:129-134)
Samozrejme, že sa môžu cvičiť aj predtým. Predovšetkým však „Tri spôsoby modlitby“ patria do Štvrtého týždňa“, ako je uvedené v Poznámke 4. (Direktórium 25:5) V časoch sv. Ignáca sa im venovalo jeden až dva dni.
Direktórium pátra Juana Alfonsa de Polanco vysvetľuje aj takýmto spôsobom význam „Troch spôsobov modlitby“:
„(103) Kapitola 11: Poznámky o Metódach modlitby.
(104) Prvá metóda je vhodná zvlášť pre jednoduchých ľudí – tých, ktorí sa menej zaoberajú hlbokou meditáciou o prikázaniach, hlavných hriechoch, silách duše a zmyslov a viac praktickým životom: ako sa správali doteraz a chcú sa správne správať v budúcnosti ohľadom týchto záležitostí, aby prosili o odpustenie za svoje priestupky a o milosť, aby konali to, čo majú. Táto modlitba je na polceste medzi ústnou a duševnou, má charakteristiky obidvoch, ale skôr sa prikláňa k duševnej.
Hovorí sa, že každé prikázanie alebo hriech by sme mali preberať počas doby troch Otčenášov, keď sa normálne recituje. Ale ak človek nájde potešenie v danom bode alebo si myslí, že by bolo dobré venovať tomu viac času, nič tomu nebráni. A ak nemôže prejsť všetky prikázania alebo hriechy za hodinu (alebo akýkoľvek čas, ktorý je určený pre túto modlitbu), môže prestať kdekoľvek pred koncom predpísaného obdobia a uzavrie rozhovorom s Bohom. V ďalšom období môže pokračovať tam, kde prestal.
(105) Ale keď túto prvú Metódu modlitby dávame človekovi, ktorého zmysly sú skúsenejšie a je pripravenejší pre hlbšiu meditáciu o týchto témach, môžeme mu dať tento postup pre prikázania. Po treťom Dodatku a prípravnej modlitbe, ktorá sa tu uvádza ( DC 239–240) by mal najprv uvažovať o tom, aké sväté a dobré je prikázanie samo osebe; po druhé, o tom, aké je užitočné zachovávať ho a po tretie, o tom, ako ho zachovával doteraz. Potom nasleduje rozhovor, ľútosť nad slabým zachovávaním a prosba o odpustenie, rozhodnutie dodržiavať prikázanie v budúcnosti a prosba o milosť, aby to vykonal. Ak sa hodina ešte neskončila, môže prejsť k ďalšiemu prikázaniu podľa toho istého postupu. Keď uplynie stanovený čas, mal by prestať a pokračovať so zostávajúcimi bodmi v ďalšom období. Ak v danom bode vidí, že nezhrešil, môže prejsť rýchlo k ďalšiemu, zvlášť cez tretí krok a v rozhovore by mal poďakovať Bohu, rozhodnúť sa vyhýbať tomu hriechu v budúcnosti a prosiť o milosť, aby to vykonal.
Keď prejde k hlavným hriechom, mal by vykonať primerané zmeny, ale postupovať rovnako. Teda v prvom bode bude meditovať o tom, aký zlý je hriech pýchy a ako správne je zakázaný. V druhom bode bude uvažovať, aké škodlivé je nevyhýbať sa tomuto hriechu a v treťom bode bude uvažovať, ako dobre sa vyhýbal tomuto hriechu doteraz. Potom sa pomodlí. Mal by prejsť k ďalším hriechom a viac sa zaoberať tým bodom, kde má podľa svojho názoru väčšie potreby.
Pre sily duše a zmyslov, po prípravnej modlitbe prvým bodom bude uvažovanie o tom, aké vzácne a cenné sú sily rozumu. V druhom bode budeme uvažovať o cieli, pre ktorý sme tieto sily dostali a o tom, ako ich Kristus alebo Panna Mária používali. V treťom bode budeme uvažovať o tom, ako sme sami používali náš rozum, budeme oplakávať zneužívanie rozumu a rozhodneme sa napraviť a napodobňovať príklad, ktorý sme prijali za svoj vzor. Potom nasleduje rozhovor, prosba o odpustenie hriechov a milosť, aby sme dobre používali tento dar Boží v budúcnosti. To isté by sme mali urobiť s ďalšími silami a zmyslami. Tento proces môže zahŕňať aj silu reči a dokonca aj pohybu (gestá a chôdza) nakoľko sa týkajú skromnosti a vzdelania.
(106) Pokiaľ ide o druhú Metódu modlitby môžeme urobiť dve poznámky. Po prvé, keď jedno slovo neprináša myšlienku, o ktorej môžeme meditovať, môžeme si zobrať celú vetu, napríklad: „Ktorý si na nebesiach“ alebo „Posväť sa meno tvoje“ a iné prosby z Otčenáša. (Výraz „Otče“ a „Otče náš“ ponúkajú dostatok materiálu pre človeka, aby o tom uvažoval s modlitbou a zaoberal sa tým mysľou a srdcom.) Nielen tieto modlitby, ale aj mnohé žalmy ponúkajú vhodný materiál pre túto metódu modlitby. Druhá poznámka znie: keď exercitátor vidí, že exercitant vykonáva túto modlitbu úspešne, nemal by čakať, pokým prejde všetky modlitby, ale mal by ho poučiť, aby pokračovať v tejto Metóde neskôr. To platí aj pre prvú Metódu, ale pre väčšiu rôznorodosť postupov jednotlivé cvičenia možno venovať prikázaniam, hlavným hriechom, silám duše a zmyslov podľa toho, ako to čas dovoľuje. A potom keď exercitátor nepredkladá každú modlitbu zvlášť pre jednotlivé cvičenie, mal by ju aspoň diktovať, aby si exercitant primerane zapamätal formulu, ktorú bude používať.
(107) Len dve poznámky musíme urobiť o tretej Metóde modlitby. Po prvé, je to tiež metóda medzi ústnou a duševnou modlitbou s intervalmi medzi výdychmi, ktoré dávajú človekovi čas, aby hlbšie prenikol svojou mysľou do pravdy, ktorá je v týchto slovách modlitby a aby ho city pohli ku skutočnostiam, ktoré pochopil. Druhá poznámka hovorí, že intervaly dýchania nemáme chápať tak prísne, aby sme nemohli uvažovať o slove trochu dlhšie než je priestor na výdych (zvlášť u tých, ktorí dýchajú rýchlejšie). Ale mali by sme uvažovať o slovách približne tak dlho, koľko potrebujeme na nádych. Ak človek chce hlbšie preniknúť mysľou a srdcom, tým sa bude blížiť k druhej Metóde modlitby. Po jednom alebo dvoch pokusoch s touto Metódou modlitby, keď exercitátor vidí, ako sa exercitantovi darí a podal mu ďalšie poučenie, tento druh modlitby nemusíme predlžovať. Exercitátor potom môže pobádať exercitanta, aby v budúcnosti používal tú Metódu modlitby, ktorá bola pre neho najužitočnejšia.
(108) Hoci tieto tri Metódy modlitby sa podávajú tu, nemali by sme si predstaviť, že ďalšie sa vylučujú – nielen tie, ktoré učí Duch Svätý, ale aj tie, ktoré predkladajú duchovne skúsení muži na základe svojej praxe a jasného učenia alebo tie, ktoré každý jednotlivec zo svojej skúsenosti našiel ako cenné pre svoj pokrok. Ale tieto tri sú vhodné – jedna viac než druhá podľa osobných rozdielov alebo podľa rôznych situácií toho istého človeka v rôznych časoch.“ (Direktórium 20:103-108)
(Pokračovanie)
(spracované podľa knihy Darío López Tejada SJ, Los ejercicios espirituales de san Ignacio de Loyola. Comentario y textos afines.)