Šiesta poznámka (DC 6)
1 Šiesta. Keď ten, kto dáva cvičenia, pozoruje, že v duši exercitanta sa nevzbudzujú duchovné hnutia, ako sú útechy alebo neútechy, ani ho nepoburujú rozliční duchovia, 2 musí sa ho veľmi vypytovať na cvičenia, či ich robí vo vyznačených časoch a ako; 3 podobne o dodatkoch, či ich zachováva s usilovnosťou, a nech vyžaduje od neho počet osobitne z každej z týchto vecí. 4 O úteche a neúteche sa hovorí v č. 313–327 a o dodatkoch v č. 73–90.* (DC 6)
Svätý Ignác je presvedčený o tom, že ak osoba je verná vykonávaniu DC, Boh jej dá pocítiť svoju prítomnosť, vôľu a súhlas cez prostriedok duchovnej útechy. Taktiež je Ignác presvedčený o tom, že nepriateľ naopak, bude ju napádať s pokušeniami, neútechou alebo falošnými útechami. Boh sa nechá nájsť tým, ktorí ho hľadajú úprimne. Vždy prejaví lásku a vernosť. A zase nepriateľ nemôže zostať nečinný pred týmto priblížením sa medzi Bohom a človekom. Tak teda, dobrý exercitant je poľom aktivít pôsobenia rozličných duchov. (DC 4, 17, 177, 316, 317) Ignác nemá teda strach z nevyprovokovanej vojny, ale z otvoreného odporu k milosti alebo skrytej pasivity.
Veľmi dôležitou súčasťou DC sú preto návštevy exercitanta a body dialógu medzi exercitantom a exercitátorom. V nich sa musí exercitátor pýtať exercitanta, s taktnosťou a láskou, na jednotlivé cvičenia modlitby (kedy a ako ich robí) a na desať dodatkov prispôsobených k jeho situácii. (DC 73-90, 130-131, 206, 229)
Samozrejme, že Ignác nekladie svoju dôveru alebo nespolieha sa na magickú účinnosť týchto praktík, ale na nekonečnú dobrotu a vernosť Boha, ktorý sa chce veľkodušne zdieľať so svojimi stvoreniami, a ktorý v skutočnosti sa dorozumieva, keď oni, podporené jeho milosťou, sa vhodne pripravujú. Preto v DC nalieha Ignác prosebnú modlitbu, smerujúcu k bezplatnej a milosrdnej láske Pána.
Návšteva sa musí robiť jeden krát do dňa, alebo príležitostne dva krát: „Po začiatku exercícií nech exercitátor svedomito navštevuje exercitanta vo vhodnom čase. Zdá sa, že je vhodná jedna návšteva za deň, iba keby sa vyskytla nejaká nutnosť, ako sa stáva v prvom týždni, pretože ide o niečo nového, alebo v druhom týždni pre ťažkosti s voľbou.“ (Direktórium 43:52
Ignác je však veľmi prispôsobivý, počet návštev sa môže zmenšiť alebo zväčšiť. V Direktóriu, ktoré nadiktoval otcovi Juanovi Alonsovi de Vitoria: „Zo svojej skúsenosti si myslím, že je najlepšie navštevovať exercitanta raz denne a nie častejšie, ak nevznikne nejaká konkrétna potreba. Avšak v prípade veľmi zrelých a ustálených osôb je v poriadku vynechať jednu návštevu, možno je to výhodnejšie, atď.“ (Direktórium 4:17)
V tzv. oficiálnom Direktóriu z roku 1599 sa píše o návšteve exercitátora u exercitanta takto: „U vážnych ľudí a dobre uvedených do ducha zbožnosti je niekedy užitočnejšie niektorý deň návštevu vynechať. Ktorý čas sa lepšie hodí pre návštevu, nech uzná sám na základe prirodzeného poriadku. Najvhodnejšia sa zdá doba ranná, pretože duša je viac disponovaná veci vnímať a do nich vnikať. Nutnejšie však to býva večer, pretože práve vtedy pribúdajú pokušenia a neútechy; duša je menej schopná uvažovať, a preto občas upadá do akejsi mrzutosti a viac je vystavená pokušeniam.“ (Direktórium 43: 53)
Vo všeobecnosti, návšteva musí trvať krátky čas: „Ak exercitant odpovie uspokojivo, exercitátor by s ním nemal ostávať dlho alebo mu klásť mnohé iné otázky. Ak exercitant nenájde to, čo sa hľadá, potom by ste sa ho mali starostlivo spýtať na jeho nepokoj a na Dodatky.“ (Direktórium 3:7) alebo „Ak sú exercitantove odpovede uspokojivé, exercitátor by u neho nemal byť dlho alebo by mu nemal hovoriť viac o myšlienkach meditácií, ako je uvedené v Poznámke 2, ak nepotrebuje poučenie. Mal by umožniť Stvoriteľovi a stvoreniu, aby sa zaoberali sami sebou bez prostredníka, ako je uvedené v Poznámke 15. Ale ak exercitant nenachádza to, čo hľadá, exercitátor by sa mal pýtať, ako vykonáva cvičenia a Dodatky, ako je uvedené v Poznámke 6.“ (Direktórium 23:19)
Exercitátor musí požadovať informácie o týchto bodoch: DC 17 a tiež ako hovorí ďalšie Direktórium:
„Každý deň by sme mali žiadať správu o postupovaní v látkach alebo niektorých z nich:
1. Ako sa mu darí v modlitbe.
2. Ako mu to ide so spomínaním a pozornosťou.
3. Otázky, ktoré mu napadnú a ktoré má.
4. Veci, ktoré mu prekážajú v pokroku.
5. Čo mu náš Pán hovorí.
6. Pokušenia, keďže je to čas, keď ich zakúša viac než kedykoľvek predtým.
7. Ako sa mu darí v súvislosti s poznaním jeho uplynulého života.
8. Ako sa mu darí v súvislosti s nenávisťou príčiny takého zla pre neho, čiže s nenávisťou voči hriechu a sebe samému ako príčiny hriechu.
9. Ako sa mu darí v súvislosti s túžbou zadosťučiniť svojmu Bohu za urážky, ktoré spáchal voči jeho Majestátu.
10. Ako sa mu darí v súvislosti s indiferentnosťou a zanechaním seba samého, keď sa kladie do Božích rúk, aby Pán mohol použiť jeho a jeho záležitosti ako je najlepšie pre Božiu slávu a česť a dobro jeho duše.
11. Čo mu najviac prekáža v indiferentnosti, snažiac sa dostať to z neho v podrobnostiach, aby sme mu pomohli zbaviť sa toho: či už je to pocta, bohatstvo, postavenie, osobná pripútanosť. Je to veľmi dôležité, aby sme vedeli ako mu pomôcť v tejto záležitosti.
Ako by bolo dobré, aby sa ten, ktorý bude dávať Cvičenia, pripravil, aby Pán mohol konať skrze neho a aby ho urobil vhodným nástrojom.“ (Direktórium 10:42)
Ďalej, či exercitant vie, aké ovocie musí dosiahnuť (napríklad: ľútosť v cvičení o hriechu – Direktórium 3:6); čo robí, aby to dosiahol („Exercitátor by mal navštevovať exercitanta vo vhodnom čase, mal by poprosiť exercitanta, aby mu porozprával o cvičeniach, ktoré vykonal od ostatnej návštevy pomocou svojho meditovania a Dodatkov a mal by sledovať osvietenie exercitantovho chápania a pohyby jeho citov. Ak exercitant postupuje pekne, exercitátor mu môže dať schválenie. Ak nie, môže sa spýtať, či starostlivo vykonáva cvičenia a Dodatky. Ak je exercitantovo chápanie také slabé alebo duchovne neskúsené, že nemôže nájsť látku pre meditáciu, exercitant mu môže dať na začiatok pár myšlienok, s ktorými bude pracovať. Na druhej strane ak exercitant príliš zdôrazňuje rozum a necvičí svoje city, exercitátor ho môže poučiť, aby postupoval s rozumom i citom a ak sa príliš nakláňa na jednu stranu, môže ho narovnať. Zvlášť u inteligentných a vzdelaných môže anticipovať otázky tým, že vysvetlí príčiny pre niektoré vecí, ktoré hovorí, zvlášť keď predkladá veci, ktoré môžu byť pre exercitanta nové. Ak je exercitant vlažný pri vykonávaní cvičení a Dodatkov, exercitátor ho môže povzbudiť. Ak sa príliš usilovne snaží, exercitátor ho môže obmedziť. Ak je v neúteche, exercitátor ho môže utešiť. Ak ho zaplavujú útechy, exercitátor ich môže preosiať. Ak ho rozrušujú pokušenia alebo rôzni duchovia, exercitátor by sa mal pýtať, aby rozlíšil duchov a použije pritom pravidlá pre Prvý týždeň u niektorých osôb a u iných použije pravidlá pre Druhý týždeň podľa Poznámky 9 a 10.“ – Direktórium 20:35); či zažil útechy alebo neútechy predovšetkým v cvičeniach modlitby („Ten, kto dáva Cvičenia, by sa ho mal vždy pýtať na útechu alebo neútechu a na to, čo prežil v cvičení alebo v cvičeniach, ktoré urobil odvtedy, odkedy s ním naposledy hovoril.“ – Direktórium 1:5, porov. D 3:6-8; 10:76-81; 20:55; 43:55-62) Ak spozoruje alebo si všimne, že odpovede nie sú dostatočné, musí jemne a citlivo nástojiť na odpovediach o úteche alebo neúteche a na Dodatkoch – (Direktórium 3:7; 23:19 – sú spomenú už v texte.)