„Prvé pravidlo. Osobám, ktoré kráčajú z jedného ťažkého hriechu do druhého, nepriateľ zvyčajne predkladá zdanlivé rozkoše podnecujúc ich, aby si predstavovali zmyselné radosti a rozkoše, aby lepši vydržali a rástli vo svojich nerestiach a hriechoch. V tých istých osobách však dobrý duch pôsobí opak: znepokojuje ich a spôsobuje im mravným súdom rozumu hryzenie svedomia.“ (DC 314)
Akí sú to ľudia zmýšľajúci telesne?
Sv. Ignác má pred očami človeka, ktorý už začal proces svojho obrátenia, ale v tej chvíli je ešte doslova znehybnený svojou vlažnosťou a nedbalosťou v duchovnom živote. Necháva sa ešte niesť vlastnými sklonmi ku siedmym hlavným hriechom.
V poznámkach pre lepšie porozumenie duchovný cvičení vysvetľuje túto skutočnosť Ignác takto: „Treba upozorniť, že keď si exercitant robí cvičenia prvého týždňa a je neskúsený v duchovných veciach, a keď je hrubo a otvorene pokúšaný, ak napr. má ťažkosti kráčať dopredu v službe Boha, nášho Pána, ako sú útrapy, zahanbenie a strach o svetskú česť, atď., ten, kto dáva cvičenia, nemá mu vysvetľovať pravidlá o rozoznávaní rozličných duchov z druhého týždňa, lebo nakoľko by mu pomáhali pravidlá prvého týždňa, natoľko by mu uškodili pravidlá druhého týždňa, pretože ide o jemnejšiu a vyššiu látku, než aby jej mohol porozumie.“ (DC 9)
Pôsobenie nepriateľa (zlého ducha)
Najčastejšie pôsobenie nepriateľa u takýchto osôb pozostáva alebo sa skladá z toho, že podporuje jeho hlad po zmyslovom pôžitku, či rozkoši. Toto nepriateľ realizuje prostredníctvom obrazotvornosti, predstavivosti, či fantázie: zapĺňa jeho fantáziu vzrušujúcimi obrazmi, tak aby vyvolávali hriešne želania a túžby. A to všetko preto, aby ich potom neskoršie podrazil a potopil viac a viac v ich zlozvykoch, pokušeniach, nerestiach, chybách či vášňach prítomných alebo minulých. Ak je pravda, že tieto príjemné pokušenia sú bežnými reťazami, s ktorými nepriateľ upevňuje svojich otrokov, v iných príležitostiach sa teší z rozbitia a potopenia svojich obetí zatrpknutosťou, terormi a zúfalstvom.
Pôsobenie dobrého ducha
Pozostáva v tomto prípade najčastejšie z narúšania falošného pokoja cez hlas svedomia. Výčitky dobrého ducha alebo tzv. Božie dohováranie, prichádzajú v atmosfére pokornej dôvery a vyvolávajú pokojnú až miernu bolesť, spojenú s mnohými milosťami. Ak sa im človek podrobí, prinesú ovocie pravého pokoja. Niekedy dobrý duch navštevuje milosrdne tieto osoby s útechou: so svetlom a dobrými pocitmi, ktoré osvetľujú, povzbudzujú a posilňujú, aby táto osoba prekonala alebo prelomila hriech a nedokonalosti.
Príklad sv. Ignáca
„Bol v tom však istý rozdiel: keď som myslieval na svetácke veci, pociťoval som síce veľkú útechu, ale keď som ich pre únavu zanechal, cítil som sa suchý a nespokojný. No keď som myslel na to, ako pôjdem bosý do Jeruzalema a budem jedávať iba zeleninu a konať všetky prísnosti, ktoré robievali svätí, vtedy nielen že som pociťoval útechu, keď som bol pohrúžený do tých myšlienok, ale aj potom, keď som ich zanechal, ostával som spokojný a veselý. Vtedy som si to však nevšímal, ani som sa nezastavoval, aby som uvažoval o tomto rozdiele, kým sa mi raz neotvorili trošku oči a nezačal som sa diviť tomuto rozdielu a premýšľať o ňom. Z vlastnej skúsenosti som totiž vedel, že z prvých myšlienok som bol smutný, z druhých zasa veselý. Takto postupne som začal rozpoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali: ducha diablovho a ducha Božieho.“ (Autobiografia 8)
(pokračovanie)