Dnes sa veľa hovorí o zmysle života. Najmä mladí ľudia si kladú otázky o svojej existencii: Prečo sme na svete? Čo je to život? Aký bude jeho koniec? Čo po smrti? Ako je to vôbec s tajomstvom smrti? Prečo ma Boh povolal do života?
Ak chceme nájsť odpoveď na tieto otázky, musíme siahnuť hlboko do našej histórie a vyhľadať stránky Svätého Písma, kde sa o tejto skutočnosti hovorí:
Gn 1, 1n – Otec povoláva do života – kniha Genezis 1, 1n – existencia každého človeka je plodom tvorivej Otcovej lásky, jeho plodného Slova ….A Boh povedal ….. a stalo sa….Ukazuje sa tu úžasná sila Božieho slove, ktoré tvorí nový život a povoláva do života. Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby (Gn 1, 26) – slávnostná reč Boha, ktorý povoláva človeka do života a ukazuje človeka hneď v jeho plnej dôstojnosti. U iných stvorení to Boh neurobil takýmto slávnostným spôsobom. Ak chceme hovoriť o povolaní do manželstva, kňazstva, či rehoľného života, ktoré je niekde na vrchu pyramídy, musíme sa zahľadieť na úplný začiatok, kde tajomstvo života a povolanie do života vzniká. Nie je náhoda, že človek vznikol, ale je to prejav hlbokej lásky Boha a jeho Slova, ktoré je plné lásky. Láska dáva zmysel životu a k nej sme aj povolaní. Od samého začiatku.
Láska a život je obsahom aj evanjelia, ktoré nám Ježiš priniesol vo svojom posolstve. Evanjelium je radostná zvesť o živote – už na úsvite spásy sa správa o narodení Dieťaťa ohlasovala ako radostná zvesť: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 – 11). Narodenie Krista nám odhaľuje zmysel každého ľudského narodenia. Ježiš hneď na začiatku svojho poslania hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10).
Povolanie do života je teda prvým volaním pre človeka.
Človek, každý z nás, je povolaný k plnosti života, ktorý presahuje rozmery jeho ľudskej existencie, pretože spočíva v účasti na samom živote Boha.
Vznešenosť tohto nadprirodzeného povolania ukazuje veľkosť a nesmiernu hodnotu ľudského života aj v jeho pozemskej fáze.
V súčasnosti vidíme nové ohrozenia ľudského života, daru, ktorý nám dal Boh. Pápež Ján Pavol II: Všetko, čo je proti samému životu, ako vražda každého druhu, genocída, potrat, eutanázia, ako aj samovražda; všetko, čo porušuje celistvosť ľudskej osoby ako okypťovanie, fyzické alebo duševné trýznenie, snaha znásilniť človeka v jeho vnútri; všetko čo uráža ľudskú dôstojnosť – zlé životné podmienky, deportácie, otroctvo, prostitúcia, obchod so ženami, potupné pracovné podmienky; všetko, čo ničí civilizáciu treba rozhodne odmietnuť a postaviť sa proti tomu.
***
Súčasné ohrozenie ľudského života
„Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho“ – Gn 4, 8 – evanjelium života, ktoré zaznelo pri stvorení človeka na Boží obraz, protirečí trýznivá skúsenosť smrti, následkom prvého hriechu. Hriech prináša so sebou smrť. Túto prvú vraždu veľmi podrobne opisuje Biblia. (prečítať) Aj keď Boh si vyberá Ábelovu obetu, predsa neruší dialóg s Kainom. Kain je však pokúšaní prvým hriechom a závisťou. Brat zabíja brata. Zakrývanie zločinu ďalším zlom – klamstvom. Boh však napriek prekliatiu Kaina, necháva ho na žive a chráni jeho dôstojnosť, aby ho nikto nezabil.
Množstvo dnešných ohrození života svedčí o tom, ako sa hriech rýchlo šíri, a ako sme povolaní k tomu, aby sme zamedzili šíreniu sa tohto zla svojím svedectvom o hodnote života.
***
Prišiel som, aby mali život – kresťanské posolstvo o živote
Sv. Ján hovorí: Zjavil sa život a my sme ho videli ( 1Jn 1, 2) – pohľad upretý na Krista – Slovo života.
Hovorili sme o ohrození života v dnešnom svete a cítime sa mnohokrát bezmocní. Zdá sa nám akoby zlo víťazilo na všetkých frontoch našej existencie.
Práve toto je situácia, v ktorej Boží ľud a v ňom každý veriaci je povolaný, aby s pokorou a odvahou vyznal vieru v Ježiša Krista – Slovo života. Evanjelium života je konkrétna osobná skutočnosť, lebo spočíva v ohlasovaní osoby samého Ježiša – ja som Cesta, Pravda a Život; Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie; Prišiel som, aby mali život.
Ježišova osoba dáva človeku možnosť „poznať“ plnú pravdu o hodnote ľudského života. Kristus priniesol v plnosti to, čo už bolo ohlasované v Starom zákone.
1Jn, 1-3: Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám…
V Ježišovi sa nám ohlasuje a udeľuje Boží život. Život je teda naším najväčším dobrom a hodnotou, ktorú musíme chrániť a ktorú sme povolaní žiť.
***
Božia sláva žiari v ľudskej tvári
Život je vždy dobrom. Prečo je život dobrý? Táto otázka sa nesie v celej Biblii. Život je dobrý preto, lebo ho dal človekovi Boh, ktorý je dobrý. Človek je zjavením Boha vo svete, znamením jeho prítomnosti, stopou jeho slávy. Človek je obdarený najväčšou dôstojnosťou, ktorá je zakorenená vo vnútornom spojení so Stvoriteľom. – dostáva primát nad všetkými stvorenými vecami: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby. Ž 8: Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil“. Je to úžasný dar. Ďalej je tu schopnosť poznať pravdu, skúsenosť slobody, schopnosť poznávať a milovať…Božia sláva jednoducho vyžaruje z tváre človeka. Potom prišiel do sveta hriech, ktorý všetko prevrátil, ale Boží obraz znovu zažiaril v živote človeka a ukázal sa v celej jeho plnosti, keď prišiel na svet v ľudskom tele Boží syn: On je obraz neviditeľného Boha (Kol 1, 15); On je odblesk jeho sláva a obraz jeho podstaty (Hebr 1, 3)
***
Dar večného života (Jn 11, 26) „A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“
Náš život nemožno zredukovať len na jestvovanie v čase. Život, ktorý je od večnosti „v ňom“ a je „svetlom ľudí“ (Jn 1, 4), spočíva v tom, že človek sa zrodí z Boha, aby mal účasť na plnosti jeho lásky. Kto mňa nasleduje bude mať svetlo života. (Jn 8, 12)
***
Úcta a láska ku každému človeku
Život človeka pochádza od Boha, je jeho darom, jeho obrazom a odrazom, účasťou na jeho oživujúcom dychu. Boh je jediným Pánom tohto života: človek ním nemôže disponovať. Boh nás drží v milujúcich rukách, podobné matkiným dlaniam: ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil, ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. (Ž 131) Prikázanie o nenarušiteľnosti života jasne znie: Nezabiješ! (Ex 20, 13) – najhlbším rozmerom Božieho prikázania, chrániaceho život človeka, je teda požiadavka preukazovať úctu a lásku každej osobe a jej životu.
***
Zodpovednosť človeka za život: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju!“ (Gn 1, 28)
Brániť život, posilňovať ho, ctiť si ho a milovať – to je úloha, ktorú Boh zveruje každému človeku, keď ho ako svoj živý obraz povoláva k účasti na jeho vláde nad svetom: Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem….Boh ustanovil človeka za vládcu nad celým svetom, nad všetkými stvoreniami. Obrábanie zeme – zodpovednosť za životné prostredie. Odovzdávanie života – manželstvo – úloha rodičov – služba životu a starostlivosť.
***
Dôstojnosť ešte nenarodeného dieťaťa – „veď ty si stvoril moje útroby“(Ž 139)
Ľudský život je zvlášť slabý a krehký, keď prichádza na svet a keď opúšťa časnosť, aby dosiahol večnosť. Božie slovo veľakrát vyzýva k starostlivosti a úcte k životu, najmä tomu, ktorý je poznačený chorobou a starobou. V Biblii nenachádzame priame a jednoznačné výzvy chrániť život v jeho počiatkoch, najmä pred narodením, ale vidíme, že v tých okolnostiach to nebolo aktuálne a život sa pokladal za najväčší dar, ktorý každý veriaci človek chránil. Starozákonný ľud sa bál skôr neplodnosti ako kliatby.
(otázka prisľúbenia je dosť aktuálna)
Jeremiáš píše: Skôr než som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa. (Jer 1, 5) – život každého človeka od samého počiatku prebieha podľa Božieho plánu. Je to zázračný proces.
Uznanie hodnoty života v Novom zákone: Alžbeta – Lk 1, 25. Hodnota osoby je vidieť najmä pri stretnutí Alžbety s Máriou – zaplesal v Duchu Svätom.
***
Život v starobe a utrpení – Ž 116, 10 „dôveroval som, aj keď som povedal: Som veľmi pokorený.“
Aj v čase staroby a choroby je človek povolaný, aby prejavil Bohu podobnú odovzdanosť a obnovil si hlbokú dôveru v toho, ktorý lieči všetky neduhy – Ž 103, 2. Ježišovo poslanie a početné uzdravenia, ktoré vykonal, ukazujú, ako veľmi sa Boh stará aj o telesný život človeka. Otec posiela Ježiša ako lekára tela i duše, aby ohlasoval radostnú zvesť chudobným… Telesný život vo svojom pozemskom svete zaiste nie je absolútnou hodnotu pre veriaceho, takže možno od neho žiadať, aby ho pre vyššie veci opustil, ako hovorí Ježiš – kto by si chcel život zachrániť stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa zachráni si ho. (Mk 8, 35) Ježiš sám neváha obetovať svoj život ako obetu otcovi za svojich priateľov. (Jn 10, 15-17)
Žiaden človek však nemôže rozhodovať svojvoľne o tom, či má žiť, či zomrieť. Jediným absolútnym Pánom života je sám Stvoriteľ.
***
Na dreve kríža sa napĺňa Evanjelium života: Uvidia koho prebodli(Jn 19, 37)
Scéna umierania Ježiša Krista. Svojou smrťou Ježiš vrhá svetlo na zmysel života a smrti každej ľudskej bytosti. Pred smrťou sa modlí k Otcovi za odpustenie pre svojich prenasledovateľov. Prináša spásu, ktorá je darom života a zmŕtvychvstania. Kontemplácia života.
***
Svätý Boží zákon – Nezabiješ
Povinnosti nás kresťanov:
- Ohlasovať, že ľudský život je svätý a nenarušiteľný od svojho počiatku. (obraz a podoba)
- Zamedzovať šíreniu kultúry smrti: potrat a eutanázia. Ide vždy o vraždu. Zodpovednosť nás všetkých za vzniknutú kultúru – vyznanie našej viery navonok. Potrat a eutanázia sú neospravedlniteľné.
- Podporovať schválenie dobrých civilných zákonov a podporovať aj ohlasovanie morálneho zákona. (demokracia)
- Podporovanie života. Božie prikázania nám ukazujú cestu života. Sme povolaní milovať a rešpektovať život každého človeka a vytrvalo a s odvahou sa usilovať o to, aby v našej dobe, v ktorej sa množí príliš mnoho znakov smrti, zavládla konečne nová kultúra života, ovocie kultúry pravdy a lásky.
- Nová kultúra ľudského života. Ohlasovanie radostnej zvesti pre ľudí. Evanjelizácia je globálna a dynamická činnosť, ktorá angažuje Cirkev v jej účasti na prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní Pána Ježiša – rozmer služby lásky. Máme stáť v službách Evanjelia. „Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj Vám – 1Jn 1, 3 – Evanjelium života. Práve zvestovanie Ježiša je ohlasovaním života – on je Slovo života, v ňom sa zjavil život, ba on sám je večný život – svedectvo (sv. Pavol hovorí: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou (2Tim 4, 2). Sláviť evanjelium života – oslava Boha. Slúžiť Evanjeliu života – ochrana a podpora ľudského života – osobné svedectvo, spoločenské aktivity, politické zaangažovanie, naše sociálne cítenie – čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili. Hlboká láska ku každému človekovi, podpora rodiny ako svätyne života.
***********
Spracované podľa encykliky Jána Pavla II. Evangelium vitae.