Preskočiť na obsah

Štvrtý sľub

Pôvod a cieľ Examen a niektoré charakteristiky Examenu (1-52)

Prvá a všeobecná skúška – Examen (1-133)

Pôvod a cieľ Examenu

V roku 1540, v momente založenia a schválenia Spoločnosti Ježišovej, bolo okolo prvých spoločníkov veľké množstvo priateľov – kňazov, laikov, mladých, vzdelaných, jednoduchých ľudí, remeselníkov – ktorí si želali, aby im pomáhali a spolupracovali s nimi a to tým, že sa cítili priťahovaní skrze ich evanjeliovú silu a ich apoštolskú horlivosť, a niektorí si želali, aby boli začlenení do ich skupiny, podľa ich vlastných osobných schopností. Už v roku 1540 Ignác rozhodolČítať viac »Pôvod a cieľ Examen a niektoré charakteristiky Examenu (1-52)

Sľuby na Montmartre – 15. august 1534

Sľuby na Montmartre – 15. august 1534

Sv. Ignác uvádza vo svojej Autobiografii: „Niekoľko rokov som študoval teológiu a získal som si viacerých spoločníkov.“ (Autobiografia 84) Totiž okrem Favra a Františka Xaverského pridali sa k Ignácovi ďalší štyria spoločníci: Diego Laínez z Almazánu v Kastílii a Alfonz Salmerón z Toleda, ktorí sa s ním poznali už v Alcale. Z túžby bližšie poznať Ignáca prišli do Paríža, kde si pod jeho vedením urobili duchovné cvičenia na jar r. 1534. Tretím novým spoločníkom bol Čítať viac »Sľuby na Montmartre – 15. august 1534

Sv. Ignác z Loyoly: Priatelia v Pánovi, Paríž

Sv. Ignác z Loyoly: Priatelia v Pánovi, Paríž

Jeden z významných prvkov, ktorý môžeme niekoľko krát objaviť v Autobiografii sv. Ignáca, je úmysel združiť okolo seba spoločníkov, ktorí by sa dali k dispozícii Pánovi. Tento úmysel nám približuje Ignác v mnohých bodoch: „So silným vetrom odzadu za päť dní a nocí urobili sme cestu z Barcelony do Gaety, pravdaže nie bez veľkého strachu všetkých cestujúcich z rozbúreného mora. V celom tom kraji každý sa obával nákazlivého moru. Len čo som zostúpil z lode, hneď som sa vydal na cestu do Ríma. Niektorí cestujúci sa pridružili ku mne na tú Čítať viac »Sv. Ignác z Loyoly: Priatelia v Pánovi, Paríž

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/

Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Bl. Peter Favre (1506–1546) – pracovník na duchovnej obnove Cirkvi

Bl. Peter Favre (1506–1546) – pracovník na duchovnej obnove Cirkvi

Bl. Peter Favre (lat. Faber) bol prvým stálym spoločníkom zakladateľa jezuitskej rehole sv. Ignáca Loyolského. Pochádzal zo Savojska na francúzsko-švajčiarskom pohraničí. Narodil sa 13. apríla 1506 v alpskej dedinke Villaret medzi francúzskym mestom Chamonix a švajčiarskou Ženevou. Rodičia mali chudobné horské hospodárstvo, pri ktorom museli už od útleho veku vypomáhať aj deti.Čítať viac »Bl. Peter Favre (1506–1546) – pracovník na duchovnej obnove Cirkvi