Preskočiť na obsah

Spoločnosť Ježišova

Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (1. časť)

Životný štýl sv. Ignáca z Loyoly v Barcelone

Svedok Juan Pascual, ktorý sa zúčastnil niekoľkých procesov, ktoré sa týkali sv. Ignáca hovorí: „So slzami a s láskou sa rozlúčil s Manresou. Veľká časť mesta cítila jeho neprítomnosť ako neprítomnosť anjela a svätého.“ Ignác si totiž želal naplniť niekoľko predsavzatí, ktoré urobil počas svojej rekonvalescencie. Nezabudol, že jeho odchod z Loyoly bol motivovaný púťou do Jeruzalema. Cesta preto smerovala najprv do Barcelony. Bolo to miesto, kde sa mohol nalodiť na loď. Do Barcelony sa vydal z Manresy, ktorá sa na istý čas stala jeho prechodným domovom. Ignác píše: „Začiatkom roku 1523 som sa teda vydal na cestu do Barcelony, aby som tam nasadol na loď.“ (Autobiografia 35) Ignác pravdepodobne odcestoval z Manresy 17. alebo 18 februára 1523. V tomto dôležitom meste sa Ignác zdržal niečo viac ako dvadsať dní: „V Barcelone som pobudol troška viac ako dvadsať dní a potom som nasadol na loď.“ (Autobiografia 37) Ukazuje sa podľa svedectiev, že kňaz menom Antonio Pujol, brat Inés Pascual, zatiaľ čo ona zostala v Manrese, priviedol pútnika Ignáca do domu svojej sestry Inés, ktorá mala dom v Barcelone. Tu našiel svätecČítať viac »Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (1. časť)

Volanie Krista v DC sv. Ignáca a v dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 95)

Volanie Krista v DC sv. Ignáca a v dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 952)

Sv. Ignác vníma volanie Krista z dvoch pohľadov. Prvým pohľadom je univerzálne volanie a druhým je osobné volanie. Dôvodom volania je, aby sa realizovala spásna vôľa Boha Otca, ktorý chce nastoliť univerzálne kráľovstvo Krista, víťaziaceho skrze Lásku nad všetkými vnútornými i vonkajšími nepriateľmi. Toto volanie Krista sa objavuje v mnohých bodoch jeho Duchovných cvičení:Čítať viac »Volanie Krista v DC sv. Ignáca a v dokumentoch 2. Vat. Koncilu (DC 95)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/

Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Komunitné rozlišovanie prvých spoločníkov sv. Ignáca a poslušnosť

Od skupiny priateľov v Pánovi k organizovanému telu Spoločnosti Ježišovej

Rozhodnutie vytvoriť Inštitút s poriadkom poslušnosti, prinieslo so sebou niekoľko vážnych zmien vo vzťahoch medzi spoločníkmi a spôsob hľadania Božích cieľov sa preniesol na skupinu. Týmto sa ešte viac zosilnili medzi nimi vzájomné putá. Začali formovať „apoštolské telo“, v ktorom každý jeden zastával svoje miesto. Vo všetkých prácach dominovali hlavne dve skutočnosti: Čítať viac »Komunitné rozlišovanie prvých spoločníkov sv. Ignáca a poslušnosť

Tretie obdobie sv. Ignáca v Manrese

Útechy, Božie osvietenia a Ignácova jaskyňa v Manrese

Ukazuje sa, že keď sv. Ignác prekonal napätie zo škrupúľ, začal si všímať, že duša sa mu zaplavovala jemnými vlnami Božích útech. Autobiografia nikdy nie je tak výslovná alebo intenzívna ako tu. Preto hneď na začiatku je dôležité uviesť je text v plnom znení: „V tej dobe Boh zaobchádzal so mnou, ako učiteľ zaobchádza s dieťaťom v škole, keď ho vyučuje: bolo to pre moju ťarbavosť a tuposť alebo preto, že som nemal nikoho, kto by ma bol poučoval, alebo pre pevnú vôľu slúžiť Bohu, ktorú mi dal sám Boh. Preto som jasne videl, že Boh takto so mnou zaobchádzal a tento úsudok som si vždy zachoval. Keby som bol o tom zapochyboval, bol by som istý, že urážam jeho božskú velebnosť. V nasledujúcich piatich bodoch to jasne vidieť:Čítať viac »Tretie obdobie sv. Ignáca v Manrese