Preskočiť na obsah

pápež

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/

Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

LIST OTCOVI SIMÓNOVI RODRIGUESOVI

O tom, ako byť zmierovateľom

Rím, 18. marec, 1542

Simón Rodrigues1 bol jedným z pôvodných spoločníkov sv. Ignáca v Paríži a bol to on, kto uviedol Spoločnosť do Portugalska (1540). Keď Ignác písal tento list, vzťahy medzi pápežom Pavlom III. a portugalským kráľom Jánom III. boli veľmi zlé. Pápež vymenoval za kardinála Miguela da Silvu2, bývalého kráľovho ministra, čo nahnevalo kráľa, ktorý tvrdil, že kardinálmi sa môžu stať len členovia kráľovskej rodiny. Kráľ poslal roztrpčené listy pápežskej kúrii, a aby demonštroval svoje rozhorčenie odvolal svojho veľvyslanca Cristovãa da Souzu, a zabral majetky biskupstva patriace Silvovi. Ignác napísal tento list týždeň po tom, ako veľvyslanec opustil Rím. Uvažujúc o spoločnom dobre a cítiac, že je zaviazaný vďakou obom, pápežovi i kráľovi, Ignác túžil urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby dosiahol zmierenie. Preto napísal Rodriguesovi, ktorý bol v Portugalsku. List pripomína vďačnosť, ktorou je Spoločnosť Čítať viac »LIST OTCOVI SIMÓNOVI RODRIGUESOVI

3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)

Niekoľko skúseností Ignáca s Cirkvou

Na konci knižočky Duchovných cvičení sv. Ignác vložil Pravidlá o dobrom zmýšľaní o Cirkvi. Sú v podstate posledným tzv. dokumentom, ktorý Ignác do nich vložil. Životný kontext týchto Pravidiel sa nachádza v celkovom súhrne Ignácovho života a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.  Prvým momentom jeho nového vzťahu k Cirkvi boli životopisy svätých, ktoré čítal počas rekonvalescencie, životopis Ježiša Krista. Druhým momentom bolo jeho putovanie, najmä jeho túžba ísť do Svätej zeme, ktoré je vždy úzko spojené s jeho obrátením (Autobiografia 9-12) a silnými vonkajšími prejavmiČítať viac »3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)

1. Prvé puto s Cirkvou

Duchovné cvičenia sv. Ignáca obsahujú aj pravidlá o Cirkvi (DC 352-370): „aby sme naozaj tak zmýšľali, ako treba, v bojujúcej Cirkvi, zachovajme nasledujúce pravidlá“. (DC 352) V pozadí alebo v kontexte týchto „Pravidiel o Cirkvi“ sa nachádza spojenie života sv. Ignáca a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.

Čítať viac »1. Prvé puto s Cirkvou

Formula Inštitútu SJ

Formula alebo náčrt rehoľného zriadenia Spoločnosti Ježišovej

Pod týmto názvom poznávame krátky dokument 5. kapitol, v ktorých sa opisuje identita tejto novej rehoľnej spoločnosti (Spoločnosť Ježišova). Bol to text na schválenie Spoločnosti Ježišovej, ktorý prví spoločníci museli prezentovať Svätej Stolici.

Historicky sa dá povedať, že tzv. „Formula“ konštituovala prvé vyjadrenie Čítať viac »Formula Inštitútu SJ