Preskočiť na obsah

mystika

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

IV. Trojičný vrchol: Denník / február 1544-február 1545/

Čo sme povedali o trojičnom pôvode Ignácovho povolania pri Cardoneri, ako aj o jeho potvrdení a prijatí v La Storte, týka sa Ignácovskej charizmy v tej najvyššej rovine, to je ako „prototyp“, lebo v ňom, a len v ňom sú prítomné podstatné prvky, ktoré časom povedú k spresneniu a doplneniu. Tieto podstatné prvky sú: služba Bohu v nasledovaní Krista chudobného a ukrižovaného, z lásky, bez podmienok a obmedzení, ako spoločník Ježišov, v tesnom vzťahu ku Kristovmu zástupcovi.Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (4. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/

Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (2. časť)

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (2. časť)

II. Medzi Cardonerom a La Stortou /1522-1537/

Počas rokov dozrievania – medzi návratom z Jeruzalema /1524/ a odchodom z Paríža do Ríma – Ignác žil z Cardonera. Nie z jednoduchej spomienky naň, to je zrejmé, ale praktizovaním jeho zásad. Apoštolská orientácia Ignácovej spirituality sa rýchle rozvíja a stáva sa dominantnou. Pretože si apoštolát vyžaduje prípravu a vedomosti, sadá si do školských lavíc, aby sa dal na štúdiá práve tak dlhé ako aj vážne, ako si to vyžaduje jeho povaha /46/. Pretože nemožno byť plne apoštolom bez plného prilipnutia ku Kristovi, rozhoduje sa pre kňazstvo. Pretože nasledovať Krista a pripodobniť sa mu zahŕňa poníženosť, chudobu a kríž, jeho život je ponížený, chudobný medzi chudobnými, zriekajúc sa mocností tohto sveta. Pretože sa výzva Kráľa, s ktorým Ignác chce spolupracovať, obracia Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (2. časť)

Pedro Arrupe SJ: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy. 1. časť

Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (1. časť)

Rozprava pátra Pedra Arrupeho z 8. februára 1980. Hovorí v nej o osobnom zážitku sv. Ignáca, hlboko pohrúženého do tajomstva Trojice. Vychádzajúc z tohto zážitku podáva podstatné črty ignácovskej charizmy. Všíma si sv. Ignáca v Manrese, v La Strote a počas jeho posledných rokov v Ríme: sú to tri rozdielne etapy v rozvíjaní Ignácovej trojičnej inšpirácie. Páter Pedro Arrupe dedukuje z toho všetky dôsledky pre mystiku Spoločnosti, mystiku, zakorenenú v láske: život spoločníkov „zjednotených ad intra úprimnou láskou a ad extra spoločnou apoštolskou službou, ktorú prijímajú ako poslanie“.Čítať viac »Pedro Arrupe SJ: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy. 1. časť

Tretie obdobie sv. Ignáca v Manrese

Útechy, Božie osvietenia a Ignácova jaskyňa v Manrese

Ukazuje sa, že keď sv. Ignác prekonal napätie zo škrupúľ, začal si všímať, že duša sa mu zaplavovala jemnými vlnami Božích útech. Autobiografia nikdy nie je tak výslovná alebo intenzívna ako tu. Preto hneď na začiatku je dôležité uviesť je text v plnom znení: „V tej dobe Boh zaobchádzal so mnou, ako učiteľ zaobchádza s dieťaťom v škole, keď ho vyučuje: bolo to pre moju ťarbavosť a tuposť alebo preto, že som nemal nikoho, kto by ma bol poučoval, alebo pre pevnú vôľu slúžiť Bohu, ktorú mi dal sám Boh. Preto som jasne videl, že Boh takto so mnou zaobchádzal a tento úsudok som si vždy zachoval. Keby som bol o tom zapochyboval, bol by som istý, že urážam jeho božskú velebnosť. V nasledujúcich piatich bodoch to jasne vidieť:Čítať viac »Tretie obdobie sv. Ignáca v Manrese