Najvýznamnejšiu skúsenosť pre založenie Spoločnosti Ježišovej mal svätý Ignác v malej kaplnke La Storta na svojej ceste do Ríma. V tejto mystickej milosti jasne videl, „že Otec ho pridružil ku Kristovi, svojmu Synovi“. (Autobiografia 96) V La Storte Otec pridružil Ignáca ku svojmu Synovi, nesúcemu svoj kríž, a Ježiš… Čítať viac »Kráčať s Ježišom k chudobným a marginalizovaným
Dnes si pripomíname naše meno. Je to náš titulárny sviatok. Pripomíname si, odkiaľ pochádzame alebo aký je náš pôvod a k čomu sme volaní. Pochádzame od Ježiša a sme pozvaní ho napodobňovať. Ako hovorí sv. Ignác v Stanovách Spoločnosti Ježišovej: „Sme volaní k tomu, aby sme zo všetkých síl túžili… Čítať viac »Najsvätejšie meno Ježiš – dar pre Spoločnosť Ježišovu
Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)
VI. Trvalé hľadanie
Až doteraz šlo o otázku, týkajúcu sa prvkov ignácovskej charizmy, ktorej trojičná inšpirácia sa dá overiť. Lež môže to stačiť? Vieme, že Ignác bol obdarený milosťou vliatej kontemplácie najhlbších tajomstiev Trojice: tajomstva jednoty podstaty a trojosti Osôb, tajomstva vzájomného prenikania, tajomstva zrodenia Slova a vychádzania Ducha Svätého, tajomstva pôsobenia Božieho ad extra. Tieto tajomstvá sa iba vyslovujú buď tak, že sa výslovne zaznamenávajú vnútri Denníka, alebo tak, že ich možno ľahko dedukovať z toho, čo tento uvádza. Lebo Ignác vo svojich duchovných poznámkach nerobí ani teológiuČítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (6. časť)
Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)
III. La Storta: prijatie a potvrdenie /1537/
Je vysvätený za kňaza, ale svätú omšu ešte neslúžil: taký je teda Ignác, keď odchádza koncom októbra 1537 z Benátok do Ríma. Vedie so sebou niektorých členov skupiny, ktorú nazýva v liste, napísanom v tomto období: „Moji deviati priatelia v Pánovi“/63/. Všetci si osvojili ideál a „formu života“ – Možno, že ešte nemožno hovoriť o charizme, ktorú im odovzdal Ignác. je to iste ich verzia faktov. Všetci v sebe reprodukovali zážitok, ktorý viedol Ignáca k tomu, že je taký aký je. Práve preto sa mu teraz tak podobajú a práve preto skupinu spája taká tesná jednota. Nástrojom premeny boli exercície. Idú do Ríma, a ani veľmi nevedia prečo, veď z čakacej lehoty jedného roka, na ktorú sa zaviazali, uplynulo iba šesť mesiacov a Benátky boli ideálnym miestom, kde mohli využiť prípadnú príležitosť odcestovať do Svätej zeme. Ale okrem pápežskej klauzuly sľubu vo vzrastajúcej miere ich tajomne fascinoval Čítať viac »Pedro Arrupe S.J: Trojičná inšpirácia Ignácovskej charizmy (3. časť)