Preskočiť na obsah

chudobní

Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (1. časť)

Životný štýl sv. Ignáca z Loyoly v Barcelone

Svedok Juan Pascual, ktorý sa zúčastnil niekoľkých procesov, ktoré sa týkali sv. Ignáca hovorí: „So slzami a s láskou sa rozlúčil s Manresou. Veľká časť mesta cítila jeho neprítomnosť ako neprítomnosť anjela a svätého.“ Ignác si totiž želal naplniť niekoľko predsavzatí, ktoré urobil počas svojej rekonvalescencie. Nezabudol, že jeho odchod z Loyoly bol motivovaný púťou do Jeruzalema. Cesta preto smerovala najprv do Barcelony. Bolo to miesto, kde sa mohol nalodiť na loď. Do Barcelony sa vydal z Manresy, ktorá sa na istý čas stala jeho prechodným domovom. Ignác píše: „Začiatkom roku 1523 som sa teda vydal na cestu do Barcelony, aby som tam nasadol na loď.“ (Autobiografia 35) Ignác pravdepodobne odcestoval z Manresy 17. alebo 18 februára 1523. V tomto dôležitom meste sa Ignác zdržal niečo viac ako dvadsať dní: „V Barcelone som pobudol troška viac ako dvadsať dní a potom som nasadol na loď.“ (Autobiografia 37) Ukazuje sa podľa svedectiev, že kňaz menom Antonio Pujol, brat Inés Pascual, zatiaľ čo ona zostala v Manrese, priviedol pútnika Ignáca do domu svojej sestry Inés, ktorá mala dom v Barcelone. Tu našiel svätecČítať viac »Putovanie do Svätej zeme (február 1523 – marec 1524) (1. časť)

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

„A prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič.“ (por. Mk 6, 8 )

„Chudobný pútnik“, to je podpis na konci jedného z najstarších listov sv. Ignác, ktorý sa zachoval. Tento list písal Ignác Inés Pascual 6. decembra 1525. Keďže Ignác mal kontakt s chudobnými na svojej ceste, rovnako on sám sa stal chudobným. Nielenže im pomáhal, ale situácia chudobných formovala tiež jeho život, život chudobného pútnika. Ignác veľmi rýchlo od svojho obrátenia hľadalČítať viac »Sv. Ignác z Loyoly – chudobný pútnik

Sv. Ignác v Manrese (25. marec 1522 – február 1523), 1.časť

Prvé skúsenosti sv. Ignáca z Loyoly v Manrese: kajúcnosť, chudoba, modlitba

Príchod sv. Ignáca do Manresy bol nepochybne 25. marca 1522: „V predvečer sviatku Zvestovania Panny Márie v marci roku 1522 v noci, a to v najväčšej skrytosti, ako len bolo možné, zašiel som k istému žobrákovi, vyzliekol som sa zo svojich šiat, daroval som ich chudákovi a obliekol som sa do obleku, po ktorom som tak veľmi túžil. Potom som si išiel kľaknúť pred oltár Panny Márie. Celú noc som prebdel raz v tejto polohe, potom zas postojačky, so svojou pútnickou palicou v rukách. Odišiel som odtiaľ ešte za svitania, aby ma nikto nepoznal a znova som sa vydal na cestu; nie však priamo do Barcelony, kde by som sa musel stretnúť s mnohými ľuďmi, ktorí by ma boli spoznali a preukázali mi úctu, ale odbočil som do istej dediny, ktorá sa volá Manresa. Tam som zamýšľal ostať v nemocnici na niekoľko dní a zaznamenať si tiež niektoré veci do svojej knihy, ktorúČítať viac »Sv. Ignác v Manrese (25. marec 1522 – február 1523), 1.časť

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Chudoba a život pokánia v Manrese

Sv. Ignác zamýšľal ostať v Manrese len „niekoľko dní“. Jeho pobyt sa tam však predĺžil na 11 mesiacov od marca 1522 do februára 1523. Na začiatku v Manrese našiel ubytovanie v útulku chudobných, v útulku sv. Lucie. Bol to útulok pre starých a chudobných v predmestí za hradbami. (Autobiografia 18) Ako sv. František, odteraz Ignác chcel byť „v dome“ s chudobnými a núdznymi,Čítať viac »Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Význam chudobných v ignaciánskej spiritualite

Chudobní, peniaze a autority

Obraz chudobných sa často objavuje v Autobiografii sv. Ignáca. V nej zároveň môžeme nájsť aj dva dôležité postoje Ignáca, ktoré ho charakterizujú v jeho putovaní. Prvým dôležitým postojom je jeho cit k chudobným a vnímanie ich životnej situácie, v ktorej sa nachádzajú a druhým je jeho osobný postoj k peniazom a autoritám.Čítať viac »Význam chudobných v ignaciánskej spiritualite