Preskočiť na obsah

Charizma

Postoj sv. Ignáca z Loyoly k Cirkvi (DC 352)

„Pre pravdivé chápanie, ktoré v bojujúcej Cirkvi musíme mať, nech sa zachovávajú nasledujúce pravidlá“. (DC 352)

Sv. Ignácovi veľmi záležalo, aby všetci kresťania mali a nadobudli si pravdivé „chápanie“ o tajomstve Cirkvi. Osobitne si to želá pre tých, ktorí prežili duchovné cvičenia a odchádzajú z duchovných cvičení. Už v „Druhej poznámke“ venuje tejto skutočnosti pozornosť, píše: „Osoba, ktorá dáva inej spôsob a poriadok, aby rozjímala alebo kontemplovala, musí verne rozpovedať históriuČítať viac »Postoj sv. Ignáca z Loyoly k Cirkvi (DC 352)

Sv. Ignác a účinná solidarita

Sv. Ignác a účinná solidarita

Kontakt Ignáca s chudobnými má pečať charizmy, ktorá zvýrazňuje jeho duchovnú cestu od vrcholného momentu pri rieke Cardoner: „pomáhať“. Totiž, pútnik Ignác hľadá vždy efektívnosť, bez toho, aby sa obmedzil na vnútorné pocity alebo na podnety inšpirované iba k niektorým. Zo začiatku jeho konanie môže byť vnímané veľmi jednoduchým spôsobom, pretože s mnohými chudobnými mal len krátke vzťahy. Približuje nám to hlavne Autobiografia, v ktorej Čítať viac »Sv. Ignác a účinná solidarita

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Chudoba a život pokánia v Manrese

Sv. Ignác zamýšľal ostať v Manrese len „niekoľko dní“. Jeho pobyt sa tam však predĺžil na 11 mesiacov od marca 1522 do februára 1523. Na začiatku v Manrese našiel ubytovanie v útulku chudobných, v útulku sv. Lucie. Bol to útulok pre starých a chudobných v predmestí za hradbami. (Autobiografia 18) Ako sv. František, odteraz Ignác chcel byť „v dome“ s chudobnými a núdznymi,Čítať viac »Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Manrese

Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Montserrate

Chudoba pútnika v Montserrate

Autobiografia sv. Ignáca nám ponúka príležitosť pochopiť aj Ignácovu chudobu. Je vynikajúcim prameňom pozrieť sa aj na túto časť jeho charizmy. Na konci februára 1522 opustil Ignác rodné miesto, pravdepodobne sprevádzaný svojím bratom a dvoma sluhami. Jeho prvým cieľom bolo navštíviť svätynu v Aránzaze, kde si chcel vykonať modlitbovú vigíliu k Panne Márii. Spolu so svojím sprievodom strávil celú noc v modlitbe. Potom sa rozlúčil so svojím bratom a pokračoval v ceste do Navarrette, aby sa tam domáhal dlhu, ktorý mal voči nemu vojvoda Navarretu. Peniaze následne rozdelil: jednu čiastku osobám,Čítať viac »Prehĺbenie chápania chudoby sv. Ignáca v Montserrate

3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)

Niekoľko skúseností Ignáca s Cirkvou

Na konci knižočky Duchovných cvičení sv. Ignác vložil Pravidlá o dobrom zmýšľaní o Cirkvi. Sú v podstate posledným tzv. dokumentom, ktorý Ignác do nich vložil. Životný kontext týchto Pravidiel sa nachádza v celkovom súhrne Ignácovho života a historického prostredia, ktoré ho obklopovalo.  Prvým momentom jeho nového vzťahu k Cirkvi boli životopisy svätých, ktoré čítal počas rekonvalescencie, životopis Ježiša Krista. Druhým momentom bolo jeho putovanie, najmä jeho túžba ísť do Svätej zeme, ktoré je vždy úzko spojené s jeho obrátením (Autobiografia 9-12) a silnými vonkajšími prejavmiČítať viac »3. Pravidlá o Cirkvi v dynamike Duchovných cvičení (DC 352)