Prvá a druhá časť Konštitúcií Spoločnosti Ježišovej
O prijatí do probácie a prepustenie tých, čo boli prijatí, ale v probácii sa ukázali málo súci pre Spoločnosť Ježišovu
Pôvod a prameň prvej a druhej časti Konštitúcii
Pred oficiálnym založením Spoločnosti Ježišovej mali prví spoločníci sv. Ignáca na starosti prijatie nových členov, ktorí sa do nej hlásili. O tomto sa zmienil sv. Ignác v jednom svojom liste Isabel Roser (list z 19. decembra 1538). Už od prvej redakcie Formuly Inštitútu, sa spomína táto záležitosť. Texty o prijatí nových členov sú uvedené z druhej a tretej redakcie Formuly Inštitútu 1540 a 1550 (prvá redakcia je z roku 1539): „Preto tí, ktorí k nám budú chcieť vstúpiť, a prv, než si toto bremeno vezmú na plecia, nech dlho a mnoho uvažujú, či majú v zásobe toľko duchovných prostriedkov, aby mohli podľa Pánovej rady dokončiť stavbu tejto veže, to jest, či im Duch Svätý, ktorý ich pobáda, sľubuje toľko milostí, že môžu dúfať, že s jeho pomocou budú môcť niesť ťarchu tohto povolania. A keď na Pánovo vnuknutie vstúpili do tohto vojska Ježiša Krista, budú musieť byť vo dne v noci pripravení ochotne splniť taký veľký záväzok.“ (Formula Inštitútu 4 z roku 1540); „Preto tí, ktorí k nám budú chcieť vstúpiť, nech dlho a mnoho uvažujú skôr, než si toto bremeno vezmú na plecia, či majú v zásobe toľko duchovných prostriedkov, aby mohli podľa Pánovej rady dokončiť stavbu tejto veže, to jest, či im Duch Svätý, ktorý ich pobáda, sľubuje toľko milostí, že môžu dúfať, že s jeho pomocou budú môcť niesť ťarchu tohto povolania. A keď na Pánovo vnuknutie vstúpili do tohto vojska Ježiša Krista, budú musieť byť vo dne v noci pripravení ochotne splniť taký veľký záväzok.“ (Formula Inštitútu 4 z roku 1550); „Pri univerzitách však môžu zriadiť kolégium alebo kolégiá, ktoré môžu mať príjmy, majetky alebo nehnuteľnosti, ktoré sa budú smieť používať pre potreby študujúcich, pričom sa predstavenému Spoločnosti ponecháva celková správa alebo dohľad nad uvedenými kolégiami a spomenutými študentmi, a to nad voľbou správcu alebo správcov, ako aj nad výberom študentov, nad ich prijímaním, prepúšťaním, určovaním študijného poriadku, nad výchovou, výučbou, naprávaním a trestaním študentov, nad spôsobom, ako im poskytovať stravu a ošatenie a nad celou ostatnou správou, vedením a starostlivosťou. Má sa to však robiť tak, aby ani študenti nemohli zneužívať spomenuté majetky, a aby ich ani Spoločnosť nemohla používať pre seba, ale aby slúžili na potreby študentov. Tých však, u ktorých sa zistí pokrok v duchovnom živote a v štúdiách, možno po dostatočnom preskúmaní pripustiť do našej Spoločnosti.“ (Formula Inštitútu 8 z roku 1540); „Keďže domy, ktoré nám dá Pán, budú slúžiť na prácu v jeho vinici a nebudú určené pre študujúcich, a keďže sa nám vidí, že by bolo inak veľmi vhodné, aby sa z mladíkov, ktorí majú sklon k nábožnosti a sú súci na štúdiá, pripravovali pracovníci tejto Pánovej vinice a tvorili akúsi štepnicu aj pre našu Spoločnosť so slávnostnými sľubmi, môže mať profesná Spoločnosť na uľahčenie štúdií študentské kolégiá všade tam, kde ich založia a hmotne zabezpečia ľudia vedení nábožnosťou. Prosíme, aby odteraz tieto kolégiá boli apoštolskou autoritou právoplatne založené alebo pokladané za také všade tam, kde budú založené a hmotne zabezpečené, nie však z majetkov, ktorých prideľovanie patrí Svätej stolici, a aby tieto kolégiá mohli mať príjmy, dôchodky a majetky, ktoré sa budú smieť použiť na potreby študujúcich. Pritom sa predstavenému alebo spoločnosti ponecháva celková správa alebo dohľad nad uvedenými kolégiami a spomenutými študentmi, a to nad voľbou rektorov a či riaditeľov, nad výberom študentov, ich prijímaním, prepúšťaním, určovaním študijného poriadku, nad výchovou, výukou, naprávaním a trestaním študentov, nad spôsobom, ako im poskytovať stravu a ošatenie a nad celou ostatnou správou, vedením a starostlivosťou. Má sa to robiť tak, aby ani študenti nemohli zneužívať spomenuté majetky a aby ich ani profesná Spoločnosť nemohla používať pre seba, ale aby slúžili potrebám študentov. Títo študenti majú mať také vlohy a mravné vlastnosti, že sa dá právom dúfať, že po skončení štúdií budú súci na vykonávanie úloh v Spoločnosti a keď sa u nich zistí pokrok v duchovnom živote a vo vede a budú dostatočne preverení, budú môcť byť prijatí do našej Spoločnosti.“ (Formula Inštitútu 8 z roku 1550)
Keď sv. Ignác začína pracovať na Konštitúciách, v skutočnosti povedané s Polancom ako sekretárom (Polanco prišiel do Ríma v roku 1547), tento začínajúci projekt alebo úmysel napísať ich sa datuje na rok 1548 a je pomenovaný ako Industrias. Rovnako Polanco hovorí, že tieto Industrias vyjadrujú myslenie sv. Ignáca. Ignácov plán je tak blízko k budúcim Konštitúciám. Druhá tzv. industria poskytuje alebo podáva kritériá pre prijatie kandidátov a niektoré rady pre uskutočnenie výberu: je to náčrt – koncept, z ktorého sa neskôr vyvinula prvá časť Konštitúcií. V texte z roku 1550, Examen bol vložený, umiestnený na konci tejto prvej časti ako jeho piata kapitola. Neskôr ho presunul tak, že ho vložil ako úvod na začiatku Konštitúcií.
Čo sa týka druhej časti, o prepustení, nie je nič v tzv. Industrias od Polanca. Zdalo by sa na prvým moment, že nemal v úmysle sa venovať tejto častí Konštitúcií. Totiž konštitúcie iných rehoľných inštitútov nehovoria o tejto téme, ale sa skôr sa uspokojujú s trestným kódexom, vždy viazanom na myšlienku ťažšieho postihu. Ignác bol tiež v tomto veľmi originálny a nechcel vedieť nič o trestom kódexe. Chcel, aby všetci boli videní od lásky, a aby v Konštitúciách nič nebolo viazané pod hriechom: „Spoločnosť si želá, aby sa zachovávali celé jej Stanovy, ich vysvetlivky a spôsob života vo všetkom podľa nášho rehoľného zriadenia, a to bez akejkoľvek odchýlky. Lež takisto si želá aj to, aby všetci jej členovia žili v pokoji a aby sa im pomáhalo, žeby sa nezaplietli práve na základe zachovávania týchto Stanov a ich nariadení do osídiel nejakého hriechu. Preto sa v Pánovi domnievame, že okrem výslovného sľubu, ktorým sa Spoločnosť zaväzuje súčasnému alebo budúcemu Najvyššiemu veľkňazovi, ako aj troch podstatných sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti, nemajú nijaké Stanovy a ich Vysvetlivky, nijaký spôsob života zaväzovať či pod ťažkým alebo ľahkým hriechom, ibaže by ich predstavený rozkázal v mene Krista, nášho Pána, alebo mocou poslušnosti. To sa môže stať, keď sa o určitých veciach alebo osobách domnieva, že je to veľmi užitočné pre dobro jednotlivca alebo celku. A tak strach pred hriechom ustúpi láske a túžbe vo všestrannej dokonalosti, z čoho vyplýva väčšie oslávenie a chvála Krista, nášho Stvoriteľa a Pána.“ (Konštitúcie 602)
Sv. Ignác mal však starostlivosť o to, aby spresnil, v akých prípadoch a predovšetkým s akým duchom sa bolo potrebné rozlúčiť s niekým. Mohlo by sa zdať, že druhá časť Konštitúcií je najtvrdšia a najviac právnická, predsa však na prekvapenie čitateľa, je časťou, kde sa najviac prejavuje láska, jemnosť a taktnosť sv. Ignáca.
Umiestnenie prvej a druhej časti
Examen (1-133) poskytuje kritériá povolania do spoločnosti Ježišovej a umožňuje rozlíšiť, či želanie vstúpiť do nej má skutočne svoj pôvod v Bohu. „Úvod“ (134-137) nás stavia do spolupráce s Bohom na budovaní Spoločnosti Ježišovej, tým že nás pozýva „začínať“ s Ním, ktorý buduje Spoločnosť bez prestávky. Boh stále pokračuje v budovaní tejto Spoločnosti a preto volá, aby do nej vstúpili noví ľudia. A hneď po tomto „Úvode“ začína prvá a druhá časť Konštitúcií (138-242), za ktorými nasledujú ďalšie časti.
(spracované podľa André de Jaer SJ, Formar un cuerpo para la misión. Lectura sapiencial de las Constituciones de la Compañía de Jesús, s. 57-58; Konštitúcie Spoločnosti Ježišovej a Doplňujúce Normy)